Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (3 071)

plakát

Good Sam (2019) 

Pekný film, ktorý určite zaujme svojim námetom, ale aj perspektívnym posolstvom "ukrytým" v pointe dominujúcej v podstate naprieč celým príbehom. Scenár sám o sebe mal v sebe silný potenciál, ktorý mal veľké predpoklady na to, aby sa pekne rozvíjal. Oceňujem, že napriek čiastočnej predvídavosti film konfrontuje viacero foriem dobročinnosti - od tej vypočítavej, cez účelovú, až po tú nezištnú formu. Trochu ironicky však pôsobí samotná hlavná postava (redaktorka Kate), ktorá sa po celý čas tvári ako príkladná moralistka, a pritom sama sa správala občas ako totálna oportunistka (čo samozrejme vyžadovala aj jej práca). Ale OK, odhliadnuc od toho, film bol pekný, posolstvo ďalekosiahle, takže zaslúžené 4*.

plakát

Spolujízda (2019) 

Nie som z tých, čo by sa išli potrhať za akčnými filmami, ale toto ma jednoducho zaujalo námetom. A napokon som rád, že ma ten akčný žáner neodradil. Nebolo to síce nič nadpriemerné, ale ani podpriemerné. Na moje prekvapenie som sa na dialógoch celkom dobre bavil, a odhliadnuc od tých akčných scén to bolo vcelku pozerateľné. Kumail (teda Stu) bol skvelý a jeho hlášky a reakcie boli to úplne najlepšie na celom filme. Škoda niektorých úplne zbytočne prehnaných teatrálnych scén, ktorými trochu utrpel celkový dojem z filmu, ale nevadí - zaslúžené 3* (mohli byť aj 4*, keby to bolo bez toho občasného teátra).

plakát

Ta Ra Rum Pum (2007) 

Vo svojej podstate je to typický rodinný film, ktorému samozrejme nemôže chýbať veľká pointa s výrazným odkazom a širokospektrálnym posolstvom. Scenár bol výborný, ale to prevedenie bolo v mnohých ohľadoch na môj vkus až príliš teatrálne a značne preafektované. Ako fanúšika motoršportu ma prostredie závodných automobilov pochopiteľne potešilo, ale pri tých pretekárskych scénach som nevychádzal z údivu, keďže to bolo maximálne nereálne. Ale OK, beriem to tam, že film mal úplne iný záber a toto bola len tá omáčka (no aj tá sa dá robiť oveľa poctivejšie). Rani je zlatíčko, a inak tomu nebolo ani v tomto filme. Saif ma až tak nezaujal, ale možno za to môže aj tá jeho ľahkovážna a sebavedomá postava. Každopádne, to ústredné posolstvo bolo naozaj pekné (škoda, že sa to nedá povedať aj o celkovom prevedení filmu).

plakát

The Fakir of Venice (2009) 

Snubný začiatok, ťažkopádny stred a mdlý záver. Úvod bol naozaj pútavý a zaujímavý, čomu som sa úprimne potešil. Bohužiaľ, to prvotné očarenie postupne padalo v dôsledku nezaujímavého vývoju deju, ktorý sa po príchode do Benátok koncentroval v podstate okolo toho istého. Takže to celé upadlo do takej monotónnosti s dôrazom na Sattarovu alkoholickú vášeň a Adiho ľahkovážnosť. Škoda, po tom pútavom začiatku som čakal niečo naozaj kvalitnejšie. Potenciál v tom bol rozhodne oveľa oveľa väčší.

plakát

Holky na vdávání (2019) 

Príjemný mexický komediálny závan, ktorý svojim uvoľneným štýlom pôsobil oveľa príjemnejším dojmom ako obdobné filmy z americkej produkcie. Miestam síce trochu mdlé, ale väčšinou v mnohých ohľadoch skutočne vydarené. A čo oceňujem snáď najviac, že si na mnohé situácie vystačili tvorcovia s takým prirodzeným dôvtipom a nemuseli až tak tlačiť na pílu kadejakými primitívnosťami (ktoré často vídame práve v USA). Hlavná postava občas pôsobila ako keby mala bipolárnu afektívnu poruchu, no napriek tomu som s ňou relatívne často sympatizoval (miestami mi dokonca pripomínala mňa v občasne zúfalých stavoch). Celkovo hodnotím film ako príjemnú oddychovku, ktorá vôbec nemala ďaleko od 4* (ale predsa len tomu chýbalo trochu viac dramatizácie).

plakát

Enkláva (2015) 

Zaujímavý snímok a snaha o akúsi sondu do dedinky kdesi na kosovsko-srbskom pohraničí. Musím uznať, že to pôsobilo veľmi naturalisticky, čo bola snáď najväčšia prednosť celého tohto filmu. Navyše, celý kontrast dvoch znepriatelených národov prostredníctvom očí detí do toho vnieslo ešte väčšiu esenciu zážitku. Takže z tohto pohľadu by som film hodnotil skutočne nadpriemerne. Avšak, tá jednostranná interpretácia, ktorá vykresľovala srbské etnikum až príliš idealisticky, zatiaľ čo kosovské etnikum ako stelesnené zlo, to bol na môj vkus trochu extrém. Nie je všetko zas až také čiernobiele - na oboch stranách barikád sú podľa mňa aj dobrí, ale aj zlí ľudia. No a práve tento fakt trochu ubral na mojom subjektívnom celkovom dojme.

plakát

Yesterday (2019) 

Od tandemu Danny Boyle & Richard Curtis som prirodzene čakal veľa, a musím uznať, že to viacmenej dokázalo splniť moje očakávania (hoci ešte trochu nevyžmýkaného potenciálu by sa v tom predsa len našlo). Už samotný námet a nápad bol výborný, takže to malo hneď od začiatku nábeh na zaujímavý film. K tomu naozaj príjemný britský dôvtip v dialógoch v kombinácii s indickým šarmom Himeša Patela - a napokon z toho vznikol tento vydarený výsledok. Prostredná časť filmu síce už trochu stagnovala vo vývoji, ale napokon aj z tohto sa podarilo produkcii vykľučkovať k očakávanému záveru (čo bolo na môj vkus síce trochu prvoplánové, ale fakt neviem ako inak by to malo skončiť). Takže za mňa fajn - 4* (s jemnými rezervami v potenciálu).

plakát

15+ IQ Krachoot (2017) 

Thajci ma už viac krát prekvapili veľmi kvalitnou produkciou s príjemným ázijským dôvtipom, a akosi som si dosť sľuboval aj od tohto filmu. Za prvé dve tretiny filmu by som dal bez váhania Odpad, pretože to bola čistá úchylareň prvej triedy, ktorá absolútne postrádala akýkoľvek príjemný dôvtip, namiesto toho tam bola kopa lacného "humoru" a primitívnych dialógov a scén. Avšak ten záver (cca posledná tretina filmu) - to bolo už úplne o inom. Napriek tomu absurdnému zlomu sa z toho vykľulo skutočne hodnotné posolstvo. Hlavne to vyznanie NaCl bolo pre mňa TOPka! Kiežby sa v podobnom duchu niesla aj zvyšná časť filmu. Takže globálne je to tak na 2* (keď spriemerujeme kvalitu celého priebehu filmu).

plakát

Kabir Singh (2019) 

Film ako taký fajn, najmä vďaka svojej dejovej línii, dialógom a songom. No mám pocit, že to bolo miestami zbytočne príliš naťahované, čoho výsledkom je až 3-hodinová stopáž. Ale na to sa vo svete Bollywoodu už dalo zvyknúť. Čo mi však na celom filme prekážalo úplne najviac, bol ten geroj Kabir, ktorého som fakt nemohol vystáť - už sa ani nepamätám, kedy mi hlavný "hrdina" takto prudko išiel na nervy. Kus arogantného, egoistického idiota, ktorý sám seba považuje za poloboha. To sa potom s takým niekym dosť ťažko sympatizuje. Absolútne netuším, čo na ňom mohla krehká a citlivá Preeti vidieť... Koniec trochu prvoplánový (akoby vystrihnutý z Hollywoodu), ale ako celok to po scenáristickej stránke nebolo na zahodenie (aj keď od tej averzie voči Kabirovi som sa nedokázal odpútať ani na chvíľku). Aj tak tou najsympatickejšou súčasťou celého filmu bola Nikita Dutta (v úlohe herečky Jie), škoda že tam nepobudla dlhšie.

plakát

Parazit (2019) 

Tak toto bola poriadna bizarnosť, za akú by sa nemusel hanbiť ani nekorunovaný "majster bizarnosti" Yorgos Lanthimos :) Skvelý koncept s vynikajúcim prevedením, ktoré balansovalo na hrane čiernej komédie a thrilleru. Samozvaná rodinka, ktorá ovládla celý dom, ma priam fascinovala. Ich plán bol fakt bezchybný, teda takmer bezchybný. Keď už to vyzeralo, že už sa akosi nemá čo stať, tak vždy prišiel nejaký ďalší prekvapivý zlom - a toto mám na filmoch naozaj rád. Dialógy síce trochu slabšie, ale dostatočne to vynahradila kvalitná epická stopa. Spoiler: Ten krvilačný záver ma ale bohužiaľ vôbec nenadchol a tak trochu mi to pokazilo celkový dojem z filmu. Toto bolo predsa len trochu za čiarou... (nevadila mi tá morbídnosť, ale skôr príliš impulzívna reakcia).

Reklama

Reklama