322

Hanákov debut je neskutočne pôsobivý, minimalistický, dokumentaristický a hlavne ľudský. Lohniského životná úloha aj keď musím priznať že jeho mních v kladive na čarodejnice naháňal veľký strach. každopádne sa jedná o psychologickú drámu zasadenú do veľkomesta a zameriava sa nie na osud jedného ale doslova na všetky postavy ktoré či už priamo alebo nepriamo mali alebo majú niečo spoločného z hlavným hrdinom. každá spostáv má svoj charakter a každá má nejakú túžbu. Lohniský je ťahúňom. celkovo mi film pripomínal Kurosawovo Ikiru. človek ktorý zistí že má nádor. nespomína na to čo spravil, len to ľutuje - len sa snaží zapadnúť do tohoto sveta pre ktorý ako keby sa odsudzil. postava róma, a nepriamého spoločníka je jednoducho krásna. Abrhám a Winnicka vo svojej časti prechádzajú zaľúbenosťou, nedospeloťou a posadnutosťou. vyústenie neočakávané a dotvára depresívnu atmosféru snímku, ktorý ale bohužiaľ kazí inak skvelá jazzová hudba. Zmes surrealismu a impresionizmu dotiahnutá k dokonalosti. postavy tak skvelo napísané a zahrané že aj tá nejmänšia postava má reálny charakter a s každou jednou sa dá stotožniť. no a tu prichádza aj najväčšia výčitka. nech je film akokoľvek skvelý neustále preskakovanie s postáv na postavy a z dialógov na dialógy doslova ničia zážitok s empatiou postáv. veríte im, viete sa s nimi stotožniť a sú vám neskutočne známe. každá jedna. ale ani za živého boha sa ich nemôžete dotknúť (31.12.2008)

"Napiš si na chrbát mam Vás rád a jdi mezi lidi...Ty!". Muž___nahý a bezmocný. Čeká a doufá. Kolem sebe má předzvěst smrti, ale i života. Obyčejného života, který s úsměvem pozoruje a jenž mu připadá jiný. Možná nadějnější. Bilancuje nad životem svým i ostatních a...čeká. Hlavní hrdina mi velmi připomněl Ludvíka Jahna. Žena___chce žít naplno, bez zábran šlapat na plyn a všemu ujet. Rozhodně nečeká. Křičí a utíká. Hanákův excelentní psychologický experiment se silnými kontrasty, absurdními výjevy, precizním obsazením a brilantním snímáním celého, zdánlivě všedního příběhu prachobyčejného kuchaře a pacienta v jedné osobě, je pro mne bez diskuze jedním z vrcholů československé nové vlny. (06.11.2012)

(95/2016) / Typický slovenský film, zvlášť teda 60. rokov zjavne natočený ešte pred prituhnutím podmienok. Nejako sa moc režisér Hanák nesnaží ísť naproti divákovi a aj samotná téma filmu by snáď vyžadovala trošku dramatickejšie, alebo lepšie povedané viac emotívne spracovanie. Film proste pojednáva o ťažkých témach, ale tak nejako si plynie bez väčších zvratov. Opäť tu ale máme zaujímavú kameru, kompozíciu scén, režisér má vyslovene rád kontrast (veľa, veľa) bielej a čiernej. Zaujme je aj herec Lohniský, známy hlavne ako legendárny Hujer. (6/10) (30.09.2016)

Zachytiť imagináciu Hanákových obrazcov je ako ponevieranie sa medziuličkami Dziga Vertova a to jeho námet je okorenený akýmsi východoeurópskym dystopickým svetom. Odrážanie Lohninského choroby je metaforicky jasné a zrozumiteľné a to podobné narážky pre spoločenské usporiadanie nemali v našej kinematografii miesto. Takisto menovite slabou vzpruhou čeliť závažným výzvam rádového ľudu a nie spomínanej transformácie poriadku príslušníkov strany je vari smutnejším odkazom ako tých profilujúcich, ktorí to do toho stavu priviedli. Postrádam naratív, ale o tom Hanák konieckoncov nie je a práve gradáciou samotnej dramaturgie by sme sa dopracovali azda k povrchnejším hermetickým záverom obsahovej i formálnej konzistencii. A bez dôležitých očných mikrodetailov pre blaho a potešenie z vizuálneho pranierovanie, ktoré pohyblivému svetu dodávajú samostatnú reč. Doby, miesta a času. (18.07.2016)

Pán Lauko to nemá ľahké. Je rozvedený so stále atraktívnou ženou, s ktorou musí stále žiť pod jednou strechou. Tá po ňom chce však stále peniaze a má mladého milenca. Ku šťastiu mu nepridá ani diagnostikovaná choroba a ako to už býva, bude ešte horšie. Preto je s podivom, ako sa na 322 dobre pozerá, ako pozvoľne plynie. Poteší Lohnický tentokrát ako sympaťák vyvolávajúci v divákovi súcit. Pol boda navyše za starú Bratislavu, samozrejme. (16.12.2014)