bloodline

Áno, trvalo dlho kým vyhýbanie konečne ustúpilo a zhmotnená realita dala za pravdu tým všetkým odporúčaniam. Intouchables predviedli krásnu oslavu života na pozadí ťažkého osudu. Ten dali pocítiť iba jemným spôsobom. Namiesto žmýkania sĺz a osoplených servítkov servírovali jeden pozitívny moment za druhým. V tej chvíli človek zistí ako jednoducho smiech a dobrá nálada lieči. Zotiera rozdiely, hendikepy, dá zabudnúť na starosti. Esencia filmu tkvie v emóciách a nepoznám krajší pocit, ako sa nimi nechať uniesť a prežiť tie dve hodinky umeleckého opojenia s blaženým úsmevom. Život je krásny a Intouchables sú filmovým dôkazom.

Žánrová križovatka, ktorá sa hemží twistami. Zvláštny to kúsok. Pravoverne nepatrí do komédie, ale zahreje tvár úsmevom, s drámou na srdci zvráskavie čelo a s thrillerovým harašením otvorí ústa aj anorektikom. Navzdory enormnej snahe ma Parazit neuchlácholil natoľko, aby sa uvelebil na pozícii výnimočnosti. Má svoj štýl, vedený umnou réžiou, podporený skvelým scenárom, ale ako najlepší film roku? Hollywood pokračuje v dehonestovaní hlavnej kategórie politicko-korektnými obštrukciami na úkor kvality a tento rok z nastoleného kurzu neuhol. Parádne dielko, ale ovácie nehrozili. Slabých 4 a 1/2*

Jedno sa musí konglomerátu Toy Story uznať. Dokážu vyvolať nostalgiu za detstvom a dojať. (Definitívne?) Posledné pokračovanie zamiešalo, ku spokojnosti dospeláckeho oddelenia, všetky oporné prvky z predošlých dielov ako vtip, city a technologickú inováciu. Mimo grafiky, tkvie nosná devíza každého dielu v príbehu, ktorý aj tentokrát má čo priniesť a nenudí. Ak má byť toto derniéra, tak bola odvedená so cťou k predošlým pokračovaniam, aj keď nešlo o taký emocionálny masaker ako v trojke. 4 a 1/2*

Pokiaľ vám v žilách koluje, tak ako mne, od kolísky motoršport, doručili vás na správny okruh. Poézia osem a viac valcových motorov je v kinosále povinnou 2,4 hodinovou jazdou à la Le Mans. Éra ikonických športiakov, ktorí trhali asfalt na legendárnych tratiach s maximálnou spotrebou a nulovou bezpečnosťou, vám rozvibruje vnútro do totálneho filmového zážitku s láskyplným úsmevom. Rush nastavil latku extrémne vysoko, ale zatiaľčo nad týmto klenotom akadémia ohrnula nos čo i len jedinou nomináciou, Le Mans '66 by mohlo tento nepriaznivý stav zvrátiť a nastoliť spravodlivý trend. Mierou vrchovatou by mali na tom zásluhy herecké výkony. Bale a Damon potvrdili výnimočnosť tak ako Ford GT40 a Ferrari 250 LM. Vysoká miera entuziazmu narazila jedine na emočne rozpačitý záver, inak by som z voleja hovoril o filme roku.

Nová vianočná klasika. Keď polovicu filmu utierate slzy z krajíčka, číha z toho zárobok na (nielen) animovaný film roka. A pritom Klaus netasí príbehové esá z rukávu, ale jeho poňatie je tak úžasné, že kvantum ľudí opantá rozprávkovou láskou na prvý pohľad. Deti by sa mali smiať, preto nech je táto rozprávka posvätením prostriedkom spolu s čarokrásnym leitmotívom pre dospelých - A true selfless act always sparks another.

"Háček, vlasec a olůvko." Návrat ku koreňom ako hrom do duba! McTiernan resuscitoval klasiku v neoklasickom štýle a na čo siahol, to dopadlo sexi. Mrakodrap vyžongloval za veľké jablko, zimu roztavil pod lúčami leta a teroristický rozmer zaobalil do pomstychtivého rodinného podniku. Dejovo trafil všetky klince po hlavičke. Finálny výsledok tak vyznie hrôzostrašne realisticky. Všetka pompa so slávou narazila na kameň úrazu jedine v závere. Simon Gruber si zaslúžil ikonickejšie znesenie zo sveta. 4 a 1/2*

Tá opojná chvľa, keď zvíťazí pri kino výbere núdza z cnosti, ale po dvoch hodinách vo vás rezonuje pocit výhry v lotte a do sveta chcete vyziapať tú radostnú zvesť - FILM ROKA!!! Emócia, aká sa dostaví menej ako menzes po prechode, je pre filmového fanúšika bytostne čarovná. Steve Jobs všetko do bodky splnil za fiškálny rok 2015. Diskrétne geniálne dielo posvätené majstrovským dirigentom Dannym Boyleom, ktorý vyhecoval orchester k životným výkonom. Elementárne vystavaný príbeh, podaný neuveriteľne napínavým štýlom, detailne prešpikovaný scenáristickými delikatesami a tak herecky skvostne podaný, že si sánku hľadáte v okruhu dvoch terabajtov od Didaktiku. Súzvuk s hudbou zaručí, že v napätí pohlcete každú dychberúcu sekundu ako pri mlčaní jahniat na Veľkú noc. Pokiaľ rovnica nevykazuje zhodný ortieľ, chce to obsah ešte zopár krát pretrepať (nemiešať) v prehrávači. V takom prípade, nadšenie stúpa vzostupnou krivkou v nadväznosti s pocitmi, že niečo podobné už roky vyzeráte na obzore. V tomto rozpoložení už premýšľate aj o preklasifikovaní vlastnej top 10.

Shyamalan v plnej zbroji! Niektoré postupy smrdia neortodoxnosťou, ale takto si predstavujem návrat medzi nedotknuteľných. Opäť dožičil mystifikáciu ako z Protokolov sionských mudrcov, nervy vyšponoval do schizofenickej vývrtky a scenár vygradoval tak, že má asi toľko slabín ako rakúske cesty výtlkov. Typický uhladený štýl dostal povel na ústup, aby mohol naplno zažiariť James McAvoy. Zahral nad oscarové pomery a strháva celú pozornosť na súkromnú 24th man show. A práve to zatienilo Indov typický rukopis v nevšedný personálny koncert s niekoľkými preletmi nad kukučím hniezdom. A Anya... svetlá budúcnosť labilných filmových zajtrajškov. 4 a 1/2*

Veľa ľuďom sa pri mene Oliver Stone ježia chlpy aj na dlaniach, ale treba uznať, že má guráž. Snaha o vyváženie mnoho krát silne subjektívnych názorov, odhalenie či vyvrátenie historických (polo)právd a načrenie za oponu machinácií alfa samcov s bezohľadnými korporáciami za chrbtom, má za cieľ jediné. Ukázať, že aj cisár je nahý a že svetový policajt môže zneužívať svoje právomoci, byť skorumpovaný a chrániť (iba) vlastné záujmy. Eufemizmus boja za mier/demokraciu zanechal tiež svoje potoky krvi, za ktoré sa skryli aj konšpirácie o biologických zbraniach niekde mezopotámskej púšti. Stone nepotrebuje šokovať ani ohúriť. Jeho závery vychádzajú zo súvislostí, kvôli ktorým rozohral faktorgrafický poker. Preto nekonštatuje len na základe suchých skutočností a ponúka trochu opačný pohľad na dejinné kauzality a konzekvencie. Kadencia faktov občas presahuje rámec mozgového hardvéru, ale účel svätí prostriedky. Dokument si nájde svoje dejinné miesto ako Chruščovova tajná správa O Kulte osobnosti a jeho dôsledkoch. Pre dotvorenie celkového obrazu dokumentu doporučujem pozrieť aj dva bonusové diely, ktoré mapujú roky 1900 - 1940.

Darmo nás bude Hollywood opíjať komiksovými rožkami niekoľkokrát do roka. Svoje vrcholy už predviedol v plnej kráse a tie sa budú prekonávať len veľmi ťažko. Unbreakable patrí do tejto úzkej smotánky filmov spočítaných na prstoch jednej ruky. Za (oveľa) vyššiu nedocenenosť vďačí zmyslu číslo šesť, no napriek tomu Shyamalan naďalej ponúka luxusný tovar. Od režisérskej stoličky, cez učebnicovú kameru až po pôvabnú hudbu. Úroveň dávkovania mystifikácie zvláda v ostrieľaných šľapajach žánrových velikánov a... malý Ind bol skrátka na prelome milénií macher a všetky obhrýzané nechty mu ležali pri nohách.