jhrasko

Scenáristická schizofrénia a jej stredobodom Don Juan de Krajčo.

ako by povedal Michael: "obdivujem tú ochotu odkrývať až do jadra vecí, neuhýbať a pritom neprepadnúť pátosu i u brutálne drásavých tém..." A tá posledná veta, posledný pohľad. Ohhh YES.

to moje: žiť dobrý a poctivý život.

Entertainment. Majstrovsky natočený, ale stále "len" entertainment. Greengrass je macher, ale prekvapujúco jeho pohľadu tentokrát chýba viac odstupu a nadhľadu skúseného "dokumentaristu". A tých pár raz oduševnelo použitých I love U, missing U - filmársky asi tak potrebné, ale pre mňa zbytočné a nefungujúce frázy. O čo bližšia mi bola zdanlivo chladná, ale emocionálne účinnejšia rekonštrukcia skutočných udalostí podľa Kathryn Bigelow ! Posledných 5minút každopádne výborných. Za ne by sa ale Oscar nemal dávať.

"Sometimes the brightest light comes from the darkest place..." WTF ?!

Absolute misscast. J.Moore, S.Coogan, A.Skarsgard a J.Vanderham k sebe vôbec neladia, "nevlastní" rodičia sú akoby z iného filmu, z úplne iného sveta. Vymyslené, filmové, umelé postavy. Malá Maise (skvelá Onata Aprile) ťahá celý príbeh. A Lucy Schwartz s jej Feeling of being. Inak vskutku nevyužitý potenciál.

Pasedlákovina najsamväčšia....najhoršie outfity, najhorší make-up, najhorší soundtrack...čistá chu...vina...ale napriek tomu som sa zabával...úprimné a zároveň totálne prostoduché - asi ako 42 návštev porno stránok za deň (či koľko ich DJ za ten osudový deň dal).

Stavím sa, že Brit Marling je vegetariánka.

Slovami jednej z hlavných postáv: "That´s so dull." Dospievanie predsa takto čiernobiele nie je, celkom bez vyjasnených motivácii a bez náznaku pozitívnej emócie ide logicky len o samoúčelný autorský kalkul. Inými slovami: pomalé, tupé, nezáživné, jednotvárne, nezaujímavé. Chce sa mi napísať: how very FRESH (ale ako čítam, u ostatných krehký dych/srdce berúci koniec dospievania slušne zafungoval).

STONE with NO BALLS.