Cappuccino

Jeden z najlepších akčných krimi trilerov aké som videl. Heart bol vynikajúco obsadený, má niekoľko skutočne geniálnych scén a z napätia sa mi niekedy (skutočne, toto nie je klišé fráze) zastavil dych. Michael Mann natočil komplexnú akčnú bombu, pri ktorej som nevedel (a ani po pozretí filmu stále neviem), komu z dvojice Al Pacino a Robert De Niro fandiť viac.

Nesúrodá partia viac či menej charizmatických záporákov s hrdinským Nicolasom Cageom zo starých čias, počas ktorých išiel stále prvú ligu. Malkovich bol výborný, Rhames ušiel, ale postavu Buscemiho považujem za maximálne nevyužitú a postavu Johna Cusacka za priam trápnu až zbytočnú. Con Air je slušná akčná zábava, síce plná klišé a nie veľmi premyslená, ale nudiť sa divák určite nebude a akčný soundtrack zostane vo vašich hlavách ešte dlhé hodiny po filme.

Tento filmový podžáner milujem a celých 139 minút som si užíval výnimočne stiesnenú atmosféru. Hodnotenie nadol však sťahuje hneď niekoľko faktorov. Viaceré dejové línie (napríklad s Rose) iba zbytočne naťahovali stopáž, niektoré scény (jelene/srnky) nedávali žiaden zmysel a samotný záver bol čistý faker to tváre diváka. Obrovská škoda, pretože dialógové divadlo v dome plné neistoty a informačného chaosu ma držalo vo veľkom napätí, a mrzí ma, že nemôžem dať aspoň štyri hviezdy.

Kristen Stewart je ako Sigourney Weaver pod vodou a miesto Votrelcov tu máme stvorenia inšpirované Cthulhu. Film mal viaceré slabšie miesta a zvažoval som udeliť iba slušné tri, ale po odhalení hlavného monštra ako fanúšik Lovecrafta musím dať o hviezdu viac. Príbeh je veľmi priamočiary, vychádza zo zaužívaných klišé. Aj keď neponúka žiadne zvraty a čerpá hlavne zo stiesnenej atmosféry, za mňa spokojnosť.

Čo je realita a čo iba preludy mysle nedávno prepusteného pacienta? Podobných psychologických trilerov je na svete habadej a Delirium je priemerným zlepencom všetkého, čo sme už mohli vidieť.

Bolo to mdlé ako herecký výkon Julie Roberts. Príbeh predvídateľný a charakter záporáka čiernobiely. Tretiu hviezdu pridávam za hudbu Jerryho Goldsmitha.

S prehľadom najslabší Indiana, ale stále pozerateľný film. Na príbehu nie je okrem crazy finále vôbec nič prekvapivé a kroky zloduchov dokáže divák odhadnúť dlhé desiatky minút vopred. Nostalgické momenty však prekvapivo fungujú, a tak sa fanúšikovia série pri niektorých scénach určite pousmejú. Kiež by len tej digitálnej naháňačkovej akcie bolo o 30 minút menej.

Béčkový (v dobrom) scenár plný zábavných momentov (omočenie topánok) so skvelým duo  Nicholson+Pfeiffer a výbornou hudbou od Morriconeho. Uprednostnil by som však, keby film miesto nechcene smiešnej akcie tlačil na hororové napätie. Ale rozumiem, že to týmto smerom tvorcovia ťahať neplánovali.

Promiskuita mladej obete spravila z prípadu ťažko riešiteľnú krížovku. Páchateľom mohol byť ktorýkoľvek z jej mužov, no zároveň ani jeden z nich. The Night of the 12th je minimalistická kriminálka, ktorá sa nevyvíja predvídateľným smerom a cesta k finále má od lineárneho príbehu na míle ďaleko. Je (ne)príjemne deprimujúca, nenútené ukazuje victim blaming v praxi a pracuje aj s konceptom femicídy. Už dávno som nevidel tak autentické vyšetrovanie, ktoré mi, žiaľ, v mnohých smeroch pripomínalo realitu. Okrem iného mi veľmi sadla aj uveriteľná dvojka vyšetrovateľov, ktorá mala echt chémiu a palec hore dávam aj za soundtrack. Hodnotením sa oproti divákom z čsfd prikláňam skôr k užívateľom z RT.

Nenápadný nový horor, ku ktorému som sa zhodou náhod dostal koncom roka. Argentínske vnímanie posadnutosti sa mi veľmi pozdáva. Prináša úplne nové pravidlá a je výrazne explicitnejšie, pričom nešetrí ani deti. Kde sa na When Evil Lurks hrabú stokrát videné, exorcistické klišé horory?