Reverse01

Francúzsky film Mouchette na mňa nezapôsobil dojmom akým by som si možno želal. Ťažko hovoriť či je Bresson viac divácky prístupný ako jeho súkmeňovci Bergman a Tarkovskij, no s týmto filmom som mal určité problémy. Príbeh je veľmi trpký a akákoľvek scéna, ktorá by mohla vyzerať nádejne je na konci ešte viac trpká, čím sa divákovi aj ten malý úsmevný úšklebok zmení na smutnú grimasu. Príbeh mi pripadá z časti monotónne a vlastne sa točí v určitej smičke a problémy sa postupne nabaľujú. Neradím to však medzi úplne negatíva, keďže sa vo filme nachádza veľký morálny odkaz, ktorý je pre spoločnosť aj v súčasnosti dôležitý. Jeden z nich aj spomeniem a tým je falošná empatia. Hlavná hrdinka sa jej dočká počas filmu niekoľko krát a každý človek sa s ňou minimálne raz stretol. Bresson to v niektorých scénach interpretoval naozaj bravúrne ako aj symbolizus, ktorý sa vo filme nebál viac krát ukázať Nad čím ešte visí (pre mňa) otáznik je bezúčelná teatrálnosť, ktorá sa mi nie všade úplne hodila. Koniec koncov Bressonovi neuperiam jeho filmovú genialitu avšak očakávam od neho o niečo viac 70%

O tomto filme už bolo povedané pravdepodobne všetko. Recenzie tu na ČSFD alebo na iných svetových filmových databázach opísali dokonalú štruktúru filmu, samotnú réžiu ešte vtedy nováčika v branži, ktorého meno si neskôr zapamätal nie len Hollywood, ale celý svetový filmový priemysel. Skoro každý užívateľ vo svojich recenziách pozdvihol samotný nápad bratov Nolanovcov, ktorý je v podstate jednoduchý, ale z filmu ho divák nedokážete pochopiť okamžite. Tento film som ohodnotil ako prvý, po prihlásení na túto filmovú databázu, čiže 15.11.2020. Memento som videl už niekoľko rokov pred tým, avšak bol to presne ten prvotný (filmový) impulz, ktorý som potreboval, aby som konečne prestal vnímať film ako zábavu, a začal ho vnímať ako umenie. Myslím, že väčšina užívateľov takýmto filmom tiež disponuje, môžu to byť nostalgické srdcovky z detstva, alebo filmy nejakou výnimočnou udalosťou spojené. Pre mňa je tým oným filmom Memento, vďaka ktorému vznikla aj prezývka Reverse. Počas rokov som natrafil na rôzne snímky, možno aj lepšie ako Memento, či už z režisérskeho alebo scenáristického hľadiska. Tento film si však nechávam na čestnom prvom mieste kvôli jeho výnimočnosti mnou spojenou a tak sa prvá priečka 1. Najobľúbenejšieho filmu u mňa už nikdy nezmení 100%

Thor s podtitulom "Temný svet" je pre mňa doslova negatívne temným. Od Marvelu nemožno čakať komplexný príbeh, keďže všetko na seba postupne nadväzuje a príbeh sa tým rozkladá. To stále neradím medzi negatíva, keďže sa tu buduje určitý príbeh a tak filmy týchto jednotlivých superhrdinov z časti vnímam ako seriály (s otvoreným koncom). Druhé pokračovanie Thora divákovi nemá čo ponúknuť čo by už v jednotke nevidel, akurát sa tu zamenilo pár postáv. Problém je v tých nápadoch samotných, keďže "nepriateľský vesmírny elfovia" znejú zle aj na papieri, nie to ešte filmovo spracovaný. To je vlastne aj hlavná zápletka týchto úmorných 112 minút filmu. Opisovať scény, ktoré mi doslova vyrazili dych svojou nelogickosťou radšej nebudem, keďže by táto recenzia nemala konca. V porovnaní s jednotkou sme boli ochudobnení o ako takú snahu poňať film inovatorským režisérskym prístupom, napr. netradičné uhly kamery. V tomto pokračovaní sa ide na istotu, čiže žiadna režisérska integrita. Možno som videl iný film ako väčšina užívateľov tu na Čsfd, ktorí tomuto počinu dali vysoké hodnotenie a na moje veľké prekvapenie je tento film v červených číslach. Moje hodnotenie sa viacej prikláňa k názoru kritikom na stránke Metacritic.com, kde získal 54%. V mojom prípade to je však niekde na 10%

Vitajte v cirkuse zvaný súčasná kinematografia, hlavným protagonistom je nový film Barbie, ktorý sa snaží byť komédiou a popritom rozoberať hlavné problémy spoločnosti. Koľko zbytočných peňazí išlo do tohto šialenstva. Začnem asi režiou, ktorá mi vôbec nesadla prechody medzi svetmi neboli vôbec nápadité niečo podobné bolo klišé už vo videoklipoch z 80. rokov a Gerwig to aplikuje dneska a čaká ovácie? Ďalej úlohy hercov, neviem si predstaviť aké inštrukcie dávala režisérka hercom a herečkám počas tvorby tohto "filmu" ale podľa výsledku veľmi zlé. Tento film sa nemôže pochváliť ani jednou sympatickou postavou. Kiež by som mohol povedať, že artový bordel v Barbie svete je to najhoršie. To všetko prichádza až po príchode do tzv. nášho sveta, kde sa postavy stretávajú s krutou realitou. Miešalo sa tu naozaj všetko od stereotypov až po politiku a Gerwig sa medzi týmito vecami snaží ladne korčuľovať a poukazovať na tieto problémy vtipnou formou aby si každý divák vstúpil do svedomia. Omyl, nič z toho takto nefunguje a tento príbeh je akurát paródiou na všetko čo sa snaží vážne hlásať. To, že v tom ľudia začali vidieť hlbší význam je naozaj vtipné, to v každej zlátanine sa dá nájsť hlboký a zmysluplný význam? Týmto ľuďom naozaj odporúčam čítať odbornú literatúru aby dokázali sami posudzovať veci a veľmi jednoducho videli rozdiel medzi filmom zo zmyslom a bez zmyslu. Jedinú vec ktorú pochopím je že tento film pre niekoho fungoval ako komédia, ale v mojom prípade nefungovalo ani to 5%

Bude to už pár rokov čo som videl film Občan Kane prvý krát. Pamätám si, že som vtedy od filmu veľa nečakal avšak na moje prekvapenie bol natoľko prepracovaný, že som nedokázal nájsť tie správne slová na recenziu. Po prečítaní potrebnej literatúry som dospel k názoru, že ide o významné dielo, ktoré tvorí základ samotného filmu. Môžeme hovoriť o jeho štruktúre, práci s kamerou, hereckých výkonoch, výber výpravy či skomponovanej hudby nikdy toho nebude dosť pre opísanie tohto diela. Wellesove nápady boli veľmi inovátorské napr. pre vyvolanie zvedavosti diváka bolo Kaneovo životné tajomstvo zhrnuté do jedného slova "Rosebud". Toto slovo sa stáva pre celý svet neriešiteľnou záhadou a jedine divák sa dozvie na samom konci vytúženú pravdu. Film sa snaží v divákovi vyvolať potešenie zo zvedavosti a uspokojenie z toho, že pri sledovaní zapája rozum. Týmto sa divák stáva súčasťou filmu pri skladaní skladačky ktorou je Kaneov život. Ďalšou pre mňa veľmi významnou vecou vo filme je hĺbka obrazového poľa a práca s kamerou – klobúk dolu pán Toland. Myslím, že nemusím spomínať aký bol Welles horlivý pre dokonalý záber a že by kvôli nemu dokázal urobiť čokoľvek. Tieto vtedy neobvyklé uhly kamery sa stali bibliou pre každého nového režiséra či kameramana v branži. Po skončení filmu Občan Kane je všetko iné, divák sa dozvedel celú pravdu a tým je skladačka vyriešená. Je to však pozitívny obraz? Kde je happy end? Film vo vás zanechá dieru, čím si ho musíte pustiť ešte raz. Všetko je však iné lebo na druhý krát je tento film úplne iný 100%

Film Chuť čerešní vôbec nedisponuje sladkou chuťou, ale neuveriteľnou trpkosťou, ktorá diváka sprevádza počas celého filmu. Výrazové prostriedky filmu sú okúzlujuce svojou jednoduchosťou, kde nás počas filmu sprevádza zaprašená Iránska krajina a nič viac. Absencia akejkoľvek hudby iba podkresluje tento depresívny príbeh a jediné, čo vo filme výrazne znie je hluk auta na kamenistej ceste. Abbas Kiarostami patrí bezpochyby medzi najtalentovanejších režisérov a to samozrejme nemyslím v iránskych merítkach, ale na celosvetovej úrovni. Týmto filmom opäť potvrdil svoju tvorčiu genialitu, keďže nám priniesol veľmi jednoduchý príbeh avšak s veľmi ťažkými morálnymi bariérami. Chuť čerešní sa nezaoberá psychológiou postáv dokonca divák ani nevie presný dôvod hlavnej postavy, prečo chce spáchať tento odsúdenia hodný čin. Nájde sa nejaký dostatočne rozumný argument na to, aby človek dobrovoľne spáchal samovraždu? Práve týchto 95 minút dáva divákovi možnosť pouvažovať o tejto veľmi ťažkej životnej otázke. Koniec filmu zostáva otvorený ako vo väčšine Kiarostamiho filmoch 95%

Nový film Martina Scorseseho krásne definuje režisérov súčasný štýl. Porovnanie jeho filmov by bolo v tomto prípade veľmi vhodné, keďže okrem mafiánskeho prostredia je známy aj rýchlym tempom a skvelým rozpravačským talentom. Tento krát vás Scorsese nevedie za ruku počas filmu ani vám ho neuľahčí prerozprávaním, ale naopak vás pustí do dejiska filmu, kde sa môžete stratiť. Áno, tempo filmu je veľmi pomalé, ale nikto sa nemôže čudovať, že takéto tempo tomuto 80 ročnému velikánovi momentálne vyhovuje. V samotnom príbehu filmu je veľmi podrobne opísaná problematika indiánskeho kmeňa Osage, ktorá vďaka svojmu bohatstvu zažila veľmi krušné obdobia v 20. storočí. Začiatok a stred filmu ma po pravde upútali najviac a koniec bol z časti miernym sklamaním práve z toho dôvodu, ktorý som načrtol vyššie. Scorsese vždy vedel ako ukončiť film a zanechať diváka prilepeného k sedačke s otvorenými ústami. Tento krát to však bolo iné. Cez to všetko tento film dýcha skrz plátno, môžete sa preniesť do tohto obdobia, vidieť a cítiť s postavami hlavne ich trápenie a smútok. Ako povedal sám režisér v jednom rozhovore: "Killers of the Flower Moon is a perfect theatrical experience" 80%

Myslím, že filmy Billyho Wildera majú nálepku "rôznorodé" aj keď sa väčšina divákov zhoduje na jednom žánri a tým sú komédie. Aj keď natočil úspešné komédie je obdivuhodné, že ten istý autor dokázal natočiť temný a znepokojujúci film akým je Eso v rukáve. Tento film v sebe neskrýva hlbokú filozofiu ani nedisponuje komplikovanou štruktúrou, ide o jednoduchý príbeh s postupnou gradáciou. Film si vás získa svojou jednoduchosťou a zlomyseľnosťou hlavnej postavy, ktorú dokonale stvárnil Kirk Douglas. Divák postupne zisťuje, že aj ostatné postavy vo filme sú nejakým spôsobom vnútorne skazené a že vo filme niet postavy s dobrými úmyslami. Počas filmu sa možno budete pýtať samého seba, kam ešte tento film môže zájsť a ďalšia scéna vám dokáže, že to môže byť ešte horšie a ešte viac temnejšie. Šťastný koniec si musíte nájsť sami, keďže všetko končí veľmi nečakane presne ako to majster Wilder zamýšľal. Eso v rukáve odporúčam divákom iba v tom prípade ak sú ochotný na konci filmu čeliť depresií 100%

Oppenheimera radím medzi filmové udalosti tohto roka, ktoré nám dáva svetielko nádeje, že pre filmy sa oplatí navštíviť kino. Nolan nemusí dokazovať, že je skvelý a schopný režisér a kto začne pochybovať odporučám si pozorne pozrieť jeho históriu natočených filmov. Jednotlivé striedanie žánrov od "jednoduchých" psychologických drám, skrz krimi-thriller, komixovky, scifi a vojnové filmy všetky precízne natočené. Samotný Oppenheimer nepatrí medzi jednoduché biografické filmy s akými sa bežne môžete stretnúť. Osobitý štýl rozprávania príbehu, v ktorom sa premiešava viacero časových línii vo vás vyvolá neopísateľné pocity ak máte to šťastie vidieť film v kine Imax. Skvelá práca s kamerou, výpravou, strihom a hercami. Tu by bolo dôležité vyzdvihnúť pozoruhodnú zmenu charakterových vlastností postáv. Je to film, ktorý by si mal každý filmový fanúšik pozrieť. Videné v kine 5 krát 90%

Film je jeden z najsubjektívnejších foriem umenia. Každý vníma a cíti veci inak, preto dokonalý film vlastne ani neexistuje. V mojich recenziách sa slovo "dokonalosť" často vyskytuje v súvislosti s filmami, je to však opäť môj názor, ktorý môže byť odlišný od iných. Pri recenzií tohto filmu by som však opäť musel nevyhnutne toto slovo použiť. Zrkadlo je vrchol filmového umenia z viacerých hľadísk, ktoré môžu väčšine divákom uniknúť. Film má narušenú štruktúru, ktorá je rozdelená do troch hlavných časových období, ktoré sú premiešané snami, kde sa strieda farebná a čiernobiela kamera. Ide o osobité dielo režiséra Tarkovského, ktorý v príbehu reflektuje svoje detstvo, dospievanie a sny. Umeleckú tvár filmu dodáva mysteriózny nádych, klasická hudba a básne režisérovho otca Arsenijho. Samotný záver vám dá veľa odpovedí, ale aj otázok hlavne o živote, ktorý bol v tomto prípade nejasný resp. roztrieštený presne ako zrkadlo. Ide o nadčasové dielo, ktoré nie je stvorené pre bežných divákov, tým pozornejším veľa dá a tým nenáročným zase veľa zoberie 100%