nunka

Ponuré, temné, dramatické, nápadité, s Kafkovskou atmosférou, vypointované a hlavne...Nolan do troch minút zmestil toľko materiálu, až mu mám chuť zatlieskať. Jeho študentský krátkometrážny film naznačil jeho talent a smer, ako bude točiť ďalej. Cit pre pointu, detail, atmosféru. Jeho filmy zanechávajú otlačok, tak to proste je.

Rok 1963 a umelec Andy Warhol ako režisér. Rozhodnutie natočiť základnú ľudskú činnosť, spánok, je naozaj nápad. Pozerať naň 5 aj pol hodiny ako divák, to už je iný level. Mne osobne sa nechcelo pozrieť si to celé, pretože 5 hodín chcem stráviť efektívnejšie. Warholov počin s kamerou považujem skôr za experiment ako film. Experiment s divákom, s jeho trpezlivosťou, s hranicami únosnosti. Pasáže idú dokola, opakujú sa v jednej slučke, stále ten istý a trošku iný pohľad na človeka, ktorý spí. Vidíme spiaceho a nevieme či sa vyspal fajn, do sýta, do ružova, nevieme nič o kvalite jeho spánku, nevieme o čom sníval. Za 5 hodín sledovania sa toho teda veľa nedozvieme. Alebo zrazu máme mnoho materiálu, ktorý si musíme "doniesť" sami tým, že ideme hlbšie a na základe dedukcie a vlastných pocitov z jednotlivých záberov si vyskladáme svoju subjektívnu skladačku s obsahom. Je teda experimentálny snímok Sleep osobitý druh umenia alebo číra zbytočnosť? Čo všetko je umenie? Warhol natočil spánok svojho milenca, je to vlastne strašná blbosť, ale pre neho to muselo mať obrovský význam. Niečo ako malá pamätihodosť. Možno o láske, možno aj o vzrušení, možno o pokoji, možno o všetkom a ničom zároveň.

Pekne sfilmovaná dráma Ford versus Ferrari. Ťažké americké autá versus talianske športové a nekompromisný súboj dvoch značiek, vynaliezavých konštruktérov a celého športového tímu ponúka film Le Mans ´66. Na čele s výborným Mattom Damonom a Christianom Baleom. Scenáristicky boli všetky postavy dostatočne prepracované, hlavná dejová línia plynie priamočiaro a záverečné minúty ponúkajú tie najdramatickejšie momenty. Závody boli napínavé, preniesli správnu dávku adrenalínu, obáv a emočné pnutie. Ten film je dobrá jazda s pedálom na podlahe, v maximálnom výkone, vyhovujúcom tempe a príjemnou hereckou posádkou.

Protiklady sa priťahujú. Myšlienka spojiť vplyvnú, atraktívnu ženu v politike s pojašeným žurnalistom v šušťákoch, dať tomu romantický náboj je vcelku svieži nápad, ktorý divácky funguje. Prosté a jednoduché. Spoznajú sa ako deti, stretnú sa po rokoch, náhoda a život ich cesty znovu prepletie a zažijú spolu pár čarovných chvíľ, kde zafunguje chémia. Film sa nezaobišiel bez amerického klišé, ktoré je snáď povinnou jazdou podobných filmových kúskov z americkej produkcie. Chcela som sa zabaviť a to som dostala, vtípky zafungovali, záujem vydržal až do konca, až na pár preexponovaných scén, pekný priemer.

Elitné a jedinečné animé s magickými prvkami, ktoré pôsobí ako balzam na detskú aj dospelú dušu. Roztomilé postavičky si veľmi ľahko získavajú priazeň, jednoduchými gestami rozžiaria úsmev na tvári a ku všetkým postavám je možné vybudovať si kladný citový postoj. Z tejto rozprávky dobro priam sála. Páči sa mi ako tento detský film narába s prvkami reality a fantázie. Vykresľuje fakt, že byť zdravý nie je takou samozrejmosťou, na dobré si treba vedieť aj počkať a že detská fantázia je úžasná a nepozná hranice. V rozprávke je dôležitou súčasťou aj emócia strachu, ktorá k vývinu patrí, prejde si ním každé dieťa. Strach z neznámeho, z odlúčenia, z bolesti a zranenia, z tmy, zo smrti blízkych. Strach však prekoná odvaha a zvedavosť. A aj obyčajný detský deň môže vďaka fantázii vyzerať ako nezvyčajné dobrodružstvo.

Hviezdny herecký ansámbl alá Godfather alebo Goodfellas spomína na svoje činné a aktívne obdobie. Joe Pesci zahral vierohodného mafiána, vedľa DeNira pôsobil ako surový gauner, lotor a kriminálnik. V poslednom období si stále viac všímam, že DeNirove herectvo rokmi stráca na umeleckosti, hodnovernosti, proste vidno, že hrá a rola zločinca sa neodrážala v mimike ani gestách. Pomalé filmové tempo a neustále prestrihy zo súčasnosti do minulosti zločincov mi prišli bez patričnej šťavy a ťažšie udržali moju divácku pozornosť. 209 minutáž s týmto materiálom a v tomto prevedení je pre mňa priam neuveriteľná. Z úcty ku Scorsesemu musím skonštatovať, že príbeh ma záujmom obišiel, vlastne ma dosť nudil. Príťažlivý je skôr jeho nostalgický dojem, ktorý koniec koncov vykresal.

Je možné mať ideálneho partnera, poskladaného do dokonalého a vyhovujúceho celku? Vytvoreného z malých čiastočiek ako puzzle tvoriace jednotný obraz. Je bežné, ak sa po 10 rokoch manželstva dvaja ľudia v páre zmenia. A zmenia sa tak, že si prestanú vyhovovať, každý môže mať svoju cestu, ktorú s partnerom nevie zosúladiť. A príde nový vzťah, nový partner a život ide ďalej a komplikuje sa, niekedy je až nepochopiteľne prekombinovaný a poprepájaný. Či je film komédiou alebo drámou, ťažko povedať. Odráža v mnohom súčasnú realitu vzťahov, rozpadnutých rodín a partnerov hľadajúcich šťastie. Snaživý je prístup režiséra ponúknuť aktuálnu tému, aj prevedenie filmu pôsobí nenásilne, s postavami sa dá ľahko sympatizovať, mne osobne chýba hlbší prístup, hlbšia psychológia, čo sa však nevylučuje s tým, že sa mi film celkom páčil.

Mário, ktorý je jednou nohou dôchodca, si užíva posledný trip a práve ten vyváži všetky tie predchádzajúce. Nudné pravidelné cesty starších ľudí osvieži záverečný trip na hudobný festival, kde ožívajú spomienky, pocity, vzťahy, roky nevypovedané slová. Myšlienka pekná, oddychové tempo a pár prázdnych miest vytvorili priemerný film na jedno pozretie.

Láska ako súlad dvoch duší, dvoch tiel, dvoch svetov, ktoré v spojení vytvoria jednotu a harmóniu. Harmóniu mužsko-ženskú. Ako Robert rázne a presvedčivo povedal, také niečo sa stáva len raz za život...a keď to zažijete, čaro tohto filmu s jeho jemnocitnosťou sa dá užiť ešte viac. Viem si predstaviť, že sa nájdu diváci, pre ktorých to bude len film z červenej knižnice. Pre niekoho krátka milostná zápletka zmáčaná slzami a bôľom. Pre iného osobná skúsenosť na filmovom plátne. Pre niekoho celoživotná trýzeň a frustrácia. Srdce túži a rozum velí. Áno, plakala som, ako už dávno nie. A bolo to ozdravné a uvoľňujúce.

Je fakt, že na tento film tak ľahko nezabudnem a je ťažké ho žánrovo niekam zaradiť. Dojem, ktorý zanechal by som skôr prirovnala k rozpačitosti. Technicky je film brilantný, no nepomôžem si, akosi mi to celé podanie neulahodilo. Dominuje namixovaná všehochuť, ktorej chýba hlbšia myšlienka. Všetko je veľmi precízne zrežírované, no hlavný point chýba. Nemám nič proti bizardnosti, ak je správne a tvorivo vo filme podaná, naopak ju veľmi oceňujem. Tu je forma krásna a pútavá, obsah prázdny. Príbeh je nepredvídateľný, nezasiahol emočnú rovinu a celkovo šiel mimo mňa a nie do mňa.