bloodline

Bezduché plemeno animovaného sveta, ktoré síce chytá bludišťáky práve z pôsobivej vizualizácie, ale s takmer nulovým humorom, fádnou akciou a s dejom ďaleko za hranicou ošemetného priemeru si potykalo so skromnejšou sférou hodnotenia. S formou makového odvaru na dobrý spánok rátajte v segmente dospelákov a psychicky labilnejším deťom pripravte plienky, v extrémnych prípadoch papierové sáčky so silným dnom. The Boxtrolls ponúknu pramálo a zoberú ešte viac. Protiargument v podobe nominácie na Oscara vnímajte skôr ako organickú a ľahko rozložitelľnú biovatu z recesie. V tomto prípade to ako styčný mostík pre umelecký zážitok neobstojí. 2 a 1/2*

1. séria - Dokonalé 8 hodinové miesenie Se7en a 8 MM. Ešte raz podotýkam DOKONALÉ! Definitívne zabudnite na cukríčkové a béčkové úlohy pána Matthewa McConaugheyho. Herecká sien slávy mu leží pri nohách a True Detective zhmotňuje jednosmerný lístok do jej náručia. Harrelson nehrá druhé husle, on ich žije, rovnako ako Matthew tie prvé. Na vytknutie tu slúži veľmi málo vecí, ak vôbec. Okrem samotných aktérov vystúpili, v mojich očiach, na Olymp aj scenár, kamera, výprava, hudba, strih a úvodné titulky. Zvyšok ho dosiahol tiež, s menšou kyslíkovou maskou. Osem dielov, ktoré vypovedali viac ako osem sérií prekombinovaných tovární na prachy.

Asi starnem, ale dojmy udupali pojmy a vcucla ma citová čierna diera. The Theory of Everything vizualizovali dizertačku z praktickej teórie života, poznačeného neľahkým božím zásahom sudičiek. Uznávam, že osobné precítenie vzišlo aj z reálneho dlhodobého zážitku človeka trpiacim na ALS a až dodatočne zavítalo uvedomenie do mojej kotrby, aký dennodenný boj sa ukrýva za touto triviálnou skratkou. Svojim spôsobom očakávania splnené do bodky, z čoho vyplýva, že z britského životopisného minisúboja (nielen hereckého) na "neutrálnej" oscarovej pôde vzišiel môj favorit celkom jednoznačne. Zhrniem skratkovito - Redmayne, Jones, hudba, výprava, kostýmy, 4 silné zážitky (kroket, vyznanie lásky, rozchod, záver) a milerád prišla na milosť, možno až príliš, presladená šialka čaju o piatej. 4 a 1/2*

Zmiešaním všetkých Nolanových ingrediencií s jeho dvorným kameramanom na režisérskej židli, veštilo pozoruhodný záchvev filmočiary. Ako čas plynul, voda sa liala a Zem odkrajovala poludník za poludníkom, i prichodilo k vytriezveniu a neraz blysla hlavou múdra to myšlienka "strýka z lazov" ako aj cap, za istých popretí zákonov logiky, môže byť pasovaný za Sturmgartenführera. S maximálne otravným Deppom by zrejme túto skúšku dospelosti horko-ťažko ustál sám Nolan. Namiesto dodania kapitálu mohol radšej zdrapiť klávesnicu a výrazne prekopať transdementný pokus o prequel na Skynet. Pointa vzniku Transcendence minula moju telesnú schránku ako všetky atentáty Fidela Castra. 2 a 1/2*

S pokračovaním novodobej opičej eskapády som s radosťou prišiel o 3D panictvo, ktoré zanechalo vcelku pozitívne dojmy. Každopádne si myslím, že až na dve (exkluzívne) scény, ide v tomto prípade o zbytočný 3D formát. Naďalej však budem preferovať sploštené verzie a ponechám si holubičie videnie pri kino vizitách. Toľko moje dojmy z "Nového Sveta" a hor sa do ZOO do pavilónu opíc, či skôr ľudoopov alebo nebodaj ľudí? Tri roky starý remake zanechal dojmy s tak nesmiernou rezonanciou, že konštrukcia Zlatej Brány má nahnané v oceli ešte aj dnes (ako keby ste do Mozartovej Eine Kleine Nachtmusik pustili metalový gitarový riff). Pokračovanie by som prirovnal k metalovej opere s hutným a inteligentným inštrumentálnym poňatím a lá Led Zeppelin. Rozmenené na drobné - úvodná scéna napumpuje goriliu dávku adrenalínu, potom prídu filozoficko-teritoriálne nepokojné vody kypriac pôdu pre finále, ktoré, ako vraví kamarát, odpáli dekel. Zo všeobecnosti vnímam part no.2 ako mimoriadne vydarené intermezzo pre tretie dejstvo. Určite menej pochopené, o nejakú tú hviezdičku chudobnejšie, ale chce to svoj čas, možno viac ako jedno pozretie. Nehľadajte klasický oddychový blockbuster, miestami ide o Baudelairovskú lyriku, ale každý si nájde to svoje. Moje súkromné kinosafari dvíhal z kresla do nebeských výšin technický ráz. Grafika, animácia, audio-vizuo efekty, výprava... A kamera s hudbou... Tá KAMERA s HUDBOU ma roztopili ako čokoládové fondue!!! Krívajúci opičí krok tkvel iba v réžii, scenári a v (ľudských) hereckých výkonoch (mať Garyho Oldmana vo svorke a nevyužiť jeho genialitu = zahodený pokutový kop v poslednej minúte finálového zápasu a... prehrať). Jedna vec mi stále vŕta hlavou a musím ju špeciálne kladne vyzdvihnúť - Rise of the Planet of the Apes trvalo 100 minút, ale pocitovo 130 minút, Dawn of the Planet of the Apes 130 minút, pocitovo minimálne 160. Potešenie je na mojej strane :) 4 a 1/2*

V čerstvej pamäti lovím časy nedávne, kedy som soptením a nadávaním nenechal na animovanej produkcii nitku suchú. Zázračné otočenie situácie o legendárnych 365 stupňov prináša do nevľúdnych vôd oázu pokoja kríženého s zadosťučinenou spokojnosťou. Ďalší prírastok v tomto idylickom košiari pribudol v šesťčlennom zložení na čele s nadmieru sympatickým Baymaxom. Našťastie, okrem jeho fyzicko-duševného charakteru, vyšla nad očakávania široká plejáda vecí a javov, ktoré zavadili len o prostoduchejšiu obsahovú schránku. Okrem ťahu na detského diváka smrdí tento počin Marvel diagnózou, kde na jednu-dve-tri výnimky, majú čo doháňať. Mimo to stojí za pozornosť zlatý rez japonsko-americkým exteriérom a vysoko pozitívny celkový dojem, kopkajúc výlučky typu Real Steel k obežnej dráhe robotiky. A tie nedá dokopy ani bauMax. 4 a 1/2*

Halóóóóóóóó páni a dámy, čo majú na rováši v oku katastrofy, viete čo je Twister? Jáááj vy si myslíte, že to je nanuk? Ak si otvoríte veľký kinematografický slovník, zistíte, popri oblizovaní presladenej vody, že ide o prvotriedne špičkový katastrofák, ktorý hravo sfúkne Vašu zle nasnímanú, zahranú, zrežírovanú a vyrozprávanú kataklizmu ako sviečky na narodeninovej torte hurikánu Katrina. Ešte aj efekty dostali lekciu po takmer dvoch dekádach a pán Emmerich by dokázal z tejto recyklácie vytvoriť svižné zimomriavky, pardon vetromriavky. Minimálne by ma ušetril od talentu bezvýrazných hercov, ktorým kraľuje pán no name, čo vyzerá ako nedocenený mladší brat Wayna Gretzkého. Konieckoncov 10 ľudí v sále cez prime time počas prvého týždňa premietania hovorí jasnou rečou... 2 a 1/2*

Bubnová filmová mastenica, za ktorú by sa nehanbil ani thrashmetalový kráľ všetkých baníkov s paličkami Dave Lombardo. Alebo v zrozumiteľnejšej reči The Prestige na hudobný spôsob. Súčasnej generácii mladých vyvrheľov a hejterov na a/sociálnych sietiach by charakter typu Terence Fletcher zavrel veľmi rýchlo ich nevymáchané držky aj s rodičmi, ktorý by došli za svojich neukojených plyšákov s dýchacím reflexom orodovať. Pán Simmons ho zahral ultrageniálne a spolu s ním dopĺňal jazzový orchester majster strih, zvuk a scenár. Bravúrny výkon podopierala dirigentsky réžia, možno nie na úrovni Morriconeho levelu, ale potenciál predčil očakávania, tak ako film komplexne. Keď zoberiem do úvahy režisérov vek, tak sa úctivo klaniam. Iní by za takto natočený film obetovali minimálne pravú obličku. A ten záver... Nárez jak sviňa dámy a páni. To trhalo nielen bubienky a blany bubnové! Môj osobne najväčší favorit na pozlátený zlatý grál americkej kinematografie z kategórie najlepší film, aj keď som zvedavý akým projektilom ma zostrelí Eastwoodov snajper a akou obrazovou prílohou uchvátia Pešťbudínske vedomosti, okrem iného. Oh, ešte niečo som zabudol. Palec hore za Melissu Benoist :)

Fury výrazne zaostalo za mojimi skromnými očakávaniami, a aj keď mi miestami stuhla nejaká tá krvinka v žilách, v závere už tuhol skôr zdravý sedliacky rozum. Lepšie momenty striedali výrazné fušerské dezertérske operácie. Každý vystrelený náboj signalizoval svojou farbou a svetelným lúčom PF 2015 pozdrav od Star Wars. A chytám už astmaticko-epileptické záchvaty zlosti z každej pomrdanej citácie Biblie, ktorej knihy, kapitoly a verše ovládajú poslovia mieru z US Army lepšie ako Svätá Stolica po rannej dávke cigaretky s kávou, na lačno. Nehovoriac o slovíčkach "son" a "boy". Vrchol tuposti korunoval pán Ayer predstavou o bojovej úrovni jednotiek SS na levely krováckej pechoty. Aj v apríli 1945 by si s Pittom a spol. poradili aj keby na nich nabehli so skrutkovačmi, nieto s tuctom Panzerfaustov. Ale nebudem len haniť, našli sa aj pozitívne momenty v podobe Shia LaBeoufa, Alicie von Rittberg, scény - nemec v americkom kabáte, návšteva v dome a Tiger vs. Shermans (pod lepším režisérskym palcom mohli byť nezabudnuteľné) či záverečné titulky. Asi som moc rozmaznaný Spielbergovským perfekcionizmom, ale naozaj ma niektoré momenty skôr urážali a na plnohodnotný zážitok to chcelo detailistu Pištovho kalibru. Keby film od začiatku smeroval v béčkovo-tarantinovskej línii, problémy s trávením toľkej citovej či technickej obludnosti by mali opušťák. Pri súčasnom spracovaní, s prihliadnutím na očakávania, radím Fury medzi tohtoročné sklamania a vysoko ho odporúčam medzi budúce hity Disneylandu pre vojnových veteránov, tzv. Pattonland.

Našťastie sa nejedná o žiadnu novú interpretáciu pravidiel, ale čistokrvný reboot zachovávajúci Ninja Turtles v pôvodnom a zreštaurovanom sarkofágu. Čo viac si môže moje detstvo, odkojené na štvorici zmutovaných renesančných umelcov, priať? Azda len, aby v postprodukcii a strižni do toho menej ziapal ten blonďatý transformernaničhodník Bay. Vzhľadom k tomu, že počet (3D) efektov pomaly hádzal tieň (ktorý Liebesman zas a znova neprekročil) na všetky jeho skladačky, býva niekedy vhodná ľudová pravda menej je viac. Moje hodnotenie vz(d)alo nohy na plecia po kamiónovom Super G a pomaly (ale isto) upadalo do šedého priemeru, ktorý jak živ udupal pretransformovaný švajčiarsky nožík Shredder (Prečo Bay?!)... 3 a 1/2* Mimochodom, väčšina rieši herecký výkon pozadia Megan Fox, ale cameo Whoopi Goldberg mu nakopalo prdel :)