Murrro

Ani si nepamätám, kedy som sa pri filme z ostrovov takto nudil. Humor, ktorý mal byť zrejme čierny a nakoniec nie je humorom; nesympatické - hoci dobre obsadené - postavy s absolútne neuchopiteľnými motiváciami (hlavná postava je kladnou len preto, že je najsympatickejšia?); nevyužitý potenciál motívu krížovej cesty... Asi som si na základe sľubnej premisy a krajín produkcie vytvoril očakávanie iného filmu. Omnoho rafinovanejšieho.

Viac ako spirituálneho Malicka mi Upstream Color ideovo pripomenul Avatara. Áno, toho Cameronovho. A že ma baví, ako sa dá obdobná myšlienka rôznorodo uchopiť, a že mi s ňou indie štylizácia ladí lepšie než trojdimenzionálny Hollywood, a že si Carruthovo čokoľvek rád pozriem znova, dávam plný počet. Vďačne.

Netuším, nakoľko film obstojí ako samostatné dielo, ale v kontexte predchádzajúcich (a budúcich!) snímok x-menovského univerza funguje výborne a ja po prvom pozretí cez slzy dojatia klikám na plné hodnotenie. Príbeh šliape; temnota si podáva ruku s humorom, aby oboje odľahčovalo nárazové vlny sentimentu; sem-tam sympaticky zažmurká odkaz na pôvodnú trilógiu, komiks alebo animovaný seriál; staré postavy definitívne odovzdávajú štafetu mladým, ktoré v časoch First Class ešte neboli megahviezdami... Áno, dostal som všetko, čo som chcel! Nie, nedostal som viac, než som chcel, ako kedysi v prípade X-2, ale to nie vždy treba. Ako povedal jeden rozumný muž s vysúvacími pazúrmi: "Your best will be enough." A je.

Ako Hřebejk s Jarchovským nepochopili, kde je SEVER, keď chceli jeho tvorbu variovať... a ako pasažieri v padajúcom lietadle dopadli - na hubu. A mne by to mohlo byť ukradnuté, keby to nezabolelo aj mňa. Au.

Bez veľkých prekvapení medzi ocenenými, rozhodne ale jedna z najzábavnejších oscarovských show za posledné roky. Nielen vďaka vynikajúcej Ellen, ale aj vďaka súdnosti a/alebo nadhľadu viacerých ďakovačiek. Vedzme to tak aj my, poprosím!

Tomáš: "Tohle nejde, přece tady nemůžete sedět a jíst nějaký brambory." Jaruna: "Zapečený." Karla: "Můžeme." Tomáš: "Hele, musíme něco udělat. Nějakej rituál. Zazvonit na zvon... Nebo aspoň pořádnej oheň..." Karla: "Je mokrý dřevo. Podal bys mi kečup?" Tomáš: "No ne, nepodal." Ak mi chcete tvrdiť, že toto na papieri fungovalo, nepíšte! Tiež vám budú musieť film zachraňovať herci... A treba to? Treba?

Akokoľvek považujem dokument za podnetný a dôležitý, nie sú mi sympatické jeho propagandistické postupy, takmer všadeprítomný hudobný podmaz a útoky na city, ktorým som sám počas sledovania niekoľkokrát podľahol. Na film zaštítený dúhovou vlajkou pre mňa príliš čiernobiela reflexia...

Ani pre tých, čo čakajú novú Vesmírnu odyseu (namiesto meditatívnej fylogenézy poldruhahodinová akčná ontogenéza), ani pre tých, čo si píšu do kolónky záľub astrofyziku. Gravity je blockbusterový vrchol roka, čo mi slzami zmáčal tričko a zaparil 3D okuliare. (Naozaj si začnem sledovať cyklus...) A do Sandry NEVIEMČI nie som...

Veľká škoda. Komukoľvek, kto čítal Ullmannovej Premenu a Bergmanovu Laternu magiku, neprinesie film prakticky žiadnu novú informáciu, len citácie z nich, prekladané otravnými zábermi na čokoľvek radoby lyrizujúce (steblá, oblaky, more... steblá...) a neuveriteľne doslovnými ilustrákmi z Ingmarových filmov. Približne rovnako, ako je režisér obdivovateľom ich spoločnej tvorby, je príšerným filmárom, ktorý z nej nič nedokázal vyťažiť. Všetko, čo od Persony po Sarabandu povkladali obidve legendy na filmové pásy, Dheeraj Akolkar bez citu nafarbil na ružovo a bez hanby pustil do sveta s označením "pocta". Nie, ďakujem, Ingmara aj Liv mám rád.

Naozaj? Naozaj mi niekto ukradol nápad na existenciálnu drámu a vytesal z neho jedno z najinteligentnejších teenage sci-fi-čiek, aké som kedy videl? A to až do tej miery, že dokážem privrieť oči nad milostnou líniou dvoch najhoršie napísaných spomedzi všetkých charakterov? Že dokážem odpustiť rozpačitý úvod aj meteorit ako "rozbušku"? Že sa nebojím označiť záver za podarene masakrálny, vrátane tej časti, v ktorej - rovnako ako J*A*S*M - vidím cynickú pointu? A že sa začínam obávať, či som do scenáristického editora neťukal ja sám, ku ktorému sa každým black-outom prib... Do riti!