BoPo

U komédií tohto typu očakávam, že buď bude extra bláznivá, alebo bude extra tlačiť na absurdno. Tucker & Dale vs. Zlo neprináša ani jedno. Sú tu náznaky, že sa tvorcovia chceli vydať správnym smerom. Je však strašne poznať, že všetky nápady zostali len u počiatočného nadšenia, že dostali nápad. Netryská humor a na hororovú komédiu trestuhodne tryská dosť skromne aj krv. Nemôžem povedať, že by išlo o trápnu záležitosť, ale priestor pobaviť bol využitý minimálne.

100% sázka na nostalgiu bola logická voľba. Z hercov potešila jedine tak Grace Mckenna, ktorá v rámci svojej kategórie, detská herečka, hraje áčkovú ligu. Ostatní tak nejako len vyplňujú priestor, neprinášajú sami o sebe nič navyše. Aj ten Paul Rudd je tu zbytočný, totálne nevyužitý rozsahom postavy. Zápletka fajn, ale nezanechá vo Vás žiadne vyčnievajúce, extra zábavné momenty. Najväčšie sklamanie bolo vizuálne stvárnenie ústredného zla a jeho dvoch poskokov/ochrancov a v podstate všetky scény krotenia samotného. A ten záver? To bolo až priveľmi spomienkové, so snahou o prehnanú dojemnosť. Bez záveru slabé 2*, so záverom 1* hviezdičková zbytočnosť.

Herci tu striedajú dva formáty. Buď si dopredu nachystajú scénky v štýle Tele Tele, alebo idú tvrdú improvizáciu. V improvizácii sa pobavíte hlavne v momentoch, kde sa herci smiechom navzájom odbúrajú. V nachystaných scénkach je to lov kvality s veľmi nepriaznivým kurzom úspešnosti. Pobavia tak 2 z 10. Dôvody sú dva. Nepomer talentu Kozub vs Čuba, Ferro, Polák. A druhý, závažnejší, je skutočnosť, že celý vtip a padá na zábavnosti vytvorených charakterov (môj najobľúbenejší je Pražák Voliver, a to predovšetkým jeho návšteva fitka). Ak Vás pobaví pohľad napríklad na šilhajúceho trotla, tak sa pobavíte. Ale ak čakáte, že šilhajúci trotl bude vytvárať nejakého zábavné situácie, tak to už moc nedostanete. Ano, hlášky sa tu občas vydaria kvalitné, ale hluché minúty silne prevažujú. Beáta Hrnčiříková mohla nahnať svojou prítomnosťou (pôvabom) zopár plusových bodov navyše, ale priestoru dostala primálo. Nech aspoň na záver prinesiem niečo pozitívne, tak odporúčam vyhľadať najlepšiu paródiu na Andreje Babiše v podaní Kozuba - Andrej Bumbiš: sváteční poslání s okamžitou platností.

Tři tygři nie sú mojou šálkou kávy, pretože z 10 scénok ma pobavia tak 2. V podstate humor v štýle Tele Tele. sKORO NA mizině je však vec iná. Zo začiatku to má síce pomalší rozjazd, kde najviac poteší sám seba parodujúci Langmajer. Kvalitatívny zlom, smerom hore, nastáva od dielu Zával. Poslední tri časti humorom gradujú a sú vrcholom celého seriálu. Gondíková a predovšetkým Neužil (skvelá paródia vážneho herectva) výborne oživili už existujúcu squadru. Záverečný diel, Noemova archa, je naozaj čerešničkou, kde dokonca aj Rosenberg má vtipné momenty. Ak by som hodnotil práve len záverečné tri časti, tak dám 4*. sKORO NA mizině poskytlo hercom priestor urobiť si zo seba prdel a oni túto príležitosť využili s chuťou. Keď zoberiete do úvahy okolnosti vzniku a skutočnosť, že vtipnosťou natrháva diery všetkým českým pokusom o komédiu za posledných x rokov, tak klobouček.

Tá jedna * je predovšetkým, hlavne a jedine za vizuálnu stránku. Ukázka toho, čo bolo možné vytvoriť v roku 1961 vďaka talentu, kreativite, trpezlivosti a nemalému úsiliu. Ale čo ten príbeh? Neskutočná nuda. Kľudne mohlo ísť o nemý film a výsledok by bol totožný. Príbeh tu totiž slúži len ako kulisa vizuálnym efektom.

Vizuálne veľmi pôsobivé, ale to si môžem pustiť aj nejaký arktický dokument. Postáv plná p*del, teda pardon loď, ale vyčnievajúca len jedna. A tá jedna, nie je až tak neuveriteľne démonická, ako hlásali nadšené komentáre. Parta chlapov sa vlečie do najviac zamrznutej diery sveta a tam sa kupodivu rozhádajú, a ešte väčším šokom niekto utrpí aj nejakú tú zdravotnú ujmu. Ťažkopádne, pomalé, ultra skromné na zaujímavé udalosti a neuveriteľne ukecané. Horúci kandidát na najuťahanejší seriál roku 2021.

Nečakajte horor. Dostanete fetiš thriller, ktorý ale zrážajú dve veci. Postavy sú všetky do jednej strašne prvoplánové a ten fetiš je urobený tak, že keď má prísť na niečo naozaj "chutné", tak vlastne nič neuvidíte. Rozpočet hold nepustil. Ale samozrejme treba oceniť výlet do nebežnosti a hlavne viac než sympatickú Mary (Katharine Isabelle).

Väčšinu času bola štvorka vlastne v pohode, nie skvelá, ale v pohode. Tých 148 minút ubehlo pomerne rýchlo a nieslo sa v duchu kombinácie nostalgie a dvojitého reštartu. Len je tam priveľa detailov a nedetailov, ktoré ten celkový dojem zrazia do vôd podpriemeru. Všetky akčné scény sú v porovnaní s jednotkou o x levelov horšie a hlavne absolútne tuctové. Vizuálna stránka, a to vrátane oblečenia postáv, tak isto ľahko zameniteľná, nevyčnievajúca. Mimo Matrixu sa udeje jedna kľúčová výmena, ktorá pôsobí dosť podivne. Agent Smith tentoraz nemá akékoľvek charizma. Jeho nové herecké obsadenie je castingovým nepodarkom roku. Vlastne žiadna z nových postáv neprináša nič vyčnievajúce. Ústredný zloduch..., no radšej nehovoriť. A prečo sa Neo ku koncu filmu premenil na zhrbeného čarodeja? Pritom všetkom čo som vymenoval, to nie je prúser roka a ani sklamanie roka. Predsa len od filmu č. 4 málokedy čakáme niečo veľké. Čakal som zmysluplný príbeh, ktorý ospravedlní vznik filmu. To som dostal tak na 50%. Keby v tom nehral Keanu Reeves a netočila to Lana W., tak by som si povedal, že fandovia vyzbierali cez Kickstarter rekordnú sumu a dosnívali si pokračovanie. Pre fanúšikov pôvodnej trilógie samozrejme povinnosť. Pre fanúšikov len prvého Matrixu požďuchnutie skúsiť niekedy znova dvojku a trojku.

Určite tam bolo veľa vecí mimo reálne fyzikálne zákony, ale ako divákovi mi žiadny rušivý logický alarm nezačal zbesilo blikať. Napätie tam je slušné, ale nie je bohužiaľ udržané po celú minutáž. Respektíve nemá nejaké vzrušujúce gradovanie. V rámci svojho žánru - podvodný realistický súboj o život - si vlastne nie je moc na čo sťažovať. Námet má svoje limity a v rámci nich to dokázal režisér, spolu s dvomi herečkami, ukočírovať v neblbej hladine.

Strašidelná historka o duchoch bez akejkoľvek snahy o niečo nové. Ano, dobre natočené, dobre zahrané, dobré efekty, ale ja som sa fakt nudil.