Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Akční
  • Krimi

Recenze (1 008)

plakát

Joker (2019) 

Pre mňa je film Joker sociálny apel na dnešnú pokrivenú realitu. Postava Jokera je vykreslená pekne zvnútra aj zvonka. Film stavia na jednoduchej a údernej filmárčine a one man show. Výborný Joaquin Phoenix predvádza dokonalú tvárovú gymnastiku. Pri každom jednom smiechu cítiť plač duše. Komediant, ktorý nerozumie humoru sa celý čas v oku diváka pohybuje na hrane medzi psychopatiou a šialenstvom. Až kým si svoju nálož z detstva na podklade okolností a sociálnych tlakov úplne odistí a začne konať zlo. Výbušná zmes hnevu, znechutenia a nasratosti prerastá do nekontrolovaného násilia. A dostaví sa úľava, uvoľnenie, spokojnosť. Práve v týchto pasážach som si spomenula na Alexa z Clockwork Orange. Joker je znepokojivý a jeho "odkaz" vyvoláva priestor na diskusiu. Film môže v divákovi vzbudzovať pocit znechutenia z ťažko stráviteľnej rebélie, u niekoho naopak budiť sympatie s "hrdinom". Kritizuje sa tu politika, priepastné rozdiely medzi tými, čo majú a tými, čo nemajú. V neposlednom rade sa opomína aj dôležitosť liečby duševných chorôb, ktorá sa zanedbáva a neberie vážne, prípadne sa nijako rozumne nerieši. Mne sa film páčil, aj keď je smutno-reálny.

plakát

Věrní nevěrní (2018) 

Ach, vzťahy naše komplikované! Verní neverní je nenápadný francúzsky film na jedno pozretie, ktoré stačí. Rieši rôzne podoby lásky v manželstve a partnerstve. Ako vlastne vyzerá dôvera partnerov? Je vernosť či nevera korením či testom vzťahu? Obdobie zamilovanosti sa prelína s obdobím zrelej lásky a z partnerských trojuholníkov napokon zostáva partnerský vzťah vo dvojici. Páčilo sa mi, že v spleti túžob a potrieb divák vlastne ani nevie, komu veriť a zamotá sa s postavami do spleti psychologických hier. A tie sú o manipulácii, emočnej posadnutosti, zamilovanosti, vytriezvení z lásky, aj vypočítavosti.

plakát

Osmy (2014) (TV film) 

Vážna téma normalizácie ponúknutá sviežim a úsmevným podaním. Ivan Trojan hrá výborne, baví ma a aj keď šlo o "osmičky", jeden bežný deň môže priniesť aj bolestivejšie zážitky akou je nepríjemná návšteva u zubára. Absurdita všedného dňa je podaná s dôvtipom, začínajúc bohémsky, končiac s pokorou.Výborný film alias malý klenot.

plakát

Dívka (2018) 

Intímny príbeh dospievania ženskej duše v mužskom tele a silná výpoveď náročnej problematiky transrodových ľudí, ktorí túžia byť len sami sebou. Film "Girl" nie je o dialógoch ani o dramatickom scenári. Samotný príbeh a vnútorné pocity trans ženy sú autentickou drámou a kým sa rodová rozlada nevyrieši, duša si prechádza peklom. Čas na operačný zákrok plynie pomaly a počas prípravy Lara dostáva nadmerné množstvo podpory a prijatia - od otca, kamarátov, lekárov a učiteľov. Napriek silnému zdroju pomoci vo svojom okolí zvládanie svojich vnútorných pocitov, nenaplnených túžob dáva len veľmi ťažko. V závere vnútorné pnutie graduje a Laru neopúšťajú najmä tí najbližší. V dnešnej spoločnosti je obdobný "hyper podporujúci koncept" stále scifi, práve o to väčšiu hodnotu má tento réžijne a herecky veľmi dobre vydarený snímok.

plakát

Z temnoty duše... světlo (2017) 

Tento dokument vnímam ako edukačný materiál, ktorý informuje verejnosť o prejavoch psychospirituálnej krízy a jej liečebných postupoch. Je to stav veľmi intenzívny a je dobré vedieť, že niečo také môžu vyvolať rôzne javy ako meditácia, joga, psychadelické látky či významne stresové životné udalosti ako straty atď. Na odbornej pôde sa vedú diskusie, či ide o obohacujúcu skúsenosť, ktorá presahuje rámec nášho bežného vnímania času, priestoru a "bežnej reality" alebo ide o psychotickú periódu. Odborná verejnosť sa môže líšiť v názore na liečebné postupy. Dokument deklaruje liečbu založenú na nemedikovaní, terapeutickom sprevádzaní, postupnom trpezlivom integrovaní zážitku do vedomia s cieľom transformácie osobnosti a rastu vedomia. Zároveň je do oči bijúca jednostrannosť dokumentu. Jednoznačne chýba iný uhol pohľadu, diskusia, z inej stránky "nasvietená" téma. Po vzhliadnutí totiž zostáva silne pôsobiaci dojem promo aktivity a prezentácie Transpersonálneho centra Holos.

plakát

Tři barvy: Modrá (1993) 

Príbeh Julie je zo všetkých farebných príbehov najchladnejší. Tragický moment, v ktorom príde o "všetko", paralyzuje prežívanie, pochopiteľne ho vyplní smútok a žiaľ. Na pohľad chladne pôsobiaca hlavná hrdinka v nezmyselnosti svojho života musí znova nájsť jeho smerovanie a určenie. Kieslowski vychádza z tradičnej symboliky modrej, Julia si tak vo svojej životnej línii prechádza zamatovo temnou až po priezračne azúrovú. Najtmavšie varianty modrej sa spájajú s jej hlbokou introspekciou a utrpením, najjasnejšiu verziu symbolizuje voda, ktorá jej prináša vnútorný pokoj a zmierenie. Nenecháva sa ňou unášať, prúdi v nej, splýva s ňou. Toto dielo je geniálne a zdá sa najviac prepracované do detailu.Mrazivé.

plakát

Tři barvy: Červená (1994) 

Červená je neprehliadnuteľná a má silný emocionálny náboj. Je výrazná, dynamická a energická farba. V kontexte Kieslowského diela sa vzťahuje k srdcu. Srdce ako symbol centra emócií, vášní, lásky, utrpenia a bolesti. Dôležitými projektami vo filme sú zdá sa medziľudské vzťahy. Vzťahy založené na rešpekte a úcte, vzťahy priateľské, vášnivé a milenecké, vzťahy chladné, rodinné, partnerské, generačné, nádejné a trváce, beznádejné a deštrukčné. Farebnosť vo vzťahoch bola vykreslená naozaj bravúrne, no najdôležitejší je aj tak ten "červený" - láskyplný a naplňujúci vzťah s blízkou osobou.

plakát

Tři barvy: Bílá (1994) 

Biela farba evokuje čistotu, avšak veľmi rýchlo sa zašpiní. Tak, ako sa veľmi rýchlo znečistila láska medzi Karolom a Dominique. Veľká láska, ktorej hnacou silou je najmä pomsta. Kieslowski točí pre vnímavého diváka. Scenár neoplýva komplikovanosťou, je skôr jednoduchý, postáv je zopár, no vykreslenie je naozaj precízne. Je čo vnímať, je na čo pozerať, je toho veľa nad čím rozmýšľať. Čo je vlastne láska? Čo všetko je láska a kde sa nachádza hranica, určujúca čo už láska nie je, respektíve čo už do lásky nepatrí. Je láska silnejšia ako nenávisť?

plakát

Můj král (2015) 

Réžijne veľmi dobre zvládnutý film o príťažlivom kúzle narcistickej poruchy osobnosti. O tom, ako vzťahy nadväzujeme, čo nás dokáže okúzliť a opantať, ako ľahko sa dokážeme zaľúbiť a dlho ľúbiť, i napriek tomu, že nám niekto vo vzťahu vlastne celý čas ubližuje. Sú vzťahy patologické, toxické a aj normálne. Tony a Georgio mali vzťah plný vášne, pôžitkov a radosti, pričom takáto vzťahová dynamika obnáša aj veľa smútku, sĺz, utrpenia, rozchodov a návratov k sebe. Partner typu "King" vyžaruje svojou neodolateľnou energiou, panuje, dominuje, má svojich poddaných a jeho vzťah k žene je založený v prvom rade na manipulácii. Tak to vo vzťahoch robí, tak sa to naučil, tak mu to vychádza. A za sebou necháva zranenia a spúšť, aj keď je to s ním občas neskutočne krásne a čarovné. Vo filme možno oceniť najmä vykreslenie Georgovej osobnostnej patológie, ktorú v bežnom živote málokedy nájdeme práve v takejto podobe. Manipulácia na manipuláciu. Tony si síce liečila zlámanú nohu, predovšetkým si potrebovala vyliečiť svoje srdce a dušu.To, na čom môže byť vzťah zo začiatku postavený, nemusí trvať na veky a na pevný a trváci vzťah to nestačí. Dejová línia bola jednoduchá, priamočiara, zrozumiteľne vykresľujúca túžby, potreby, charaktery a celý vývin dynamiky vzťahov. Pekným momentom bolo zobrazenie transformácie hlavnej hrdinky. Získala si odstup od "panovníka", čo naznačila záverečná scéna. Pohľad na svojho kráľa bol o láskavosti a predovšetkým o nadhľade.

plakát

Jack staví dům (2018) 

Temný a provokatívny Lars von Trier znova divácky na hrane. Dav sa delí na tých, ktorí nadšene tlieskajú jeho majstrovstvu, niektorí znechutene krútia hlavami a sú aj takí, ktorí sa nezaradia nikam. Nepoznám iného režiséra Larsovho formátu, ktorý dokáže jedným filmom znechutiť, pobúriť, zaujať a naložiť poriadnu dávku myšlienkových rozbušiek. Jack si stavia dom a to prostredníctvom symbolov, metafor a obrazov násilia v extrémnej podobe. Zároveň veľmi jemnocitne a poeticky prepája architektúru stavieb s duševnou konštitúciou, hľadá analógie v dozrievaní vína s rozkladom telesnej schránky a deformáciou duševného sveta. Centrálne vlastne rozoberá tematiku pudu, v Nymfomanke pud sexuálny, erotický, v Jackovi pud agresívny. Pud je vlastne energia, ktorá je človeku daná od narodenia, motivuje ľudské správanie. K ústrednej tematike ľudských agresívnych pohnútok pridáva témy viny a trestu, morálky, hraníc normality až abnormality, diferencovania psychopatie či psychózy. Sú vôbec naše agresívne predstavy naše vnútorné túžby, ktoré nikdy nemôžme realizovať v dennodennej realite a tak ich symbolicky vyjadríme v umení či inej činnosti? Kto je obeťou, kto predátorom? Vinná je obeť, lebo vzbudzuje či provokuje túžby alebo predátor, ktorý svojim túžbam podlieha? Aká je podoba zla a dobra na zemi a čo už nemožno definovať ako dobré či zlé, kde je vlastne tá hranica? Ťažko sa mi formuje názor, či ocenenie umeleckých kvalít režiséra nie je len podlahnutie dojmu, ktorý je postavený na tendencii šokovať. U Triera hrá prvé husle inakosť, originalita, nemožno mu odoprieť vlastný rukopis a to, že si filmy robí po svojom. Zároveň emočne nalieha, drví, šrotuje a divácke pocity a dojmy tlačí do najvyšších výšin niekde do extrému. A tým mi príde dosť manipulatívny. Na konci, aby sme to celé nebrali až tak veľmi vážne, ponúkne pár gýčových záberov. Úplný koniec zavŕši skočnou hudbou, ktorá má podprahovo nabudiť pozitívne emócie. Je to filmová nálož na druhú.

Ovládací panel
41. nej uživatel Slovensko
103 bodů