Úpis

Čína nás za posledné roky obdarovala niekoľkými mimoriadne kvalitnými wuxia filmami. Momentálne prichádza film The Promise, ktorý je bohužiaľ aj mojím prvým sklamaním. Za svojimi bratrancami zaostáva asi vo všetkých aspektoch a najbadateľnejšie je to na úrovni scenára, ktorý je maximálne nekompaktný a zmätený. Človek potom nemá jasno, čo film chcel povedať, na čo poukázať, na čo sa vlastne zameriaval. Ústredným motívom je láska? Osudovosť? Zodpovednosť? Raz to a raz ono, ale ani v jednom prípade film nejde dostatočne do hĺbky na to, aby si z toho divák mohol čokoľvek zobrať. Ďalším kameňom úrazu sú dialógy, v ktorých sa síce (podobne ako v ostatných wuxia filmoch) hodne používajú "veľké slová", ale za tými slovami chýbajú skutočné myšlienky. Nemajú ani filozofickú hĺbku Tigra a draka ani emocionálnu nabitosť Klanu lietajúcich dýk, ani (pochybnú) politickú naliehavosť Hrdinu a nič podobné. Charaktery hlavných postáv nie sú dostatočne dobre vykreslené, ich náhle stavy zamilovanosti, zmeny správania, prípadne kompletného životného postoja potom nie sú dostatočne vierohodné a uveriteľné. Z toho potom vyplýva aj kvalita hereckých výkonov. Herci sa snažia ako môžu, niekedy im to ide vynikajúce, inokedy pomenej, to bude ale pravdepodobne chyba hlavne spomínaného scenára, ktorý im dosť zväzuje ruky. Ale predsa za vyzdvihnutie stojí hlavne Nicholas Tse, ktorý kniežaťa obdaril dostatočnou charizmou a z ústrednej štvorice vychádza najlepšie. No a potom tu máme formálne prevedenie, ktoré podľa všetkého bolo Kaigeho prioritou. Vizuálne je to nádherný film s krásnou farebnou kompozíciou, fungujúcim hudobným doprovodom, kamera (hlavne pár pekných štýlových nájazdov) je tiež zvládnutá na vysokej úrovni. The Promise pre mňa predstavuje absolútne víťazstvo formy nad obsahom, to sa možno dalo povedať aj o Hrdinovi alebo Klane, ale tu to zachádza už do takého extrému, že sa stáva dosť samoúčelnou vizuálnou exhibíciou, navyše miestami to už nebezpečne hraničí s vyslovenou gýčovosťou... 5/10 (05.01.2006)

Dalsi z nadherne sa pozerajucich azijskych eposov, ktorych ustrednou temou je laska. V Slube je zaujimavo rozpitvany lubostny nie troj ale dokonca stvruholnik. Popri ustrednom pribehu sa Kaige Chenovi podarilo film obzvlastnit zopar vedlajsimi dejovymi liniami. Vsetko je zamozrejme zabalene do sice nie dokonalemu, ale urcite oku lahodiaceho obalu. (04.01.2006)

Kaigeho príspevok do rodiny wuxia v sebe nesie pre mna az prekvapivo pocetne fantasy prvky v pribehu. Ovsem aj vo fantasy zanri je prijemne, ak pribeh a postavy funguju aj sami o sebe a odrapkavanim nadzivotnych mudier a fatalnych dialogov nesluzia povacsinou len ako vyplnovacia vata pre audiovizualne orgie (navyse samotna technicka stranka vykazuje vykyvy). The Promise je celkovo pre mna velmi nevyrovnany. Manieristicky nafuknuty vypravny brak, napriek tomu stale vsak oku lahodiaca vytvarna stylizacia ako i obrazova opulentnost v kazdom zabere v podmanivom zavoji epikou posobiaceho soundtracku. Lakadla, ktore dokazu zaujat vase vnemy, avsak bez patricneho zakotvenia v silnom a konzistentnom pribehu (rozharanost je badatelna najma v prvej polovici) samotne na dlzku celovecerneho filmu nestacia. Neobmedzene financne moznosti tak aj Kaigemu paradoxne v tomto pripade zviazali ruky a potlacili kreativitu. (27.12.2005)

Tvůrci tohoto čínského eposu by si měli uvědomit, že méně někdy znamená více. Vedle do očí bijící obrazové přeplácanosti a bohaté výpravy nemá Mo gik moc co nabídnout. Story je chatrná a unylá, ztotožnění se s hrdiny téměř nehrozí, některé digitální triky působí až směšně a lacině (už úvodní úprk otroka Kunluna před stádem býků ukáže, že trikové studio angažované ve filmu má do ILM nebo WETY hodně daleko), stejně tak vypadají červené kulisy královského hradu, Kunlun je snad všemocný, do vězení si chodí doslova na vycházky, souboje sahají krásně stylizovaným a efektním bojům z Hrdiny sotva po kotníky... Jak vidno, film se mi tuze nelíbil. Kdo by si snad myslel, že uvidí opus ve stylu Zhanga Yimoua, ať dá raději od Mo gik ruce pryč. (18.02.2006)

No to zas byla jednou blbost. Nebo spíš pohádka se zmateným dějem. No, vlastně děj by se ještě dal pochopit, ale zase ty trapné nesmysly ve věcech bitek bez krve, nadpřirozenejch pohybů, letů a neuvěřitelnejch fyzickejch schopností (třeba cestování v čase - kde jsem třeba nepobral, jak je možné, že třeba generál svůj osud mohl změnit a otrok zavraždění své rodiny ne). Takže to bylo pohádkové sci-fi s fantasy historickou stylizací, s digitálními efekty a s prvky legendy protkané láskou, zradu a lží. Takže slátanina jak krvavej sopel na vložce s trojitým ostřím a pocukrovaný hnojivem. (25.03.2007)