Dominicus

Keby autor "bondoviek", sir Ian Fleming vedel, že to s jeho románovou postavou pôjde postupne z kopca, tak by neváhal a aj on by proti tvorcom niektorých z nich použil "povolenie zabíjať." Po páde železnej opony všetky príbehy o neohrozených agentoch KGB, ŠTB, Interpolu, Mosadu atď..., ktorí sa snažili večne dostať z východného Nemecka na západ a naopak, začali čoraz viac unavovať. S myšlienkou dať Bondovi nový lesk prišiel režisér Martin Cambell, ktorý o niečo neskôr veľmi úspešne oprášil Zorrovi masku a vtisol mu prvky žánru, ktorý sa zdal byť zabudnutý. Pod vedením producenta Brocolliho (podobnosť s brokolicou nie je náhodná, jeho rodina totiž drží patent o jej vyšľachtení) sa odvíja prudko akčná nádielka a jej stredobodom je ruský špionážny satelit nazvaný, ako inak, Zlaté oko, o ktorý majú, ako inak, záujem aj teroristi. Vo filme dostanú príležitosť rýchle autá, explozívne scény, krásne ženy a jedna veľmi podarená naháňačka v uliciach Petrohradu, kde sa Bond na tanku snažil dostihnúť ruských ex-agentov, či súboj na megasatelite v Portoriku. Rolu Jamesa Bonda sa výrobný štáb usiloval zveriť nejakému viac či menej známemu hercovi, najlepšie britského pôvodu, ktorý by oplýval typickým šarmom, eleganciou, "sexepílom" a nefalšovanou mužnosťou. Voľba padla na Pierca Brosnana, ktorý v tom čase nakrúcal Robinsona Crusoea. Ten úlohu prijal, no netušil, že odvtedy bude pre filmový svet nadlho len tým istým chlapíkom, ktorý si Martini rád pretrepe, ale nemieša. Úspech nového Bonda zaručil Brosnanovi zmluvu na ďalšie pokračovania, tvorcom série dosiahnuť métu jubilejného dvadsiateho pokračovania a inšpiroval aj známu sériu o večne sexuchtivom Austinovi Powersovi. Cambell svojim Zlatým okom spustil reklamný boom a prestíž nových častí vyvolala hysterický záujem firiem, pohľadných herečiek a známych spevákov – veď ukryť v "bondovke" známu značku je veľká česť, rovnako ako byť Bondgirl (Ursulla Andress alebo Halle Berry by o tom vedeli rozprávať) alebo odspievať titulnú skladbu. Skrátka, film Zlaté oko znova rozprúdil všeobecný záujem o Jamesa Bonda so svojou ultramodernou výbavičkou, skutočne precíznymi akčnými kúskami (úvodný skok z priehrady je fascinujúci) a ostáva len dúfať, že sa Pierce Brosnan zo svojej filmovej postavy vyškatuľkuje.

Práve táto komédia, získala titul komédia s najdivnejším názvom. Logiku celého titulu by zmenila čiarka za slovom Babičky, alebo aj nie. Celkovo sa toto svieže dielko pohráva so žánrom sci-fi na štýl absurdností z filmov A co takhle dát si špenát, alebo Dívka na košteti. Českí tvorcovia majú skúsenosti s filmovými trikmi, ktoré boli na tú dobu neprekonateľné a vyvolávali úžas aj v zahraničí. Majú na to aj dobrú školu a tradíciu (Bořivoj Zeman). Film pojednáva o rodine, ktorá si zadováži prototyp ženy v domácnosti, robotku, navyše babičku, ktorá má tradične láskavé srdce, pečie koláče,stará sa o dom. No ako to už býva v takýchto filmoch... posolstvo je vopred určené, technika a človek to nejde dohromady. Tak aj tu sa im plány na pokojný život zmenia a babičky zmenia svoje pôvodné naprogramovanie na ničiť a zabíjať. Vznikla tak veľmi vtipná a nadupaná sci-fi komédia a la ČSSR.

Historický epos režiséra Smrtonosnej pasce, Johna McTiernana, sa odohráva v časoch, keď známy svet tvorí len Európa a Blízky Východ a na prejdenie cesty z Arábie do Švédska potrebujete skoro 2 týždne. Mladému Arabovi v podaní Antonia Banderasa, ktorého za údajné pechtle-mechtle so ženou bagdadského kalifa vyhostia zo zeme a služobne ho prevelia na sever, neostáva nič iné len poslúchnuť a odísť s výpravou do nehostinneších krajov, kde sa stáva svedkom prepadnutia púštnymi kmeňmi. V poslednej chvíli sa však zľaknú vikingskej lode , ktorá zablúdila do týchto končín a vzala ho do svojich služieb. Tiernanovi by som zo snaženia nič neuprel, no prílišná snaha o autentickosť vyzerá v jeho podaní dosť fádne. Napríklad, keď sa každú cenu snaží o to, aby vikingovia a Banderas nehovorili tým istým filmovým jazykom. Niektorí filmári si s tým nerobia ťažkú hlavu, a preto sa v ich filmoch v pohode dohovorí aj Fín s Tahiťanom, bez toho aby mali komunikačný problém. Tiernan (za čo má u mňa veľké plus) robí tieto tieto jazykové bariéry (a oprávnene), čím film u mňa v jeho príprave postúpil ďalej za hranicu, ktorú veľa filmov neprekročí a radím ich medzi tie primitívnejšie. Komplikuje si to, ale aj tak ako sa s tým vysporiadal sám, mohol riešiť trocha inak. Jazykové rozdiely sa dajú filmársky spracovať aj inak, ako keď sa pri ohni snaží pozorovať reč vikingov a za necelý večer im už dokáže opoovať ich vlastnou rečou. No ale čo mu musím uznať je ,že sa o to aspoň pokúsil. Rada starších si ho vyberá za trinásteho bojovníka a spolu s ostatnými vikingami odchádzajú pátrať po krvilačnom kmeni ľudožrútov. Historické reálie sú dosť zjednodušené, ale gradácia napätia a bojové scény to všetko vynahradia. Aj preto radím tento kúsok medzi Gladiátora, Statočné srdce a Posledného mohykána.