El Loco

HOW A SMALL TOWN BOY MADE $100 MILLION WITH THE MEDELLÍN COCAINE CARTEL AND LOST IT ALL...Strhujúci autobiografický film (nominovaný na Krištáľový glóbus na filmovom festivale v Karlových Varoch) o šikovnom mládencovi, ktorý svoje životné poslanie našiel v pašovaní drog - či už marihuany alebo neskôr kokaínu. Hlavná postava, sympatický George Jung (ktorého stvárnil herecký chameleón Johnny Depp) si s obdivuhodnou ľahkosťou dokázal vo svojej dobe nájsť taký segment „trhu“, pri ktorom nedokázala chudobná ponuka reflektovať na obrovský dopyt. „Boston George“ sa podobne ako De Palmov Tony Montana rozhodol obísť klasickú hierarchiu a pri obchodovaní sa spojil priamo s prvovýrobcom (marihuana - Mexiko, kokaín - Kolumbia) a kokaínový boom prelomu 70-tych a 80-tych rokov 20.storočia ho tak nenechal nepripraveného. Jungovými prstami v tom čase prešlo neuveriteľných 85 % objemu všetkého kokaínu, ktorý sa dostal do Spojených štátov amerických. S takýmto úspechom prišli samozrejme neskutočné peniaze, ktoré sa v čase najväčšej Jungovej „slávy“ povaľovali v stovkách krabíc v jeho byte, ako aj krásne ženy, z ktorých najvýraznejšie boli hippiesáčka Barbara (Franka Potente) a divoká Hispánka Mirtha (Penélope Cruz). Ako to už ale býva, pýcha predchádza pád, a tak bolo len otázkou času, kedy sa George stane hlavným terčom FBI a DEA, ktorí sa mu časom „dostali na zúbok“ a na konci zostal úsmev na tvári len Paname...Trpkou hrou osudu sa skončil život režiséra tohto výborného filmu Teda Demmea (synovca slávneho tvorcu THE SILENCE OF THE LAMBS a PHILADELPHIA Jonathana Demmea), ktorý 8 mesiacov po jeho premiére skolaboval pri basketbale, na následky čoho aj zomrel vo veku 38 rokov. Pitva preukázala obsah väčšieho množstva kokaínu v tele tohto talentovaného tvorcu.....“I mean, you say that I'm an outlaw, you say that I'm a thief, but where's a Christmas dinner for the families on relief? Huh? You say you're looking for someone who's never weak but always strong, to gather flowers constantly whether you are right or wrong, someone to open each and every door, but it ain't me, babe, huh? No, no, no, it ain't me, babe. It ain't me you're looking for, babe....“ George Jung/Woody Guthrie/Bob Dylan

Herecké predstavenie dvoch hereckých legiend Sira Laurenca Oliviera a Michaela Cainea je smelou adaptáciou divadelnej hry uznávaného britského dramatika a scenáristu Anthonyho Shaffera (napr. FRENZY, THE WICKER MAN, DEATH ON THE NILE) a zároveň posledným režijným počinom v bohatej kariére 4-násobného Oscarového laureáta Josepha L.Mankiewicza (napr. ALL ABOUT EVE, CLEOPATRA, A LETTER TO THREE WIVES). Diváka, samozrejme, najviac zaujmú famózni Olivier s Caineom, ktorých hranie v tomto snímku by sa bez váhania malo stať súčasťou učebníc na všetkých svetových hereckých školách, pretože je neuveriteľné. Škoda však, že divadelný pôvod tohto filmu postavám neposkytuje väčšie možnosti a, keď sa s tým spojí mierne sklamanie z príbehu, ktorý je síce sčasti geniálny, no sčasti až otravne prekonštruovaný, musím konštatovať, že: „Sleuth - ÁNO, ale radšej v divadle...“. Remake z roku 2007, v ktorom si Michael Caine prehodil svoju úlohu a v jeho pôvodnej ho nahradil Jude Law, sa pozerať radšej neodvážim.

Podstatne menej pútavý film ako „jednotka“ Milénium trilógie, MÄN SOM HATAR KVINNOR (2009) natočená Dánom Nielsom Ardenom Oplevom. V tomto prípade je už viac vypuklejšia televízna produkcia a dej je sám o sebe relatívne nezaujímavý, ba priam nudný. Dá sa povedať, že FLICKAN SOM LEKTE MED ELDEN je iba povinnou jazdou pre fanúšikov jednotky, ktorí by chceli viac nahliadnuť do Lisbethinej minulosti, pretože ako samostatné dielo prakticky vôbec neobstojí.

"AS FAR BACK AS I CAN REMEMBER, I ALWAYS WANTED TO BE A GANGSTER"...Kultoví GOODFELLAS nepochybne patria nielen medzi najlepšie gangsterky, ale dokonca medzi všeobecne najuznávanejšie filmy, aké uzrel tento svet. Martin Scorsese touto snímkou preniesol na filmové plátno faktografický román kriminalistického reportéra Nicholasa Pileggiho „Wiseguy“, ktorý sa zároveň spolupodieľal na scenári. GoodFellas rozpráva príbeh o živote skupiny brooklynských gangstrov - Henryho Hilla (Ray Liotta), Jimmyho Conwaya (Robert De Niro) a Tommyho DeVita (Joe Pesci), ktorí už v ranom veku pričuchnú ku kriminálnemu životu a opantaní jeho výhodami sa časom stanú stálicami podsvetia v New Yorku. Najvýraznejším charakterom z tejto trojice oplýva určite impulzívny drsňák Tommy DeVito, ktorého stvárnenie si vychutnal Joe Pesci až tak, že to neuniklo pozornosti AMPAS, ktorá mu v roku 1990 udelila Oscara za najlepšie stvárnenie vedľajšej mužskej postavy. Okrem tejto hlavnej trojice sa v Scorseseho filme zaskvejú aj Paul Sorvino, Lorraine Bracco (Dr. Jennifer Melfi z „The Sopranos“) a v menších úlohách sa mihnú aj ďalší „sopranovci“ Michael Imperioli, Frank Vincent, Vincent Pastore a Tony Sirico, či dokonca Samuel L.Jackson alebo Tobin Bell. Z GoodFellas mám prevažne skvelý pocit, no pár „rušiteľov“ môjho zážitku sa predsa len nájde. Prvým je Ray Liotta v hlavnej postave, s ktorého herectvom sa neviem osobne stotožniť už veľmi dlho, druhým je neprehľadný strih niektorých scén, no najviac mi prekáža taká divná Scorseseho chladnosť, kedy mám v niektorých momentoch pocit, akoby sa do zrežírovania tohto filmu pustil bez zodpovedajúcej vášne, čo má za následok to, že som sa ja, ako divák, nedokázal tak vcítiť do deja, ako pri tých najvrcholnejších žánrových veľdielach vytvorených Francisom Fordom Coppolom či Sergiom Leonem (rovnaký pocit ma sprevádza pri väčšine Scorseseho filmov natočených po roku 1989). Napriek veľkej snahe tak GoodFellas, v mojom osobnom „top gangsta movies“ rebríčku, nedosahujú kvality Coppolovej THE GODFATHER TRILOGY (1972, 1974, 1990), Leoneho ONCE UPON A TIME IN AMERICA (1984) alebo De Palmovej SCARFACE (1983) a spolu s ďalšou Scorseseho gangsterkou CASINO (1995) a De Palmovou CARLITO´S WAY (1993) sú len čakateľom na vstup do tejto Mob Champions League.

Och, či mám rád tieto politické thrillery! STATE OF PLAY je prácou škótskeho režiséra Kevina Macdonalda, ktorý ma zaujal už predchádzajúcim THE LAST KING OF SCOTLAND (2006) a tentokrát si k adaptácií vybral vysoko oceňovaný britský miniseriál s rovnomenným názvom. Pôvodný seriál som nevidel a tak sa nepustím do bezhlavého porovnávania medzi týmito dvoma dielami, ale keď sa zamyslím nad tým, aký dobrý bol tento film, bolo by to zaujímavé (budem to musieť dohnať, veď Bill Nighy, David Morrissey, John Simm, Kelly McDonald, či James McAvoy sú určite zárukou hodnotného zážitku). Nechajme už ale seriál bokom, pretože aj celovečerná „americká“ verzia stojí za zmienku. Russel Crowe, Helen Mirren, Robin Wright Penn alebo Jeff Daniels sú stávkou na istotu, ale mňa ešte viac zo zúčastnenej smotánky zaujali herci, od ktorých by som to najmenej očakával - Rachel McAdams a hlavne Ben Affleck, z ktorého sa nám na staré kolená (okrem výborného režiséra) stáva konečne aj Herec. Úlohy kongresmana Stephena Collinsa sa zhostil nad očakávanie dobre a presne tak, ako by to malo byť - nevidíme u neho žiadne zbytočné prehrávanie, ale zodpovedajúco sympatickú civilnosť. Film je celkovo, až na malé detaily, vo svojom žánri priam dokonalý, napätie je primerane rozdelené do celej stopáže a nedočkáme sa ani jeden nudnejšej chvíľky, čo pri takýchto snímkoch nie je veru pravidlom. Malou škvrnkou na celkovom dojme je možno len príliš poprekrúcané a prefabulované záverečné rozuzlenie a priam nadľudské schopnosti tajomného zabijáka, ktoré sa sem vôbec nehodili a boli skôr päsťou na oko ako prínosom.

Stiega Larssona som síce nikdy nečítal (a asi ani nebudem), ale k jeho Millennium Trilogy som sa predsa len dostal, i keď len takouto filmovou okľukou. Už prvá časť tejto chladnej kriminálky, „Män som hatar kvinnor“ (v anglickom názve The Girl With The Dragon Tattoo) vo mne ale zanechala poriadne hlbokú stopu a musím poriadne sňať klobúk nad všetkými zúčastnenými osobami. Jedinečne vygradovaná atmosféra, v ktorej sa do zaujímavého celku spájajú švédska sterilnosť spolu s filthy & dirty prvkami ako vystrihnutými zo Schumacherovho 8MM (1999), De Palmovej BLACK DAHLIA (2006) a Fincherových SE7EN (1995) a ZODIAC (2007). Skvelý príbeh o odhaľovaní tajomnej minulosti klanu Vangerovcov určite v ničom nezaostáva za týmito hollywoodskymi peckami a v niečom ich možno aj prekonáva. Minimálne v originálnosti vyšetrovateľov, ktorým je v tomto prípade tá najpodivuhodnejšia dvojica, akú si len vie divák (alebo čitateľ) predstaviť...Túto švédsku bombu by som spolu s Marchalovým MR73 (2007) a Kassovitzovými LES RIVIÈRES POURPRES (2000) určite zaradil medzi najlepšie európske neo-noir kriminálky posledného desaťročia a nevadí mi ani jemne predvídateľný páchateľ. Keďže bol pri kvalite tejto snímky neodvratný hollywoodsky remake, môžeme byť aspoň spokojný, že ho do rúk dostala tá najpovolanejšia osoba. Existuje vôbec vhodnejší adept na túto prácu ako David Fincher?

THAT´S 60´S SHOW!!! „Very nice“ film od filmárskeho Midasa, Richarda Curtisa, v ktorom sa súčasná britská humoristická špička (Nick Frost, Chris O´Dowd, Katherine Parkinson, Will Adamsdale) kombinovaná s „vážnymi“ hercami (Philip Seymour Hoffman, Kenneth Branagh, Bill Nighy, Jack Davenport, Emma Thompson, Tom Wisdom) a bývalým spevákom waleských Super Furry Animals (+ niekoľkonásobným filmovým DJ-om) Rhysom Ifansom, v rezkom rytme vytešuje nad skvelou „šesťdesiatkovo-sedemdesiatkovou“ muzikou. Nechýba tomu šarm, vtip, príjemný nadhľad a poriadna zábava, takže pozretie určite stojí za to...Bohužiaľ však, táto povrchnejšia formálna stránka tohto filmu značne prevyšuje tú nevýraznejšiu obsahovú a nemôžem sa zbaviť toho pocitu, že sa z toho dalo vyťažiť oveľa viac. Nech je ale ako chce, perfektný OST s najlepšou vtedajšou hudbou, ašpiruje u mňa na soundtrack roka 2009 a zároveň vyťahuje túto potápajúcu sa pirátsku loď na hladinu.

Snaha o epickosť à la GLADIATOR (myslím tým hlavne úvodné boje proti Markomanom) a surový naturalizmus nedávnej VALHALLA RISING sa pri režisérskej nemohúcnosti a scenáristickej naivite stáva každou minútou príbehu márnejšou a jej význam sa stráca ako ranná hmla na Škótskej vysočine. Ak si Marshall myslí, že niekto dokáže uveriť namake-upovanej a vystylovanej divožienke Ruslane, teda, pardón, Olge Kurylenko jej dvadsaťmetrové hody oštepom a „drsne nahnevaný“ (vraj zabijácky) výraz v tvári v štýle „Ak mi nekúpiš tento smaragdový náhrdelník, nájdem si iného!“, tak je na veľkom omyle. Šťastie však, že nemusela absolvovať žiadny dialóg, nedajbože monológ, tam by jej herecká neschopnosť vyznela ešte vypuklejšie...Jaj, prečo len Marshall musí stále pchať do filmov tie netalentované modelky, kto mu je na ne zvedavý?...Veľmi chabé spracovanie, pripomínajúce rovnako nezvládnutý historický akčňák KING ARTHUR (2004) s Keirou Knightley...

(THE ORIGINAL UNCUT VERSION) Tento dychvyrážajúci 293-minútový epos Wolfganga Petersena z roku 1981 je skutočným (anti-)vojnovým veľkofilmom, napriek svojmu minimalistickému prevedeniu a skôr klaustrofobickému ako monumentálnemu zážitku. Úžasne realistický a do poslednej minúty nervy-drásajúci film (aj s prispením skvelej hudby Klausa Doldingera) nenechá na divákoch ani nitku suchú...Na prvý pohľad sa síce zdá dej zbytočne rozťahaný a nezáživný pre nekonečné scény z útrob ponorky U-96 (hlavne teda pri uncut version), ale je to iba klamlivé zdanie, pretože každá scéna, každý dialóg tohto snímku má svoj význam a svoje čaro a hlavne vďaka ich úchvatnému stvárneniu skvelými nemeckými hercami na čele s Jürgenom Prochnowom som neoľutoval ani sekundu strávenú pri príbehu tejto posádky. Týmto „hrdinom hĺbok“ a „šedým vlkom“ musí divák držať palce, aj keď ide, v podstate, o predstaviteľov nepriateľskej armády, no títo námorníci nie sú oslepení propagandistickými rečami nacistických vodcov a nepristupujú k 2. sv. vojne ako k ideologickému boju, ale potápanie britských lodí berú jednoducho ako svoju prácu a súčasť boja o svoj vlastný život. DAS BOOT tak v skutočnosti ani nevypovedá o druhej svetovej vojne, ako skôr oslavuje ľudskú nezlomnosť, priateľstvo a odvahu...

alias AKO NAJLEPŠIA KONCERTNÁ KAPELA SÚČASNOSTI OPANOVALA NAJSLÁVNEJŠÍ ANGLICKÝ FUTBALOVÝ CHRÁM....... setlist: 1. „Dance Of The Knights“ (Sergej Prokofiev) 2. „Knights Of Cydonia“ 3. „Hysteria“ 4. „Supermassive Black Hole“ 5. „Map Of The Problematique“ 6. „Butterflies & Hurricanes“ 7. „Hoodoo“ 8. „Apocalypse Please“ 9. „Feeling Good“ 10. „Invincible“ 11. „Starlight“ 12. „Time Is Running Out“ 13. „New Born“ 14. „Soldier´s Poem“ 15. „Unintended“ 16. „Blackout“ 17. „Plug In Baby“ 18. „Stockholm Syndrome“ 19. „Take A Bow“