Rex Mundi

Na rozdiel od iných komentujúcich, mne sa spojenie absurdity a čierneho humoru v tomto skvelom filme zdá priam dokonalé. Uhranutá atmosférou studeného hotela obývaného panoptikom bizarných postavičiek som hltala každú minútu filmu. Na správnu strunku zabrnká aj erotické iskrenie medzi Kath a Ronaldom :-) Delikatesy sa mi tiež páčili, ale Hotel Splendide ich predbehol. Všetko je len vecou názoru a uhlu pohľadu. Aby som komplikovane nevypisovala, tak všetko, čo Fantika na Hoteli Splendide v porovnaní s Delikatesami odsúdila, u mňa nemá chybičku (update 2008 - užívateľ Fantika zmazal? všetky komentáre). Najlepšie by asi bolo tieto dva filmy neporovnávať, pretože to iba zvádza na prikláňanie sa k jednému či druhému. Ja by som povedala, že oba sú vlajkovými loďami absurdnej čiernej komiky a môžu stáť na rovnakej poličke vedľa seba. A koho tento film nudil, tomu sa dá iba poradiť - pozrite si radšej nejakého Bruckheimera :-) (1.3. 2005)

Ako v nudnom zapadákove môže byť vrah hrdinom? A prečo niektoré ženy potrebujú zločin ako afrodiziakum? Čierna komédia s výborným námetom, ktorý je trestuhodne slabo sfilmovaný. Mohol z toho byť bláznivejší a černejší kúsok, keby bol lepší scenár a dialógy. Svižnejšie podaný dej by ušetril priestor pre hlbšie vykreslenie postáv. No napriek tomu, že to nie je práve uragán zábavy, neurazí, neublíži a príjemne vyplní večer "malou čiernou" oddychovkou.

Keď vidím tú záplavu hviezdičiek, mám dojem, že väčšina ľudí hodnotí skôr obsah filmu, ktorý je dnes vysoko aktuálny a hryzavý, ale podľa mňa neprináša nič nové. To, čo sa dozvieme z tohto dokumentu (ktorý podľa mňa vôbec nemal ísť do kín) vidíme aj všade naokolo. A často sa na tom zúčastňujeme. Nedokážem si predstaviť, že by som sa nechala ušliapať na nejakom "výpredaji storočia", ale do obchodu chodím - tak isto ako všetci ostatní! Škodoradostní ľudia, mysliac si, že oni sú dokonalí, sa na jeho obsahu pobavia a odbavia, ale ako film nemá veľkú hodnotu. Z dokumentárneho hľadiska oveľa lepšie hodnotím film Super Size Me.

Myslite si o mne, čo chcete a nebudem sa nikomu ospravedlňovať za svoj názor, ale pri tomto filme som sa nudila a bolo mi až zle z tých litrov cukru, čo mi tiekol z televízora. Och, bože, toľko prvoplánového sentimentu a dojenia emócií! A to som si Casablancu pozrela hlavne preto, aby som pokračovala vo vzdelávaní zo starších filmov a zistila "čože to tí Američania na tom svojom najmilovanejšom filme majú?". Už viem, čo na ňom majú, ale ja to nemám. Biedne herecké výkony, lacné kulisy, patetický večný príbeh, okorenený snáď len ne-happy-endom... A vôbec to nemá nič spoločné s rokom výroby. Sú staré filmy, ktoré Casablancu strčia do vrecka.

Bože, bože, mala som chuť plakať! Aby ste ma pochopili - dávam tri hviezdičky len pre veľkú toleranciu k americkým filmárom, pretože takto zmrdanú knižnú predlohu som asi ešte nevidela!!! Pôvodný román od geniálneho Louisa de Berniéres patrí u mňa medzi knihami k špičke - a oni toto skvelé dielo vykastrovali, vyžmýkali, poutierali s ním chrontavú podlahu a potom z toho zvyšku natočili hlúpu sentimentálnu love-story!!! Ak je tu niekto, komu sa ten príbeh páčil, nech vie, že toto je len jeho kostra a ak chce vidieť, že za negrécky nevášnivou Penelope Cruz a šarmantnejším, ale príliš sentimentálnym Nicolasom Cageom a nevyužitým Christianom Baleom (a skvelou Irene Papas) sa ukrývajú oveľa zaujímavejšie románové postavy a košatý príbeh plný nielen lásky, ale aj reality, smútku a krvi - nech si radšej prečíta knihu!

Ako Trpaslíkofil dávam 5, bolo skvelé vidieť seriálových hrdinov aj v tejto polohe, medzi sebou im to šlo vcelku dobre, ale miestami som mala dojem, že vtipy boli už dosť silené. Ale bez pohľadu do zákulisia sa nedá určiť, či vinou hercov z Červeného trpaslíka, alebo vinou toho kuchára, ktorý na môj vkus vôbec nebol až taký úžasný a mala som dojem, akoby mal pod stolom schovaný scenár a snažil sa hostí komandovať, aby sa prispôsobovali jeho "humoru". (Dnes už viem, že onen kuchár sa volá Ainsley Harriott a zmenila som naňho trochu názor, sledujem jeho kuchárske relácie a už sa mi nezdá taký neprirodzený. Naopak je to sexi sympaťák. Aj tento druh šoubiznisu má proste svoje muchy. A viete, že Ainsley hral náčelníka gelfov v epizóde Polymorf 2 v Červenom trpaslíkovi? :-)

Tvrdohlavý boj Billa Murraya so sysľom je nezabudnuteľný :-)

Ako bolo spomenuté, tento film nie je celkom komédiou, ani celkom hororom. Snáď by sa dal pomenovať čiernou hororo-komédiou. Plynutie deja je pomalé, akoby odrážalo telesný i mentálny život starčekov dožívajúcich v domove, ale to mi vôbec nevadilo. Priveľa rýchlej akcie by sa sem ani nehodilo a pokazilo by atmosféru - našťastie to tvorcovia skvele odhadli vopred a naservírovali nám ten najlepší kokteil, z ktorého sa opijete pomaly, ale o to príjemnejšie. Ťažiskom filmu nie je tak celkom dej, ako dialógy (a monológy!), pri ktorých môžete podľa nálady s úsmevom prikyvovať alebo sa váľať po zemi od smiechu. Obsahujú životnú múdrosť (schovanú v geniálne sarkastických kecoch:-) a hlavne životnú tragikomiku. Elvisov a JFK-ov pohľad na život, prekladaný úškrnmi Bruca Campbella a presvedčivým púlením očí Ossieho Davisa človeku proste otvorí oči a roztiahne ústa od ucha k uchu. Pred oboma hlavnými predstaviteľmi môžem dať iba klobúk dolu. A sestrička - to je samostatná kapitola, ktorá stojí za všetky drobné! :-)))

Celkom milá, fantazijná komédia, s pomedzi tohto druhu filmíkov z lepšej kategórie. Príjemne vyplní víkendový podvečer a zaujme farebnosťou kulís aj fantáziou tvorcov. Fanúšičky Sama z Pána prsteňov si tu môžu Seana Astina užiť v tej najsladšej polohe. Nemyslím v telesnej, ale filmovej :-)))

Dosť brutálny film, ale v podstate len pripomína krutú realitu, v ktorej stále žijú tisíce ľudí. Napínavý a nekončiaci boj zla s relatívnym dobrom, ktoré môže za daných okolností znamenať aspoň toľko, že nie ste pravidelne do bezvedomia zmlátený. Lou Diamond Phillips v zlatých časoch, kedy mu rola bastarda ešte sadla a nevyzeral v nej ako gumová figúrka.