grogodil

Škoda. Ako zarytý fanda série som veril, že to bude na mňa fungovat. Lebo dvojku mám síce na nejakom pomyselnom piedestáli izometrických rpg, no nostalgicky musím priznať, že som si dávno-pradávno užil aj ten facelift, čo tomu spáchala Bethesda, potažmo Obsidian. A nie, žeby som si z tohoto televízneho fanservisu občas s úsmevom čosi nevyzobal. Vlastne som si to dal takmer na jeden záťah, no problemo. No ako celok je to skôr také cosplayové hranie sa na hru. Síce s povedomou a sympatickou estetikou, brutalitou, hudbou atď.... ale tá nádejne nastrelená atmosféra sa rosypáva s pribúdajúcimi postavami a epizódami len v nejaké kulisy, v ktorých tá story v závere už mala bližšie k teenegerským Hunger Games, než k tomu depresívnemu cynickému postapu, na ktorom som bol odkojený.

Upírske variácie ma svojim sofistikovanějším a suchším humorom v napaditejších epizódkach bavili (aspoň v prvých sezónach) o trošku viac, než prvoplánovejší pšonci. Navyše, tá mockumentary forma mi tu proste prišla akosi navyše. Asi to bol pythonovký ad absurdum zámer tvorcov, ale mna tie snahy o búranie štvrtej steny a spovedanie sa do kamery televíznemu štábu v roku 1670 nejak podvedome vytrhávalo a prišlo skôr len ako taký čudný a zbytočný pokus o snahu nebyť len "obyčajným" sitcomom. Navyše, má to len osem (mierne kolísavých) epizód, no občas som už mal dojem, že sa snažia vymlátiť ešte vtip z niečoho, čo už prestalo byť vtipné dve epizódy dozadu. Našťastie kadencia humoru je fakt svižná a podaktoré nekorektné a satyrické hlášky, či celé scénky sú vyslovene lahôdkové (exorcizmus je top)... takže ten štempel najzábavnejšieho seriálu roku 2023 si to asi zaslúži. Minimálne hraného.

Vidieť tú storku na tabuli schématicky rozkreslenú na časovej osi, tak si to pravdepodobne všetko odškrtám a poprepájam a mohol by som byť spokojný na konci, ako všetko so všetkým súviselo a bolo prepojené. A veď hej, bolo, to palčák nahor. A zhruba prvú polovicu som to vrstvenie jednej záhady na druhú v štyroch časových a detektívnych rovinách ešte zvedavo a napäto hltal na jeden záťah a tu som bol ešte aj ja na červených percentách. Lenže postupne sa to zmení na príliš krehký konstrukt, kde motivácie a konanie podaktorých postáv začínajú byť čudné. Konstrukt, ktorý drží pokope len preto, že postavy zásadne rozprávajú a napovedajú v hádankách a naznačených neurčitých indíciach. Konstrukt, ktorého nezvratná osudovosť by sa rosypala, keby aspoň jediná postava dala vyšetrovateľom skutočnú nápovedu a stopu a len v dialógoch nezamlžovala omielaním toho istého, že všetci sú milovaní, že všetko je predurčené a nezvratitelné a že to pochopíme, až to uvidíme. Takéto otravné , vychtené, účelové scenáristické vývrtky ma nebavia. 5/10