nunka

nunka

Ivana Květenská

okres Banská Bystrica

105 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 9 18 26 34
    • 26.5.2020  23:11

    Z filmu Bolesť a sláva si budem pamätať Banderasove oči, hýrivé extravagantné farby a poličky na knihy a hudbu, ktoré by som presne v tej verzii chcela mať doma. Pedro Almodóvar má 70 rokov a tak k tomu filmu aj pristupujem. Ak chce ďalej fungovať, musí nájsť dôvod a nakopnúť vášeň. Vášeň sú spomienky, réžia, filmy a osvedčení herci - šarmantná Penelope Cruz a sugestívny Antonio Banderas. Táto zmeska vytvorila lahodný a opojný kokteil, ktorý chutí. Či Salvator Mallo zosobňuje postavu Almodóvara asi nemá význam riešiť. Režisér je už roky známy svojím excentrickým prejavom, kontroverziou a príbehmi ovenčenými osobnou skúsenosťou. Zdá sa, že aktuálne je v etape starnutia a do popredia sa dostáva melanchólia, vo filme sa mení tempo a dynamika. Niečo je však nemenné. Jeho celoživotná tvorba sa neustále nesie v duchu záujmu o medziľudské vzťahy a rôzne podoby lásky. V najnovšom filmovom diele Bolesť a sláva je veľmi osobný a divákovi ponúka starý známy matroš - omamné látky. Lásku. Crack a hašiš. Vzťahy. Veľmi pekná rovina a citlivo nasnímaná je láska syna k matke, založenej na úcte. Láska materská, starostlivá a ochraňujúca. Láska homosexuálna s jej erotickou a zmyslovou rovinou. Výraznejšou a ústrednejšou je však téma závislosti. Závislosť ako určitá forma neslobody až temnoty, s ktorou sa však dá vyrovnať. O vlastnú slobodu treba neraz aj bojovať, a nie vždy je to príťažlivý a príjemný boj. Salvator Mallo sa v závere rozhodol potlačiť svoje "smiešne" túžby a pokračoval v živote svojom vlastnom a nie takom, ktorý chcú od Vás iní.

    • 7.4.2020  21:34
    Erotikon (1929)
    ****

    Erotika, to nie je súlož v priamom prenose a množstvo posteľových scén. Erotika je o sexuálnom správaní, sexualite, pohlavnom pude, zmyselnosti a zmyslovosti. Erotikon oslavuje sotva storočnicu, vznikol tak dávno, no cenné je na ňom to, že ľudia sa aj po sto rokoch správajú stále rovnako. Správajú sa tak ako herci na plátne. Milujú, ľutujú, smútia, plačú, robia tie isté chyby, hľadajú tie isté cesty ako chyby napraviť. Machatý točil v roku 1929 a erotiku stvárnil veľmi jednoducho. Zadefinoval ju príbehom zaľúbenia, vymyslel erotickú lovestory o impulzívnej a naivnej láske. Erotickosť vybičoval konkrétnymi pasážami, pohľadmi, gestami, mimikou, zmyslovým zážitkom, mužsko-ženskou interakciou. S radosťou a po dlhom čase som si pozrela starý staromódny film a veru dobre som urobila. Má v sebe svoje čaro a ocenila som najmä kúzlo prvých pohyblivých obrázkov bez slov. Na dramatičnosti pridáva mocná hudba. Slová a repliky neboli potrebné. Toto tu je príbeh starý ako Brno, ale všeobecne platný a dokola sa opakujúci aj v súčasnej dobe.

    • 7.4.2020  19:49
    Doodlebug (studentský film) (1997)
    ****

    Ponuré, temné, dramatické, nápadité, s Kafkovskou atmosférou, vypointované a hlavne...Nolan do troch minút zmestil toľko materiálu, až mu mám chuť zatlieskať. Jeho študentský krátkometrážny film naznačil jeho talent a smer, ako bude točiť ďalej. Cit pre pointu, detail, atmosféru. Jeho filmy zanechávajú otlačok, tak to proste je.

    • 7.4.2020  19:31
    Sleep (1963)
    ***

    Rok 1963 a umelec Andy Warhol ako režisér. Rozhodnutie natočiť základnú ľudskú činnosť, spánok, je naozaj nápad. Pozerať naň 5 aj pol hodiny ako divák, to už je iný level. Mne osobne sa nechcelo pozrieť si to celé, pretože 5 hodín chcem stráviť efektívnejšie. Warholov počin s kamerou považujem skôr za experiment ako film. Experiment s divákom, s jeho trpezlivosťou, s hranicami únosnosti. Pasáže idú dokola, opakujú sa v jednej slučke, stále ten istý a trošku iný pohľad na človeka, ktorý spí. Vidíme spiaceho a nevieme či sa vyspal fajn, do sýta, do ružova, nevieme nič o kvalite jeho spánku, nevieme o čom sníval. Za 5 hodín sledovania sa toho teda veľa nedozvieme. Alebo zrazu máme mnoho materiálu, ktorý si musíme "doniesť" sami tým, že ideme hlbšie a na základe dedukcie a vlastných pocitov z jednotlivých záberov si vyskladáme svoju subjektívnu skladačku s obsahom. Je teda experimentálny snímok Sleep osobitý druh umenia alebo číra zbytočnosť? Čo všetko je umenie? Warhol natočil spánok svojho milenca, je to vlastne strašná blbosť, ale pre neho to muselo mať obrovský význam. Niečo ako malá pamätihodosť. Možno o láske, možno aj o vzrušení, možno o pokoji, možno o všetkom a ničom zároveň.

    • 28.3.2020  17:22
    Le Mans '66 (2019)
    ****

    Pekne sfilmovaná dráma Ford versus Ferrari. Ťažké americké autá versus talianske športové a nekompromisný súboj dvoch značiek, vynaliezavých konštruktérov a celého športového tímu ponúka film Le Mans ´66. Na čele s výborným Mattom Damonom a Christianom Baleom. Scenáristicky boli všetky postavy dostatočne prepracované, hlavná dejová línia plynie priamočiaro a záverečné minúty ponúkajú tie najdramatickejšie momenty. Závody boli napínavé, preniesli správnu dávku adrenalínu, obáv a emočné pnutie. Ten film je dobrá jazda s pedálom na podlahe, v maximálnom výkone, vyhovujúcom tempe a príjemnou hereckou posádkou.

    • 28.3.2020  16:55

    Protiklady sa priťahujú. Myšlienka spojiť vplyvnú, atraktívnu ženu v politike s pojašeným žurnalistom v šušťákoch, dať tomu romantický náboj je vcelku svieži nápad, ktorý divácky funguje. Prosté a jednoduché. Spoznajú sa ako deti, stretnú sa po rokoch, náhoda a život ich cesty znovu prepletie a zažijú spolu pár čarovných chvíľ, kde zafunguje chémia. Film sa nezaobišiel bez amerického klišé, ktoré je snáď povinnou jazdou podobných filmových kúskov z americkej produkcie. Chcela som sa zabaviť a to som dostala, vtípky zafungovali, záujem vydržal až do konca, až na pár preexponovaných scén, pekný priemer.

    • 21.3.2020  23:18

    Elitné a jedinečné animé s magickými prvkami, ktoré pôsobí ako balzam na detskú aj dospelú dušu. Roztomilé postavičky si veľmi ľahko získavajú priazeň, jednoduchými gestami rozžiaria úsmev na tvári a ku všetkým postavám je možné vybudovať si kladný citový postoj. Z tejto rozprávky dobro priam sála. Páči sa mi ako tento detský film narába s prvkami reality a fantázie. Vykresľuje fakt, že byť zdravý nie je takou samozrejmosťou, na dobré si treba vedieť aj počkať a že detská fantázia je úžasná a nepozná hranice. V rozprávke je dôležitou súčasťou aj emócia strachu, ktorá k vývinu patrí, prejde si ním každé dieťa. Strach z neznámeho, z odlúčenia, z bolesti a zranenia, z tmy, zo smrti blízkych. Strach však prekoná odvaha a zvedavosť. A aj obyčajný detský deň môže vďaka fantázii vyzerať ako nezvyčajné dobrodružstvo.

    • 21.3.2020  22:32
    Irčan (2019)
    ***

    Hviezdny herecký ansámbl alá Godfather alebo Goodfellas spomína na svoje činné a aktívne obdobie. Joe Pesci zahral vierohodného mafiána, vedľa DeNira pôsobil ako surový gauner, lotor a kriminálnik. V poslednom období si stále viac všímam, že DeNirove herectvo rokmi stráca na umeleckosti, hodnovernosti, proste vidno, že hrá a rola zločinca sa neodrážala v mimike ani gestách. Pomalé filmové tempo a neustále prestrihy zo súčasnosti do minulosti zločincov mi prišli bez patričnej šťavy a ťažšie udržali moju divácku pozornosť. 209 minutáž s týmto materiálom a v tomto prevedení je pre mňa priam neuveriteľná. Z úcty ku Scorsesemu musím skonštatovať, že príbeh ma záujmom obišiel, vlastne ma dosť nudil. Príťažlivý je skôr jeho nostalgický dojem, ktorý koniec koncov vykresal.

    • 12.3.2020  22:15

    Je možné mať ideálneho partnera, poskladaného do dokonalého a vyhovujúceho celku? Vytvoreného z malých čiastočiek ako puzzle tvoriace jednotný obraz. Je bežné, ak sa po 10 rokoch manželstva dvaja ľudia v páre zmenia. A zmenia sa tak, že si prestanú vyhovovať, každý môže mať svoju cestu, ktorú s partnerom nevie zosúladiť. A príde nový vzťah, nový partner a život ide ďalej a komplikuje sa, niekedy je až nepochopiteľne prekombinovaný a poprepájaný. Či je film komédiou alebo drámou, ťažko povedať. Odráža v mnohom súčasnú realitu vzťahov, rozpadnutých rodín a partnerov hľadajúcich šťastie. Snaživý je prístup režiséra ponúknuť aktuálnu tému, aj prevedenie filmu pôsobí nenásilne, s postavami sa dá ľahko sympatizovať, mne osobne chýba hlbší prístup, hlbšia psychológia, čo sa však nevylučuje s tým, že sa mi film celkom páčil.

    • 12.3.2020  21:36

    Mário, ktorý je jednou nohou dôchodca, si užíva posledný trip a práve ten vyváži všetky tie predchádzajúce. Nudné pravidelné cesty starších ľudí osvieži záverečný trip na hudobný festival, kde ožívajú spomienky, pocity, vzťahy, roky nevypovedané slová. Myšlienka pekná, oddychové tempo a pár prázdnych miest vytvorili priemerný film na jedno pozretie.

    • 15.1.2020  22:56

    Láska ako súlad dvoch duší, dvoch tiel, dvoch svetov, ktoré v spojení vytvoria jednotu a harmóniu. Harmóniu mužsko-ženskú. Ako Robert rázne a presvedčivo povedal, také niečo sa stáva len raz za život...a keď to zažijete, čaro tohto filmu s jeho jemnocitnosťou sa dá užiť ešte viac. Viem si predstaviť, že sa nájdu diváci, pre ktorých to bude len film z červenej knižnice. Pre niekoho krátka milostná zápletka zmáčaná slzami a bôľom. Pre iného osobná skúsenosť na filmovom plátne. Pre niekoho celoživotná trýzeň a frustrácia. Srdce túži a rozum velí. Áno, plakala som, ako už dávno nie. A bolo to ozdravné a uvoľňujúce.

    • 15.1.2020  22:32
    Parazit (2019)
    ***

    Je fakt, že na tento film tak ľahko nezabudnem a je ťažké ho žánrovo niekam zaradiť. Dojem, ktorý zanechal by som skôr prirovnala k rozpačitosti. Technicky je film brilantný, no nepomôžem si, akosi mi to celé podanie neulahodilo. Dominuje namixovaná všehochuť, ktorej chýba hlbšia myšlienka. Všetko je veľmi precízne zrežírované, no hlavný point chýba. Nemám nič proti bizardnosti, ak je správne a tvorivo vo filme podaná, naopak ju veľmi oceňujem. Tu je forma krásna a pútavá, obsah prázdny. Príbeh je nepredvídateľný, nezasiahol emočnú rovinu a celkovo šiel mimo mňa a nie do mňa.

    • 15.1.2020  21:54

    Španielske temné mystérium šikovne prepája drsnosť reality a jeho paralelnú verziu vo svete detskej fantázie. Ofélia je konfrontovaná s ťaživosťou života a neľahkou situáciou, v ktorej príde o najbližšie a najmilovanejšie osoby. Na to, aby sa s tým vyrovnala, jej psychika vyprodukuje zázračnú krajinu, kde vládnu čary, mágia, moc, ktorú je možné zdolať len odvahou a čestnosťou. Páči sa mi neokúkanosť hercov, osobitý štýl, plynulé prechody medzi mystery rovinou a realitou. Silný záver. A nemá to takú americkú pachuť. Temnota bola vykreslená celkom obstojne, bez príkras a priam láskavo rozprávkovo zároveň. Posledné scény skončia a zo zraniteľného krehkého dievčatka sa v závere stáva ozajstná mocná kráľovná, ktorá pokorila démonov temnoty.

    • 9.11.2019  17:26
    Joker (2019)
    *****

    Pre mňa je film Joker sociálny apel na dnešnú pokrivenú realitu. Postava Jokera je vykreslená pekne zvnútra aj zvonka. Film stavia na jednoduchej a údernej filmárčine a one man show. Výborný Joaquin Phoenix predvádza dokonalú tvárovú gymnastiku. Pri každom jednom smiechu cítiť plač duše. Komediant, ktorý nerozumie humoru sa celý čas v oku diváka pohybuje na hrane medzi psychopatiou a šialenstvom. Až kým si svoju nálož z detstva na podklade okolností a sociálnych tlakov úplne odistí a začne konať zlo. Výbušná zmes hnevu, znechutenia a nasratosti prerastá do nekontrolovaného násilia. A dostaví sa úľava, uvoľnenie, spokojnosť. Práve v týchto pasážach som si spomenula na Alexa z Clockwork Orange. Joker je znepokojivý a jeho "odkaz" vyvoláva priestor na diskusiu. Film môže v divákovi vzbudzovať pocit znechutenia z ťažko stráviteľnej rebélie, u niekoho naopak budiť sympatie s "hrdinom". Kritizuje sa tu politika, priepastné rozdiely medzi tými, čo majú a tými, čo nemajú. V neposlednom rade sa opomína aj dôležitosť liečby duševných chorôb, ktorá sa zanedbáva a neberie vážne, prípadne sa nijako rozumne nerieši. Mne sa film páčil, aj keď je smutno-reálny.

    • 19.10.2019  22:26

    Ach, vzťahy naše komplikované! Verní neverní je nenápadný francúzsky film na jedno pozretie, ktoré stačí. Rieši rôzne podoby lásky v manželstve a partnerstve. Ako vlastne vyzerá dôvera partnerov? Je vernosť či nevera korením či testom vzťahu? Obdobie zamilovanosti sa prelína s obdobím zrelej lásky a z partnerských trojuholníkov napokon zostáva partnerský vzťah vo dvojici. Páčilo sa mi, že v spleti túžob a potrieb divák vlastne ani nevie, komu veriť a zamotá sa s postavami do spleti psychologických hier. A tie sú o manipulácii, emočnej posadnutosti, zamilovanosti, vytriezvení z lásky, aj vypočítavosti.

    • 19.10.2019  22:05
    Osmy (TV film) (2014)
    ****

    Vážna téma normalizácie ponúknutá sviežim a úsmevným podaním. Ivan Trojan hrá výborne, baví ma a aj keď šlo o "osmičky", jeden bežný deň môže priniesť aj bolestivejšie zážitky akou je nepríjemná návšteva u zubára. Absurdita všedného dňa je podaná s dôvtipom, začínajúc bohémsky, končiac s pokorou.Výborný film alias malý klenot.

    • 20.5.2019  23:26
    Dívka (2018)
    ****

    Intímny príbeh dospievania ženskej duše v mužskom tele a silná výpoveď náročnej problematiky transrodových ľudí, ktorí túžia byť len sami sebou. Film "Girl" nie je o dialógoch ani o dramatickom scenári. Samotný príbeh a vnútorné pocity trans ženy sú autentickou drámou a kým sa rodová rozlada nevyrieši, duša si prechádza peklom. Čas na operačný zákrok plynie pomaly a počas prípravy Lara dostáva nadmerné množstvo podpory a prijatia - od otca, kamarátov, lekárov a učiteľov. Napriek silnému zdroju pomoci vo svojom okolí zvládanie svojich vnútorných pocitov, nenaplnených túžob dáva len veľmi ťažko. V závere vnútorné pnutie graduje a Laru neopúšťajú najmä tí najbližší. V dnešnej spoločnosti je obdobný "hyper podporujúci koncept" stále scifi, práve o to väčšiu hodnotu má tento réžijne a herecky veľmi dobre vydarený snímok.

    • 16.5.2019  22:01

    Tento dokument vnímam ako edukačný materiál, ktorý informuje verejnosť o prejavoch psychospirituálnej krízy a jej liečebných postupoch. Je to stav veľmi intenzívny a je dobré vedieť, že niečo také môžu vyvolať rôzne javy ako meditácia, joga, psychadelické látky či významne stresové životné udalosti ako straty atď. Na odbornej pôde sa vedú diskusie, či ide o obohacujúcu skúsenosť, ktorá presahuje rámec nášho bežného vnímania času, priestoru a "bežnej reality" alebo ide o psychotickú periódu. Odborná verejnosť sa môže líšiť v názore na liečebné postupy. Dokument deklaruje liečbu založenú na nemedikovaní, terapeutickom sprevádzaní, postupnom trpezlivom integrovaní zážitku do vedomia s cieľom transformácie osobnosti a rastu vedomia. Zároveň je do oči bijúca jednostrannosť dokumentu. Jednoznačne chýba iný uhol pohľadu, diskusia, z inej stránky "nasvietená" téma. Po vzhliadnutí totiž zostáva silne pôsobiaci dojem promo aktivity a prezentácie Transpersonálneho centra Holos.

    • 11.5.2019  23:15

    Príbeh Julie je zo všetkých farebných príbehov najchladnejší. Tragický moment, v ktorom príde o "všetko", paralyzuje prežívanie, pochopiteľne ho vyplní smútok a žiaľ. Na pohľad chladne pôsobiaca hlavná hrdinka v nezmyselnosti svojho života musí znova nájsť jeho smerovanie a určenie. Kieslowski vychádza z tradičnej symboliky modrej, Julia si tak vo svojej životnej línii prechádza zamatovo temnou až po priezračne azúrovú. Najtmavšie varianty modrej sa spájajú s jej hlbokou introspekciou a utrpením, najjasnejšiu verziu symbolizuje voda, ktorá jej prináša vnútorný pokoj a zmierenie. Nenecháva sa ňou unášať, prúdi v nej, splýva s ňou. Toto dielo je geniálne a zdá sa najviac prepracované do detailu.Mrazivé.

    • 9.5.2019  22:33

    Červená je neprehliadnuteľná a má silný emocionálny náboj. Je výrazná, dynamická a energická farba. V kontexte Kieslowského diela sa vzťahuje k srdcu. Srdce ako symbol centra emócií, vášní, lásky, utrpenia a bolesti. Dôležitými projektami vo filme sú zdá sa medziľudské vzťahy. Vzťahy založené na rešpekte a úcte, vzťahy priateľské, vášnivé a milenecké, vzťahy chladné, rodinné, partnerské, generačné, nádejné a trváce, beznádejné a deštrukčné. Farebnosť vo vzťahoch bola vykreslená naozaj bravúrne, no najdôležitejší je aj tak ten "červený" - láskyplný a naplňujúci vzťah s blízkou osobou.

    • 9.5.2019  22:10

    Biela farba evokuje čistotu, avšak veľmi rýchlo sa zašpiní. Tak, ako sa veľmi rýchlo znečistila láska medzi Karolom a Dominique. Veľká láska, ktorej hnacou silou je najmä pomsta. Kieslowski točí pre vnímavého diváka. Scenár neoplýva komplikovanosťou, je skôr jednoduchý, postáv je zopár, no vykreslenie je naozaj precízne. Je čo vnímať, je na čo pozerať, je toho veľa nad čím rozmýšľať. Čo je vlastne láska? Čo všetko je láska a kde sa nachádza hranica, určujúca čo už láska nie je, respektíve čo už do lásky nepatrí. Je láska silnejšia ako nenávisť?

    • 4.5.2019  16:53
    Můj král (2015)
    ****

    Réžijne veľmi dobre zvládnutý film o príťažlivom kúzle narcistickej poruchy osobnosti. O tom, ako vzťahy nadväzujeme, čo nás dokáže okúzliť a opantať, ako ľahko sa dokážeme zaľúbiť a dlho ľúbiť, i napriek tomu, že nám niekto vo vzťahu vlastne celý čas ubližuje. Sú vzťahy patologické, toxické a aj normálne. Tony a Georgio mali vzťah plný vášne, pôžitkov a radosti, pričom takáto vzťahová dynamika obnáša aj veľa smútku, sĺz, utrpenia, rozchodov a návratov k sebe. Partner typu "King" vyžaruje svojou neodolateľnou energiou, panuje, dominuje, má svojich poddaných a jeho vzťah k žene je založený v prvom rade na manipulácii. Tak to vo vzťahoch robí, tak sa to naučil, tak mu to vychádza. A za sebou necháva zranenia a spúšť, aj keď je to s ním občas neskutočne krásne a čarovné. Vo filme možno oceniť najmä vykreslenie Georgovej osobnostnej patológie, ktorú v bežnom živote málokedy nájdeme práve v takejto podobe. Manipulácia na manipuláciu. Tony si síce liečila zlámanú nohu, predovšetkým si potrebovala vyliečiť svoje srdce a dušu.To, na čom môže byť vzťah zo začiatku postavený, nemusí trvať na veky a na pevný a trváci vzťah to nestačí. Dejová línia bola jednoduchá, priamočiara, zrozumiteľne vykresľujúca túžby, potreby, charaktery a celý vývin dynamiky vzťahov. Pekným momentom bolo zobrazenie transformácie hlavnej hrdinky. Získala si odstup od "panovníka", čo naznačila záverečná scéna. Pohľad na svojho kráľa bol o láskavosti a predovšetkým o nadhľade.

    • 9.1.2019  22:43

    Temný a provokatívny Lars von Trier znova divácky na hrane. Dav sa delí na tých, ktorí nadšene tlieskajú jeho majstrovstvu, niektorí znechutene krútia hlavami a sú aj takí, ktorí sa nezaradia nikam. Nepoznám iného režiséra Larsovho formátu, ktorý dokáže jedným filmom znechutiť, pobúriť, zaujať a naložiť poriadnu dávku myšlienkových rozbušiek. Jack si stavia dom a to prostredníctvom symbolov, metafor a obrazov násilia v extrémnej podobe. Zároveň veľmi jemnocitne a poeticky prepája architektúru stavieb s duševnou konštitúciou, hľadá analógie v dozrievaní vína s rozkladom telesnej schránky a deformáciou duševného sveta. Centrálne vlastne rozoberá tematiku pudu, v Nymfomanke pud sexuálny, erotický, v Jackovi pud agresívny. Pud je vlastne energia, ktorá je človeku daná od narodenia, motivuje ľudské správanie. K ústrednej tematike ľudských agresívnych pohnútok pridáva témy viny a trestu, morálky, hraníc normality až abnormality, diferencovania psychopatie či psychózy. Sú vôbec naše agresívne predstavy naše vnútorné túžby, ktoré nikdy nemôžme realizovať v dennodennej realite a tak ich symbolicky vyjadríme v umení či inej činnosti? Kto je obeťou, kto predátorom? Vinná je obeť, lebo vzbudzuje či provokuje túžby alebo predátor, ktorý svojim túžbam podlieha? Aká je podoba zla a dobra na zemi a čo už nemožno definovať ako dobré či zlé, kde je vlastne tá hranica? Ťažko sa mi formuje názor, či ocenenie umeleckých kvalít režiséra nie je len podlahnutie dojmu, ktorý je postavený na tendencii šokovať. U Triera hrá prvé husle inakosť, originalita, nemožno mu odoprieť vlastný rukopis a to, že si filmy robí po svojom. Zároveň emočne nalieha, drví, šrotuje a divácke pocity a dojmy tlačí do najvyšších výšin niekde do extrému. A tým mi príde dosť manipulatívny. Na konci, aby sme to celé nebrali až tak veľmi vážne, ponúkne pár gýčových záberov. Úplný koniec zavŕši skočnou hudbou, ktorá má podprahovo nabudiť pozitívne emócie. Je to filmová nálož na druhú.

    • 3.5.2018  11:35
    Frantz (2016)
    ****

    Pre mňa úplne iný, netypický Ozón. Od jeho predošlých diel sa líši všetkým - od tempa, dynamiky, vykreslenia vzťahovej roviny a vnútorného sveta postáv. Melancholická atmosféra a retro vizuál spojená s témou odpútania sa a odpustenia. Film má viacero zaujímavých línií. Bavilo ma prizerať sa na dva mužsko-ženské protipóly - muž v žene a žena v mužovi. Nezrelosť a latentne vyjadrená homosexuálna orientácia francúzskeho vojaka Adriena, ktorá zastupuje ženskú a citlivú rovinu v príbehu, v protipóle s "pevnou" snúbenicou, ktorá charakterizuje skôr mužský a silnejší element. Do toho vsadená téma separácie a odpútania sa od matky a partnera...v podstate ide o tému lásky, ale z iného uhľa pohľadu. Ozon v úplne inej filmárskej polohe, ktorá mu odhliadnuc od príliš sentimentálnej a preromantizovanej polohy celkom vyšla.

    • 22.2.2018  21:43

    Bergmanovi sa genialnym sposobom podarilo vystihnut vsetky podoby lasky - od zamilovanosti az po hlboky intimny cit, ktory robi cloveka naozaj stastnym...laska a srdecnost v rodine, laska otcovska, laska materska, laska surodenecka, laska milenecka, laska v Bohu a laskyplny vztah k sebe a svojim bliznym. A este mnoho, mnoho viac. Dokonalost na filmovom platne!

    • 21.12.2016  22:14

    Tradično-netradičné tatranské remeslo, ktoré očisťuje dušu a šlachtí človeka. Nie je závislé od veku, potrebná je vôľa a vnútorná sila. Príbehy z nosenia ťažkých nákladov vo vysokohorskom tatranskom prostredí pôsobia ako balzam na dušu v jedinečnom Barabášovom spracovaní. Súzvuk hudby, obrazov, slov a ľudí s rešpektom k prírode. Nádherná kamera, vycibrené "pohyblivé obrázky", názov filmu pekne vystihuje jeho podstatu a zmysel. Film odkazuje modernému svetu a upriamuje pozornosť na celkom nemodernú profesiu. I napriek svojej staromódnosti má terapeutické a antistresové účinky. Pri Barabášovi nepíšem prvý krát slovo REŠPEKT k jeho námetom, myšlienkam a kinematografickému odkazu.

    • 9.6.2015  20:54
    Focus (2015)
    ***

    Letny podfuk 2015. Klame sa, kradne sa, zahrava sa....a Will Smith vobec nestarne. Film, ktory kombinuje romantiku a akciu a v zasade nic vazne neriesi, celkom prijemne uplynie.

    • 9.6.2015  16:16
    Interstellar (2014)
    ***

    Krasny namet a myslienka utopena v zbytocne dlhom kontexte, ktory niekto vnima ako dokonale prepracovany, na mna naopak posobil zbytocne dlho, v dolezitych momentoch zasa skratkovito a hlupo. O Nolanovej technickej zrucnosti sa tu rozpisovat nebudem, jeho prvotriedny nadstandard zostava zachovany. Chyba je niekde uprostred...Krasne myslienky kombinuje s volovinami a ako uz Jojinecko napisal a mal pravdu,ze opija rozkom, lebo ako celok to nejako nedrzi pohromade. Zabery z kozmu, z roznych casopriestorovych dimenzii su prestrihane chaoticky a lepene tak nejak bez suvislosti, do toho vsetkeho myslienky o case su vo svojej podstate uzasne, no obcas v tom konkretnom kontexte posobia rozpacito....nejako sa to vymklo z uchopitelneho ramca...alebo je to skor tak nevyvazene, ze to celkovy dojem hadze niekde do stredu.

    • 5.5.2015  14:47

    Ak bola jednotka dobre natočená hlúposť, dvojka je potom hlúposť na druhú, rovnako dobre natočená. Vzhladom na absurdnosť celej story číslo dva sa podarilo zopakovať a udržať pozitívny a dobrý divácky efekt. Zábava, dobré tempo a fajn komediálny rozmer. V súčasnosti sa komédie ťažšie obhajujú, tu to vyšlo.

    • 5.5.2015  14:37

    Aj keď scenár nie je prvotriedny a celý čas som mala pocit, že sa o niečo snaží, podarí sa to len v záverečnej scéne. A to vytvoriť romantiku. Zbytok je trochu prestrelený, nemastný-neslaný, trochu obohratá platňa (Simon Helberg). Pozliepané, miestami milé, miestami ťažkopádne.

<< předchozí 1 2 3 4 9 18 26 34