Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 132)

plakát

Black (2005) 

Keď si predstavím ten scenár ako celok, je to niečo absolútne úžasné! Ale spôsob, akým je tento príbeh spracovaný sa mi až tak nepáčil a prílišná teatrálnosť a tlačenie na pílu pomerne dosť poškodili môj celkový dojem. Postava učiteľa Debraja bola na môj vkus až príliš sadistická, a hoci to na Michelle fungovalo, tak mi to prišlo občas až nedôstojné. Násilné fázy sa striedajú s tými dojemnými, až to pôsobí až príliš kontrastne a nesúrodo - čo považujem za najväčšiu slabinu celého filmu. Každopádne, príbeh mal svoju silu a krásne posolstvo, ktoré vháňalo až slzy dojatia do očí. No popravde, viac sa mi na túto tému páčil francúzsky film Marie Heurtin. Mimochodom, Rani Mukerji zahrala rolu slepohluchonemej Michelle priam vierohodne - je to pani herečka! No film ako taký hodnotím na také lepšie 3* (najmä kvôli spomínaným nedostatkom)

plakát

Neuvěřitelný přítel (2022) 

Eugenia Derbeza mám rád, takže jeho obsadenie do tejto role som si určite pochvaľoval. Jeho herecký prejav a celkovo intonácia je skvelá, takže výrazne dokáže spríjemniť akýkoľvek film. A na role takýchto latino postáv je akoby predurčený! The Valet bola síce obdoba iného tohtoročného filmu Marry Me, ale toto mi sadlo omnoho viac. Malo to oveľa svižnejší dej, a aj žánrovo to bola vydarenejšia komédia vďaka trefným hláškam a prirodzenému dôvtipu. Aj keď tam bolo tej šablónovitosti celkom dosť, pozeralo sa na to fajn a preto dávam až 4*.

plakát

Zlouni (2022) 

Priznám sa, že po prečítaní popisu som bol voči tomuto animáku dosť skeptický. Ale keďže hodnotenia boli vcelku vysoké, tak som dal tomu šancu, a rozhodne som spravil dobre. The Bad Guys prekvapili nielen vydarenou zápletkou s viacerými zlomami v deji, ale aj príjemným dôvtipom a scénkami, na ktorých sa dalo úprimne pobaviť. O to viac bolo prekvapivé, že niektoré vsuvky pôsobili veľmi infantilne a prihlúplo. Ale našťastie ich nebolo až tak veľa. Kvalitný scenár, ktorý mal v sebe poriadnu dávku epickej drámy to všetko vynahradil. 4*

plakát

Nezanechat stopy (2021) 

No nebolo nám v tom komunizme "krásne"? A napriek tomu niektorí ešte stále smútia za touto dobou, kde sa človek spravodlivosti a slušnosti tak ľahko nedomohol... Čo sa týka celkového príbehu, tak uznávam, že Grzegorz a Jurek sa nemuseli správať ako takí anarchistickí bohémovia, ale to čo nasledovalo potom - to bola totálna ohavnosť, ktorá rozbehla kolotoč totalitných praktík v plnej nahote. Sám proti všetkým - aj tak by sa dal zhrnúť boj Jureka proti celej mašinérii, ktorá si ho podala - a nielen jeho, ale aj jeho rodinu a všetko čo sa ho týka. Smutné, že sa takéto veci diali - no ešte smutnejšie je, že niekomu je za takýmto režimom ľúto :( R.I.P. Grzegorz Przemyk

plakát

Laila Majnu (2018) 

Layla & Majnun je nesmrteľná klasika Orientu (niečo ako Romeo & Júlia v našej európskej kultúre). Ale toto prevedenie mi vôbec nesadlo! Avinash Tiwary mi absolútne nepasoval do role Majnuna. Tripti Dimri bola obstojná, no tiež si viem v tejto úlohe predstaviť aj niekoho iného. Vizuál (scenérie, kulisy, kostýmy) boli výborné, ale ten ostatok bol taký dosť priemerný a tento "večný príbeh" si určite zaslúži aj lepšie spracovanie, a najmä lepších hercov v hlavných úlohách. Ale za pozretie to určite stojí, no na viac ako 2* to nevidím (bohužiaľ).

plakát

Svůdce (2017) 

Samotný popis vyznieva oveľa lepšie v porovnaní s tým, aký film napokon skutočne bol. Kompozične sa tento film po celý čas zmietal v rovnakých polohách a snaha Esmaila občas prechádza až do posadnutosti. Dej sa nijako extra nevyvíjal, a hoci sa tu zjavil aj moment, ktorý mohol deju výrazne pomôcť (áno, myslím tú samovraždu), tak to išlo tak trochu do stratena. Takže moje očakávania to celkovo určite nenaplnilo, a hoci to nebolo úplne na zahodenie, od skvelého filmu to malo ďaleko. 2*

plakát

Až na konce světa (2018) 

Podľa popisu to vyzeralo veľmi nádejné, no napokon mám z toho zmiešané pocity. Na jednej strane stojí výborný vizuál s hodnovernou atmosférou vojnou zmietaného Vietnamu, a taktiež sa mi páčil ten psychologický rozmer filmu (hlavne v podobe hlavnej postave Roberta Tassena). Na druhej strane, epický dej bol biedny, dialógy nič extra, a zmysel niektorých postáv vo filme mi prišiel tak trochu zbytočný - alebo som akosi nepostrehol, akú rolu v tom zohrávali (napr. taká postava Saintonga v podaní Gérarda Depardieua). Takže preto tie zmiešané pocity. 3*

plakát

SuperBobrovy (2016) 

Vyzeralo to, že nás čaká skvelá komédia, ale Rusi si akosi nedokázali poradiť s tými možnosťami, ktoré sa im naskytli v rámci tohto námetu. Ani by ma nenapadlo, že celý film bude napokon len o plánovaní bankovej lúpeže, a celý potenciál superschopností tejto rodinky sa utopí v tomto jednoduchom dejovom rámci. Aspoň že sa tu vyskytlo viacero vtipných momentov a hlášok, ktoré ma dokázali pobaviť. Ale ako celok som čakal ďaleko viac - s týmto námetom by sa dalo určite spraviť viac, trochu viac dramatického a vážnejšieho žánru by tomu určite nezaškodilo. 2*

plakát

Ana de día (2017) 

Hneď v úvode prichádza prvotná dilema, ktorá predstavuje obrovský potenciál pre zápletku. A potom ... nič. Naozaj, celý potenciál bol absolútne spláchnutý, keď sa original Ana rozhodla ujsť a žiť nový život kdesi v barcelonskom kabarete. Tak si človek povie, že veď OK, možno to má nejaký zámer, ktorý sa rozvinie v pokročilej fáze filmu. Ale bohužiaľ, táto dejová rovina zostáva v tomto časopriestore, a tak bol potenciál dokonale premrhaný. A tak jediným pozitívom celého filmu zostáva herečka v hlavnej úlohe Ingrid García Jonsson, ktorá pôsobila príjemným dojmom. Inak nič...  P.S. Ten koniec mohol byť radšej na začiatku, možno by to malo úplne iné grády!

plakát

Bittersweet days (2016) 

Námetovo to nebolo vôbec zlé, a vcelku mi v tomto prípade aj vyhovoval formát konverzačky. Problémom však bolo skôr to, že tématicky ma tie ich dialógy takmer vôbec nezaujali a tie ich rozhovory mi prišli dosť nudné. Takže tým pádom si to odniesol aj dej, ktorý mal potenciál na to, aby bol oveľa svižnejší a pružnejší. Všetky tie waw momenty boli podané štýlom  "no čo už", takže keď už sa to konečne mohlo rozprúdiť, zostalo to v rovnakej pokojnej rovine. Škoda toho, malo to na viac...