Perfektná atmosféra v prvej polovici ("I'm in hell. Help me!") sľubovala film o triedu lepší než skvelý, no predsalen komorný a low-budget prvý diel - vyzeralo to na podobný upgrade, ako PHANTASM 2 versus originál. Pekelne temný horror sa ale v druhej polke mení na fantasy naháňačku v zadymených kulisách s debilnými trikmi.
Slušné tempo, ale TRAVELER pricestoval v nesprávnu dobu. Po druhej sérii PRISON BREAK som vážne unavený z naháňačiek americkými ulicami, veľkých sprisahaní a očisťovania mena.
Poznáte ten pocit, keď je film presne taký, ako čakáte, no zároveň úplne iný? Asi by som si prial aby to bolo viac o hlavnom páriku, resp. IBA o hlavnom páriku a ich láske (ako VEČNÝ SVIT), alebo som proste čakal niečo trošku menej artové (opäť ako VEČNÝ SVIT - to bol takmer nerealizovateľný kompromis medzi divným artom a dojímavým Hollywoodom). No za to, že je tu scéna, na ktorú nezabudnem (telefonát zo sna) a tiež za to, že film má srdce, zaokrúhlim hviezdičky hore.
Televízny strašiak s hitchcockovským poviedkovým námetom, no príliš rýchlo upadajúcou atmosférou. Spolu s ňou upadal aj môj záujem o film a tak nado mnou asi v polovici zvíťazila zvýšená teplota a zaspal som. A poviem vám, bol to zážitok. Spánok sa mi prelínal s realitou, vlastné zlé sny s dianím vo filme a zobudil som sa na záverečné titulky, ktoré sa môžu pochváliť pekne mrazivou hudbou. A po dlhej dobe som sa bál pohnúť z postele. Antibiotiká holt robia svoje, ale na to pri hodnotení filmu nesmiem prihliadať. :)
Skôr než husté peklo v temných a úzkych priestoroch jaskyne ma bavila atmosféra, ktorá vo filme vládla pred zostupom - nehoda a jej stopy na psychike hlavnej hrdinky. Tam dolu je to už "len" "obyčajný" survival, aj keď samozrejme špičkový. A iný záver by som privítal s otvorenou náručou. To však nič nemení na tom, že hrôza pod zemou je nakrútená výborne a príšery naozaj naháňajú strach, čo je v dnešnej dobe asi tak ojedinelé, ako nepreskúmaná jaskyňa. PÁD DO TMY sa nás snaží presvedčiť, že horrory na tom v súčasnosti vôbec nie sú tak zle. A ja som mu na chvíľu aj uveril.
Štýlová gangsterka tak trochu v duchu Ritchieovského britpopu, no podstatne menej komediálna a podstatne viac premyslená v pláne akcie. Jednotliví členovia Dannyho jedenástky sú adekvátne pestrí, no akási charizma či aura okolo nich nefunguje tak, ako tomu v podobných snímkoch býva (či už v dokonalom ZBAĽ PRACHY A VYPADNI alebo v sobotňajšej oddychovke ITALIAN JOB). Možno práve preto mi príliš k srdcu neprirástli, tých pár hlášok ma nebavilo a koniec ma nenechal v túžbe stretnúť sa s nimi znova. Napriek tomu sa s nimi ešte dvakrát stretnem. V rámci mainstreamu rozhodne elegantné a na úrovni, ale osobný dojem maximálne na 7/10.
Nulová atmosféra, jediná ľakačka (aj to na samom začiatku) a kopa nudy. Iste, bolo by fajn, keby autori viac stáli na strane zla, než na strane ľudských hrdinov (ako niektorí píšete), ale to by zlo musel stelesňovať niekto iní - táto mačkofóbna dvojica synčeka a mamičky je tak nesympatická a otravná, že by som ich osobne nakŕmil Whiskasom. Povedal by som, že ktorákoľvek z priemerných adaptácii Kingovho papierového diela je lepšia, než tento nezmysel. Svoje rozhodnutie medzi týmto a GINGER SNAPS, ktoré íšlo v rovnaký čas na inej televízii, som teda dve hodinky po polnoci trpko oľutoval.
Mohla to byť komédia desaťročia. Ale za prvé, ak trivia na IMDb neklame a polícia bola na štáb počas nakrúcania skutočne privolaná približne 90x, tak sa pýtam, kam sa všetok ten materiál podel? Bol vypustený na úkor nezaujímavých hraných scén posúvajúcich príbeh dopredu?? Prečo mám pocit, že vystrihnuté scény na DVD budú zábavnejšie, než film samotný? No a tiež mám problém uveriť autentickosti niektorých scénok, čo je dosť závažný nedostatok - ak pripustíme, že toto možno nie je pravé, ako potom vieme, že tamto je? Dobre, dajme tomu, že rozhovor s cigánkou alebo rýchlokurz negerského slangu patrí k tomu najlepšiemu, čo tento reportér kedy stvoril, no celovečerný Borat stále zostáva v tieni toho seriálového z DA ALI G SHOW. Malo to byť naopak. PS: Slovenské titulky sucks. Nielen, že sa nedajú ani len porovnávať s Fukovou "kazašskou češtinou", ale pointu vtipu si v mnohých prípadoch oveľa skôr prečítame, než ju uvidíme.
Dlho som váhal medzi pôvodnou trilógiou a remakom, ale tlak okolia včera rozhodol za mňa ("Ser na Nabiť a zabiť, ideme na Departed!"). A definitívne som si uvedomil, že 2+ hodinové "veľké" kriminálne drámy od veľkých tvorcov rozhodne sú mojou šálkou čaja a hneď ako bude čas, konečne vytiahnem z poličky Mannov Heat a vrhnem sa naň. Dovtedy budem príjemne spomínať na tento vynikajúci snímok, v ktorého spoločnosti som sa ani chvíľu neudil (ako by som sa len mohol, keď sledovanie deja vyžadovalo maximálnu koncentráciu), a ako sa blížilo vyvrcholenie a slučky okolo niektorých krkov sa začínali sťahovať, bolo jasné, že investovaná pozornosť sa mi zúroči. Atmosféru špinavého veľkomesta dotvárajú špinavé charaktery, občas padne nejaká tá životná múdrosť, ktoré, ako vieme, z úst gangstrov znejú najlepšie, a hlavný zloduch má taliansky znejúce priezvisko. Čo viac si želať? Len mi nie je jasné, prečo mi ten drsný záver nevyrazil dych, keď sa v ňom toho toľko zomlelo (a prečo preboha polku kina rozosmial?). A viete čo? Na Nabiť a zabiť idem dnes. :)
Rutinná, no v telke stále pozerateľná rodinná dráma, odsýpajúca sa bez výraznejších momentov k jednému z dvoch možných záverov. No klamal by som, ak by som povedal, že ma to nechalo úplne chladným (a to som sa pri tom učil chémiu).
Ďalší pôsobivý kórejský kúsok, v ktorom sa zasnená šikmooká romantika stretáva so serióznou, realistickou, sociálne kritickou drámou o šikane a telesných trestoch na školách. U oboch "ingrediencií" tak trošku pritlačiť na pílu, a rozdýchaval by som to ešte teraz. Takto je to "len" veľmi silné, čo by za normálnych okolností bohato stačilo, no keď si človek púšťa DVD od Lhurgoyfa, má už nejaké očakávania. 85%.
Na Cameron Diaz možno niečo je, ale na tomto priemernom a nezaslúžene skoro-kultovom filme nie je dokopy nič. Keby mi nespríjemnil dlhú cestu autobusom, dve hviezdičky ho neminú.
Príjemne atmosferická a mierne strašidelná alternatíva k početným, viac či menej podareným zvieracím animákom, ktorá jemne naznačuje, že v budúcnosti možno aj mainstreamové renderované filmíky pekne pritvrdia, a ich žánrový záber zďaleka nebude zahŕňať len rodinnú zábavu.
Amanda Bynes blafuje ako Beckham a vyzerá ako chlapec v komédii so zápletkou tak otrepanou, až zostáva rozum stáť nad jej nasadením do našich kín (navyše tomu chýba poriadna herecká hviezda...). Režisér sa však aspoň nedusí malým kúskom, ktorý si odhrýzol, a dobre vygradovaným finále kompenzuje nudnú prvú polhodinku. Každopádne na plátne by to na tie (už aj tak slabé) 3* rozhodne nebolo.
Chlapi sú svine, opakovala kamarátka niekoľkokrát počas filmu, a úchyl vyzerajúci ako V z Vendetty jej dával pomocou rôznych nástrojov mimoriadne názorne za pravdu. Desať minút pred koncom to už nikoho nebavilo a prednosť dostal trochu filmovejší masaker, prezmenu z Francúzska - HAUTE TENSION.
Jedno z príjemných, pohodových osviežení filmovky, ktoré je skôr melancholické a smutné, než čiernohumorne vtipné. Lenže ani emócií, ani smiechu som si neužil dosť na to, aby som ostal pri tých 4*, ktoré som tam pôvodne mal.
Slovami lachima, na LFŠ 2006 bol film uvedený s príšerným českým dabingom, ktorý mu ubral pravdepodobne dosť na jeho pôsobivosti. Aha! Tak preto tie blbé dialógy a zábavné hlášky, ktoré rozosmievali celé osadenstvo kina... V originále som to nevidel a asi ani neuvidím, no ani pri všetkej snahe si to proste nedokážem predstaviť ako vážnu dobrodružnú drámu o otroctve a otrokoch, obsahujúcu nejaké myšlienky, ktoré by ma mali osloviť. Hodnotenie na IMDb a celková obľúbenosť a uznávanosť Herzogovej tvorby napovedajú, že sme filmu možno ukrivdili, ale bavili sme sa skvelo. Treba však uznať, že Kinski je tak charizmatický, že charizmatickejší je už snáď len černoch so spaľujúcim Isherwoodovským pohľadom, ktorý pravidelne upieral do kamery. Stále to mám živo pred očami...
Vydržal som nespať prvé tri poviedky (a súdiac podľa tronovho popisku bol na tom on podobne ;)) a nemôžem sa sťažovať. A nemal by sa ani nikto iný, kto niekedy strávil aspoň jeden zimný večer so zbierkou horrorových poviedok v ruke, pretože z Creepshow dýcha presne tá atmosféra, ktorá k takému čítaniu patrí, a na karlovarskej polnočnej projekcii fungovala dvojnásobne.
Hodinka a pol zbehne rýchlo, no triky neohúria, vtipy nerozosmejú, mrazivejšie momenty nemrazia a postavy neprirastú k srdcu. K monster-movies zatiaľ žiadny vzťah nemám, ale nemyslím, že v opačnom prípade by som sa bavil viac. Bez Scarlett Johansson by som zrejme šiel ešte nižšie.
Ak vás niekedy napadlo, ako by vyzeral crossover NEKRomantika a Alenky v ríši divov v réžii Tima Burtona, odpoveď hľadajte v najnovšom filme Terryho Gilliama. Chce to len prekusnúť absenciu normálneho príbehu (aký by ste čakali od detského filmu) a Tideland sa vám odmení demonštráciou svojej zvláštnej moci nad divákom, resp. schopnosti vtiahnúť ho hlboko do svojho psycho sveta a pekne s ním zamávať. A to platí desaťnásobne o detských divákoch. Vidieť to pred pár rokmi, nemohli by sme dnes bývať pár metrov od železničnej trate... P.S.: Tideland ide v októbri do amerických kín... tiež ste tak zvedaví, čo naňho povedia páni v MPAA?
Hej, ten parkour je fajn. Dievčatá na to pozerajú s otvorenými ústami a občas to nejakému chlapcovi čakajúcemu na transplantáciu orgánu zachráni život. Ale priznám sa, že som čakal podstatne viac akcie, skákania a všetkých tých machrovín. A keďže som sa ich nedočkal, tak toto je oficiálne prvý prípad, kedy Bessonovi jeho detsky jednoduchý scenár neodpustím a ide o prvý akčný počin spod jeho produkčných krídel, ktorý ma nudil.
Po sklamaní z posledného Van Damma celkom obstojné. Poteší, že Seagal aj napriek pokročilému veku, nie práve špičkovej fyzickej kondícii a rozbiehajúcej sa hudobnej kariére ešte stále disponuje odleskmi tej aury neohrozeného motherfuckera, ktorému by ste nechceli skrížiť cestu, keď je nasraný, a už vôbec, keď je nasraný na vás. Na samom začiatku každý záber naňho vzbudzoval úsmev na mojej tvári, no keď neskôr rozbíjal hlavou nejakého zloducha toalety, cítil som sa ako 11-ročný fagan pozerajúci s otcom PREPADNUTIE V PACIFIKU. Nostalgia je fajn vec. Kamerové filtre tiež. A keď už sme pri nich, treba dodať, že v porovnaní so spomínaným ZÁSTUPCOM VELITEĽA vizuálna stránka jednoznačne vedie a nasnímanie akčných scén, no... tu v prvom rade aspoň nejaké tie akčné scény sú. A len a len po tie som si do požičovne prišiel. Ale trvám na tom, že než to Seagal zabalí (niežeby o tom zatiaľ niekde padla zmienka), mal by sa dôstojne a veľkolepo rozlúčiť. :)
Dva roky po vzniku PULP FICTION bolo už Tarantinovo meno evidentne dostatočne zvučné na to, aby si prostredníctvom vlastného scenára a postavy napísanej pre seba mohol realizovať sexuálne fantázie s obľúbenou celebritou. Prejdime ale od nôh Salmy Hayek k dôležitejším veciam. Keď sa do parádne rozohratej tarantinovskej gangsterky, plnej nezabudnuteľných hlášok aj celých scén, začnú miešať ostré zuby, krv a špeciálne efekty, stále nie je dôvod smútiť, nakoľko tento netypický žánrový mix zatiaľ drží pekne pohromade. S blížiacim sa finále ale Rodriguezovi zreteľne dochádza dych a začína chýbať nejaké prekvapenie, nejaká pekná smrť alebo akákoľvek iná drobnosť či oporný bod, ktorý by vo vás vzbudzoval chuť pozrieť si film niekedy znova - napríklad hneď zajtra s nejakými kamošmi. To však až tak nevadí, nakoľko prvá polovica má podobných oporných bodov viac, než posledné tri filmy, ktoré som videl, dohromady... Nie, to som prehnal. Sorry, Carpi. :) BTW, jeden odkaz pre kolegu gouryella - nie, nenatočil.
Niekedy mávam pocit, že anglické titulky k ázijským filmom často zabíjajú polovicu významu dialógov, a ich český preklad zabíja polovicu druhú. Za druhé, opakujúce sa scény typu "S kým to mluvíte?", postavené len a len na tom, že hrdinka ducha vidí a nikto iný nie, sú síce otravné, no divák ich toleruje s tým, že ich berie ako "zoznamovanie" hrdinky so svojim "darom", ako akúsi predohru k duchárskemu peklu, ktoré sa ešte len rozbehne... a film zrazu skončí. Na druhej strane, párkrát dostanete príjemnú zimomriavkovú facku - a tým nemyslím obyčajné rýchle nájazdy kamery na ducha, podporené mohutným zvukovým doprovodom, ale predovšetkým tých pár vzácnych momentov, ktoré dokážu šokovať (príkladom za všetky je "Slečno, kolik je hodin?"). Ani jeden z nich sa však svojou intenzitou nevyrovná vrcholným okamihom prvého dielu (a že ich ten mal...), vďaka ktorým ma zalieval studený pot nielen počas sledovania filmu, ale aj rok po jeho zhliadnutí pri čítaní komentárov, ktoré mi konkrétne scény pripomenuli.
Moje komentáře
Sadistický rituál (1970)
odpad!Ja by som len doplnil Bluntmana, že je to strašná sračka.
Hellraiser II: Svázaný s peklem (1988)
Perfektná atmosféra v prvej polovici ("I'm in hell. Help me!") sľubovala film o triedu lepší než skvelý, no predsalen komorný a low-budget prvý diel - vyzeralo to na podobný upgrade, ako PHANTASM 2 versus originál. Pekelne temný horror sa ale v druhej polke mení na fantasy naháňačku v zadymených kulisách s debilnými trikmi.
Traveler (TV seriál) (2007)
Slušné tempo, ale TRAVELER pricestoval v nesprávnu dobu. Po druhej sérii PRISON BREAK som vážne unavený z naháňačiek americkými ulicami, veľkých sprisahaní a očisťovania mena.
Nauka o snech (2006)
Poznáte ten pocit, keď je film presne taký, ako čakáte, no zároveň úplne iný? Asi by som si prial aby to bolo viac o hlavnom páriku, resp. IBA o hlavnom páriku a ich láske (ako VEČNÝ SVIT), alebo som proste čakal niečo trošku menej artové (opäť ako VEČNÝ SVIT - to bol takmer nerealizovateľný kompromis medzi divným artom a dojímavým Hollywoodom). No za to, že je tu scéna, na ktorú nezabudnem (telefonát zo sna) a tiež za to, že film má srdce, zaokrúhlim hviezdičky hore.
Gantry Row 13 (TV film) (1998)
Televízny strašiak s hitchcockovským poviedkovým námetom, no príliš rýchlo upadajúcou atmosférou. Spolu s ňou upadal aj môj záujem o film a tak nado mnou asi v polovici zvíťazila zvýšená teplota a zaspal som. A poviem vám, bol to zážitok. Spánok sa mi prelínal s realitou, vlastné zlé sny s dianím vo filme a zobudil som sa na záverečné titulky, ktoré sa môžu pochváliť pekne mrazivou hudbou. A po dlhej dobe som sa bál pohnúť z postele. Antibiotiká holt robia svoje, ale na to pri hodnotení filmu nesmiem prihliadať. :)
Pád do tmy (2005)
Skôr než husté peklo v temných a úzkych priestoroch jaskyne ma bavila atmosféra, ktorá vo filme vládla pred zostupom - nehoda a jej stopy na psychike hlavnej hrdinky. Tam dolu je to už "len" "obyčajný" survival, aj keď samozrejme špičkový. A iný záver by som privítal s otvorenou náručou. To však nič nemení na tom, že hrôza pod zemou je nakrútená výborne a príšery naozaj naháňajú strach, čo je v dnešnej dobe asi tak ojedinelé, ako nepreskúmaná jaskyňa. PÁD DO TMY sa nás snaží presvedčiť, že horrory na tom v súčasnosti vôbec nie sú tak zle. A ja som mu na chvíľu aj uveril.
Dannyho parťáci (2001)
Štýlová gangsterka tak trochu v duchu Ritchieovského britpopu, no podstatne menej komediálna a podstatne viac premyslená v pláne akcie. Jednotliví členovia Dannyho jedenástky sú adekvátne pestrí, no akási charizma či aura okolo nich nefunguje tak, ako tomu v podobných snímkoch býva (či už v dokonalom ZBAĽ PRACHY A VYPADNI alebo v sobotňajšej oddychovke ITALIAN JOB). Možno práve preto mi príliš k srdcu neprirástli, tých pár hlášok ma nebavilo a koniec ma nenechal v túžbe stretnúť sa s nimi znova. Napriek tomu sa s nimi ešte dvakrát stretnem. V rámci mainstreamu rozhodne elegantné a na úrovni, ale osobný dojem maximálne na 7/10.
Sleepwalkers (1992)
Nulová atmosféra, jediná ľakačka (aj to na samom začiatku) a kopa nudy. Iste, bolo by fajn, keby autori viac stáli na strane zla, než na strane ľudských hrdinov (ako niektorí píšete), ale to by zlo musel stelesňovať niekto iní - táto mačkofóbna dvojica synčeka a mamičky je tak nesympatická a otravná, že by som ich osobne nakŕmil Whiskasom. Povedal by som, že ktorákoľvek z priemerných adaptácii Kingovho papierového diela je lepšia, než tento nezmysel. Svoje rozhodnutie medzi týmto a GINGER SNAPS, ktoré íšlo v rovnaký čas na inej televízii, som teda dve hodinky po polnoci trpko oľutoval.
Borat: Nakoukání do amerycké kultůry na obědnávku slavnoj kazašskoj národu (2006)
Mohla to byť komédia desaťročia. Ale za prvé, ak trivia na IMDb neklame a polícia bola na štáb počas nakrúcania skutočne privolaná približne 90x, tak sa pýtam, kam sa všetok ten materiál podel? Bol vypustený na úkor nezaujímavých hraných scén posúvajúcich príbeh dopredu?? Prečo mám pocit, že vystrihnuté scény na DVD budú zábavnejšie, než film samotný? No a tiež mám problém uveriť autentickosti niektorých scénok, čo je dosť závažný nedostatok - ak pripustíme, že toto možno nie je pravé, ako potom vieme, že tamto je? Dobre, dajme tomu, že rozhovor s cigánkou alebo rýchlokurz negerského slangu patrí k tomu najlepšiemu, čo tento reportér kedy stvoril, no celovečerný Borat stále zostáva v tieni toho seriálového z DA ALI G SHOW. Malo to byť naopak. PS: Slovenské titulky sucks. Nielen, že sa nedajú ani len porovnávať s Fukovou "kazašskou češtinou", ale pointu vtipu si v mnohých prípadoch oveľa skôr prečítame, než ju uvidíme.
Skrytá identita (2006)
Dlho som váhal medzi pôvodnou trilógiou a remakom, ale tlak okolia včera rozhodol za mňa ("Ser na Nabiť a zabiť, ideme na Departed!"). A definitívne som si uvedomil, že 2+ hodinové "veľké" kriminálne drámy od veľkých tvorcov rozhodne sú mojou šálkou čaja a hneď ako bude čas, konečne vytiahnem z poličky Mannov Heat a vrhnem sa naň. Dovtedy budem príjemne spomínať na tento vynikajúci snímok, v ktorého spoločnosti som sa ani chvíľu neudil (ako by som sa len mohol, keď sledovanie deja vyžadovalo maximálnu koncentráciu), a ako sa blížilo vyvrcholenie a slučky okolo niektorých krkov sa začínali sťahovať, bolo jasné, že investovaná pozornosť sa mi zúroči. Atmosféru špinavého veľkomesta dotvárajú špinavé charaktery, občas padne nejaká tá životná múdrosť, ktoré, ako vieme, z úst gangstrov znejú najlepšie, a hlavný zloduch má taliansky znejúce priezvisko. Čo viac si želať? Len mi nie je jasné, prečo mi ten drsný záver nevyrazil dych, keď sa v ňom toho toľko zomlelo (a prečo preboha polku kina rozosmial?). A viete čo? Na Nabiť a zabiť idem dnes. :)
Max (1994)
Rutinná, no v telke stále pozerateľná rodinná dráma, odsýpajúca sa bez výraznejších momentov k jednému z dvoch možných záverov. No klamal by som, ak by som povedal, že ma to nechalo úplne chladným (a to som sa pri tom učil chémiu).
Maljukgeori janhoksa (2004)
Ďalší pôsobivý kórejský kúsok, v ktorom sa zasnená šikmooká romantika stretáva so serióznou, realistickou, sociálne kritickou drámou o šikane a telesných trestoch na školách. U oboch "ingrediencií" tak trošku pritlačiť na pílu, a rozdýchaval by som to ešte teraz. Takto je to "len" veľmi silné, čo by za normálnych okolností bohato stačilo, no keď si človek púšťa DVD od Lhurgoyfa, má už nejaké očakávania. 85%.
Něco na té Mary je (1998)
Na Cameron Diaz možno niečo je, ale na tomto priemernom a nezaslúžene skoro-kultovom filme nie je dokopy nič. Keby mi nespríjemnil dlhú cestu autobusom, dve hviezdičky ho neminú.
O.C. (TV seriál) (2003)
-"Pamatas, ako nas chalani nutili pozerat film o gayoch, co lezu na sopku?" -"Pan prstenov..."
V tom domě straší! (2006)
Príjemne atmosferická a mierne strašidelná alternatíva k početným, viac či menej podareným zvieracím animákom, ktorá jemne naznačuje, že v budúcnosti možno aj mainstreamové renderované filmíky pekne pritvrdia, a ich žánrový záber zďaleka nebude zahŕňať len rodinnú zábavu.
Super náhradník (2006)
Amanda Bynes blafuje ako Beckham a vyzerá ako chlapec v komédii so zápletkou tak otrepanou, až zostáva rozum stáť nad jej nasadením do našich kín (navyše tomu chýba poriadna herecká hviezda...). Režisér sa však aspoň nedusí malým kúskom, ktorý si odhrýzol, a dobre vygradovaným finále kompenzuje nudnú prvú polhodinku. Každopádne na plátne by to na tie (už aj tak slabé) 3* rozhodne nebolo.
City.com (amatérský film) (2005)
odpad!Pošteklilo to moju dušu využitím adrenalínových motorkárskych scén.
Za ginipiggu 2: Chiniku no hana (1985)
Chlapi sú svine, opakovala kamarátka niekoľkokrát počas filmu, a úchyl vyzerajúci ako V z Vendetty jej dával pomocou rôznych nástrojov mimoriadne názorne za pravdu. Desať minút pred koncom to už nikoho nebavilo a prednosť dostal trochu filmovejší masaker, prezmenu z Francúzska - HAUTE TENSION.
Sklapni a zastřel mě (2005)
Jedno z príjemných, pohodových osviežení filmovky, ktoré je skôr melancholické a smutné, než čiernohumorne vtipné. Lenže ani emócií, ani smiechu som si neužil dosť na to, aby som ostal pri tých 4*, ktoré som tam pôvodne mal.
Zamilované maso (1989)
Kollis by si mohol odpustit tie spoilery. :/
Zelená kobra (1987)
Slovami lachima, na LFŠ 2006 bol film uvedený s príšerným českým dabingom, ktorý mu ubral pravdepodobne dosť na jeho pôsobivosti. Aha! Tak preto tie blbé dialógy a zábavné hlášky, ktoré rozosmievali celé osadenstvo kina... V originále som to nevidel a asi ani neuvidím, no ani pri všetkej snahe si to proste nedokážem predstaviť ako vážnu dobrodružnú drámu o otroctve a otrokoch, obsahujúcu nejaké myšlienky, ktoré by ma mali osloviť. Hodnotenie na IMDb a celková obľúbenosť a uznávanosť Herzogovej tvorby napovedajú, že sme filmu možno ukrivdili, ale bavili sme sa skvelo. Treba však uznať, že Kinski je tak charizmatický, že charizmatickejší je už snáď len černoch so spaľujúcim Isherwoodovským pohľadom, ktorý pravidelne upieral do kamery. Stále to mám živo pred očami...
Creepshow (1982)
Vydržal som nespať prvé tri poviedky (a súdiac podľa tronovho popisku bol na tom on podobne ;)) a nemôžem sa sťažovať. A nemal by sa ani nikto iný, kto niekedy strávil aspoň jeden zimný večer so zbierkou horrorových poviedok v ruke, pretože z Creepshow dýcha presne tá atmosféra, ktorá k takému čítaniu patrí, a na karlovarskej polnočnej projekcii fungovala dvojnásobne.
Pavoučí teror (2002)
Hodinka a pol zbehne rýchlo, no triky neohúria, vtipy nerozosmejú, mrazivejšie momenty nemrazia a postavy neprirastú k srdcu. K monster-movies zatiaľ žiadny vzťah nemám, ale nemyslím, že v opačnom prípade by som sa bavil viac. Bez Scarlett Johansson by som zrejme šiel ešte nižšie.
Poseidon (2006)
Rest in Peas, Fergie. :)
Krajina přílivu (2005)
Ak vás niekedy napadlo, ako by vyzeral crossover NEKRomantika a Alenky v ríši divov v réžii Tima Burtona, odpoveď hľadajte v najnovšom filme Terryho Gilliama. Chce to len prekusnúť absenciu normálneho príbehu (aký by ste čakali od detského filmu) a Tideland sa vám odmení demonštráciou svojej zvláštnej moci nad divákom, resp. schopnosti vtiahnúť ho hlboko do svojho psycho sveta a pekne s ním zamávať. A to platí desaťnásobne o detských divákoch. Vidieť to pred pár rokmi, nemohli by sme dnes bývať pár metrov od železničnej trate... P.S.: Tideland ide v októbri do amerických kín... tiež ste tak zvedaví, čo naňho povedia páni v MPAA?
Yamakasi (2001)
Hej, ten parkour je fajn. Dievčatá na to pozerajú s otvorenými ústami a občas to nejakému chlapcovi čakajúcemu na transplantáciu orgánu zachráni život. Ale priznám sa, že som čakal podstatne viac akcie, skákania a všetkých tých machrovín. A keďže som sa ich nedočkal, tak toto je oficiálne prvý prípad, kedy Bessonovi jeho detsky jednoduchý scenár neodpustím a ide o prvý akčný počin spod jeho produkčných krídel, ktorý ma nudil.
Žoldáci spravedlnosti (2006)
Po sklamaní z posledného Van Damma celkom obstojné. Poteší, že Seagal aj napriek pokročilému veku, nie práve špičkovej fyzickej kondícii a rozbiehajúcej sa hudobnej kariére ešte stále disponuje odleskmi tej aury neohrozeného motherfuckera, ktorému by ste nechceli skrížiť cestu, keď je nasraný, a už vôbec, keď je nasraný na vás. Na samom začiatku každý záber naňho vzbudzoval úsmev na mojej tvári, no keď neskôr rozbíjal hlavou nejakého zloducha toalety, cítil som sa ako 11-ročný fagan pozerajúci s otcom PREPADNUTIE V PACIFIKU. Nostalgia je fajn vec. Kamerové filtre tiež. A keď už sme pri nich, treba dodať, že v porovnaní so spomínaným ZÁSTUPCOM VELITEĽA vizuálna stránka jednoznačne vedie a nasnímanie akčných scén, no... tu v prvom rade aspoň nejaké tie akčné scény sú. A len a len po tie som si do požičovne prišiel. Ale trvám na tom, že než to Seagal zabalí (niežeby o tom zatiaľ niekde padla zmienka), mal by sa dôstojne a veľkolepo rozlúčiť. :)
Zástupce velitele (2006)
Legenda bojových umění Jean-Claude Van Damme se představuje v impulzivním thrilleru plném divokých bojových scén, super napětí a nonstop akce!
Od soumraku do úsvitu (1996)
Dva roky po vzniku PULP FICTION bolo už Tarantinovo meno evidentne dostatočne zvučné na to, aby si prostredníctvom vlastného scenára a postavy napísanej pre seba mohol realizovať sexuálne fantázie s obľúbenou celebritou. Prejdime ale od nôh Salmy Hayek k dôležitejším veciam. Keď sa do parádne rozohratej tarantinovskej gangsterky, plnej nezabudnuteľných hlášok aj celých scén, začnú miešať ostré zuby, krv a špeciálne efekty, stále nie je dôvod smútiť, nakoľko tento netypický žánrový mix zatiaľ drží pekne pohromade. S blížiacim sa finále ale Rodriguezovi zreteľne dochádza dych a začína chýbať nejaké prekvapenie, nejaká pekná smrť alebo akákoľvek iná drobnosť či oporný bod, ktorý by vo vás vzbudzoval chuť pozrieť si film niekedy znova - napríklad hneď zajtra s nejakými kamošmi. To však až tak nevadí, nakoľko prvá polovica má podobných oporných bodov viac, než posledné tri filmy, ktoré som videl, dohromady... Nie, to som prehnal. Sorry, Carpi. :) BTW, jeden odkaz pre kolegu gouryella - nie, nenatočil.
Oko 2 (2004)
Niekedy mávam pocit, že anglické titulky k ázijským filmom často zabíjajú polovicu významu dialógov, a ich český preklad zabíja polovicu druhú. Za druhé, opakujúce sa scény typu "S kým to mluvíte?", postavené len a len na tom, že hrdinka ducha vidí a nikto iný nie, sú síce otravné, no divák ich toleruje s tým, že ich berie ako "zoznamovanie" hrdinky so svojim "darom", ako akúsi predohru k duchárskemu peklu, ktoré sa ešte len rozbehne... a film zrazu skončí. Na druhej strane, párkrát dostanete príjemnú zimomriavkovú facku - a tým nemyslím obyčajné rýchle nájazdy kamery na ducha, podporené mohutným zvukovým doprovodom, ale predovšetkým tých pár vzácnych momentov, ktoré dokážu šokovať (príkladom za všetky je "Slečno, kolik je hodin?"). Ani jeden z nich sa však svojou intenzitou nevyrovná vrcholným okamihom prvého dielu (a že ich ten mal...), vďaka ktorým ma zalieval studený pot nielen počas sledovania filmu, ale aj rok po jeho zhliadnutí pri čítaní komentárov, ktoré mi konkrétne scény pripomenuli.