Recenze (158)
Creepshow (1982)
Vydržal som nespať prvé tri poviedky (a súdiac podľa tronovho popisku bol na tom on podobne ;)) a nemôžem sa sťažovať. A nemal by sa ani nikto iný, kto niekedy strávil aspoň jeden zimný večer so zbierkou horrorových poviedok v ruke, pretože z Creepshow dýcha presne tá atmosféra, ktorá k takému čítaniu patrí, a na karlovarskej polnočnej projekcii fungovala dvojnásobne.
Dannyho parťáci (2001)
Štýlová gangsterka tak trochu v duchu Ritchieovského britpopu, no podstatne menej komediálna a podstatne viac premyslená v pláne akcie. Jednotliví členovia Dannyho jedenástky sú adekvátne pestrí, no akási charizma či aura okolo nich nefunguje tak, ako tomu v podobných snímkoch býva (či už v dokonalom ZBAĽ PRACHY A VYPADNI alebo v sobotňajšej oddychovke ITALIAN JOB). Možno práve preto mi príliš k srdcu neprirástli, tých pár hlášok ma nebavilo a koniec ma nenechal v túžbe stretnúť sa s nimi znova. Napriek tomu sa s nimi ešte dvakrát stretnem. V rámci mainstreamu rozhodne elegantné a na úrovni, ale osobný dojem maximálne na 7/10.
Dentista (1996)
Dvojica zodpovedná za RE-ANIMATORA sa vracia k medicíne. Liek na rakovinu sa im síce objaviť nepodarilo, ale o to sa ani nikdy nesnažili. Najdôležitejšie je, že ich dielo nedáva divákovi čas nudiť sa a neobsahuje jediné výrazne hluché miesto. Napätie spoľahlivo funguje všade tam, kde fungovať má a krvou sa nešetrí. Čo viac si priať? Charizmatického záporáka? Zoznámte sa, Corbin Bernsen. Zo všetkých jeho "zákrokov" mám však najradšej ten, pri ktorom zubárske náčinie nedostáva priestor - zabitie čističa bazénu nožom. Tak čo, ste objednaný? Posaďte sa do čakárne, urobte si poihodlie a prečítajte si nejaký časopis, pán doktor hneď príde.
Děti (2008)
Aj keď odfláknutý plagát / dvd cover naznačuje nízkorozpočtovú blbosť s oranžovou krvou, The Children je maximálne psycho a smelo sa môže porovnávať s Eden Lake. Strihač mi trochu liezol na nervy (strih scény pol sekundy predtým, než sa niečo stane, a vrátime sa k tomu tak o 5 minút) a o tej "chorobe" sa v podstate nič nedozvieme, no to vôbec nevadí. V hororoch nie je dôležité, prečo sa to deje, ale ako.
Dexterova laboratoř (1996) (seriál)
Dee Dee: Uh, Dexter? Sorry to wake you... ||| Dexter: You mean like you did the last 20 times? ||| Dee Dee: Well, I went into your lab, see? And I pushed a button... ||| Dexter: Oh, you mean like you did the last 20 MILLION times?
Dům tisíce mrtvol (2003)
Jediný horor, ktorý je takto prehnane farebný a mám ho rád, je Suspiria...
Elvis nebo Samuraj? (1998)
Čo robi v obitusovej TOP 10 film, v ktorom je celkovo tak 2 dl krvi, sa radšej nepokúšam riešiť, kvôli tomu tu nie sme. :) Sme tu preto, aby sme si pripomenuli, že "malé" filmy ako tento potrebujú byť predovšetkým originálne a aspoň spolovice tak cool, ako ich hlavný hrdina. Spĺňal to napríklad EVIL DEAD a spĺňa to aj SSS - post-apokalyptická akčná road-buddy-movie, ktorá má na to, aby (veľmi) zaujala, ale, ako výstižne podotkol Weruss, neskultovnie. Jeffrey Falcon alias Buddy síce svojim kung-fu skillom neohúri, no pár ozaj efektných pohybov ovláda, a spolu s choreografmi a strihačmi odviedli kus dobrej práce, na ktorú sa príjemne pozerá. A okrem toho je to sympaťák až za hrob s plným rukávom hlášok. Nie je to pre každého, a napriek tomu, že sa to celé svižne odsýpa dopredu za nadupaného zvuku rock & rollových gitár, nemôžem sľúbiť, že sa nebudete nudiť. Ja som si to však užil, a som rád.
Everything Is Fine (2008)
Tempo je pomalé a veľa sa tam toho nedeje, no nudné to napriek tomu nie je. Všetky vzťahy medzi postavami, a hlavne hlavný hrdina a jeho proces vyrovnávania sa s tragédiou, sú vykreslené veľmi vieryhodne, vďaka čomu sú zásadné scény správne emocionálne vyhrotené. A ak by ste napriek tomu zaspávali, občas tam je nejaká tá párty alebo klipovitá scéna zo skateparku. :) 3 a pol.
Frankenweenie (1984)
Moje prvé titulky. Ale stratil som ich. .)
Gantry Row 13 (1998) (TV film)
Televízny strašiak s hitchcockovským poviedkovým námetom, no príliš rýchlo upadajúcou atmosférou. Spolu s ňou upadal aj môj záujem o film a tak nado mnou asi v polovici zvíťazila zvýšená teplota a zaspal som. A poviem vám, bol to zážitok. Spánok sa mi prelínal s realitou, vlastné zlé sny s dianím vo filme a zobudil som sa na záverečné titulky, ktoré sa môžu pochváliť pekne mrazivou hudbou. A po dlhej dobe som sa bál pohnúť z postele. Antibiotiká holt robia svoje, ale na to pri hodnotení filmu nesmiem prihliadať. :)