Chatrč

S touto filmovou adaptáciou mám rovnaký problém ako s jej literárnou predlohou. Pre mňa ako kresťana katolíka je proste neprijateľné si predstavovať Boha ako ukecanú, tučnú, prdelatú, gambatú černošku, Ježiša Krista ako nejakého pohodového playboya arabského typu a Ducha svätého ako svetielkujúcu aziatku, čo si hovorí Sarayu. Je to nedôstojné, kacírske, rúhavé, primitívne. "Chatrč" je produkt zvráteného liberálneho šialenstva, ktoré sa snaží svojou chorou doktrínou infikovať aj samotnú Svätú Bibliu. * (09.09.2019)

Chápem všetky výhrady k filmu. Že ide o prvoplánovú haleluja agitku, instantné posolstvo ako z časopisu jehovistov Strážna veža, presladená gebuzina. Možno sú tieto výhrady aj v čomsi oprávnené, no teraz vysvetlím moje hodnotenie. Ručne-stručne. Boh je žena. Jasné, totok mám jasné už dávno, veď či muži dávajú život alebo rodia? Nye. Len ženy, samičky. Prvých 10%. Múdrosť dáva možnosť súdiť iných. Ale popritom ponúka dilemu ako zo Sophinej voľby. 20%. Chatrče mám rád, nech sú jakékolvek malinkaté, Ak sú navyše voľne dostupné, nejedna sa  mi postarala o lepšejší spánok v nečase. Už len názov filmu je poctou všetkým búdam, kade tade po horách-dolách. 30%. Jedna zo ženských postáv mi nenormálne fyzicky pripomínala jednu šmakovnú exfrajerku 40%. A takto by som mohol pokračovať až k finálnej stovke. Ale nechcem. Pretože by to bolo príliš emočné, pre druhých pridlhé, lebo skôr osobné. Chatrč sa napokon pre mňa krásnou stala - nudná chvíľa nenastala. A vypisujte si tu odsudzujúce kritiky, jaké len scete. Ja si Chatrč kedykoľvek pešmátrám a prelezem (=pozrem) opäť a zase. (18.10.2021)

Stuart Hazeldine natočil veľmi dôležitý film. Vysvetlím hlbšie v recenzii. Začal by som tým, že vo filme sa vlastne nič nestalo. Nepreháňam dokonca, keď poviem, že je to iba spleť scén, pospájaných esenciou cynizmu a snahy o vyvolanie emócie. Prečo práve cynizmu? Macovi totiž zomrie dieťa. A boh má tú drzosť povedať mu, že on stál pri vrahovi a navždy pri ňom stáť bude - ale to nevadí Mac, cheer up, zajtra bude oslava. Taktiež kvôli prostému faktu - film zneužíva ťažkú tému straty svojho blížneho na propagovanie práve týchto nezmyslov. Počas filmu mi vyvstávalo nespočetne veľa otázok. Aby som uviedol aspoň jednu - teda je pravda, že boh doteraz zasahuje do sveta. Je teda pravda, že má veľký plán, podľa ktorého sa všetko deje. Je však pravda aj to, že boh vytvoril jedného konkrétneho anjela. A že z tohoto konkrétneho anjela sa stal následne satan. Keď skombinujem všetky tieto výroky, nie je teda pravda, že boh teda vytvoril zlo a to zlo sa ďalej šíri práve podľa jeho veľkého plánu? Nerobí to z boha to zlo? Inak si to vysvetliť neviem. Film však popiera aj sám seba, kedy sa raz metaforicky boh objavuje ako Octavia Spencer, inokedy ako muž - čo by teda v teórii malo znamenať, že Mac svojmu otcovi odpustil... až do momentu, kedy sa opäť objaví Octavia Spencer? Všetky tieto otázky vyvstávajú z tohoto filmu a film ich buď odmieta adresovať, alebo ak ich aj adresuje, tak nedostatočne a radšej hneď prejde ku témam, v ktorých cíti, že má pevnú pôdu pod nohami. Prečo teda hovorím, že Stuart Hazeldine natočil nesmierne dôležitý film? Podprahovo totiž chcem veriť, že to vôbec nebolo o troch bohoch, ktorí sú jeden. Ale že to bolo práve o nebezpečenstve ovládania myšlienok - čo bolo vlastne presne to, čo boh robil, kým bol Mac v bezvedomí. O zahrávaní si s myšlienkami iných ľudí, a následne menenie ich názorov tak, aby to vyhovovalo votrelcovi. Inak si totiž neviem vysvetliť, ako mohol Mac odpustiť vrahovi svojej malej dcérky. Nič také sa totiž odpustiť nedá, a garantujem, že keby sa hrdinovia ospevujúci tento film ocitli v Macovej koži, tiež by nikdy neodpustili. Čo však nedokážem odpustiť ja osobne je absencia rozuzlenia a katarzie. Divák totiž nikdy nezistí, kto je vrah. Zatiaľ nehodnotím, možno jedného dňa. Neviem sa totiž rozhodúť, akú myšlienku mal film uviesť a najmä propagovať - avšak chcem veriť, že to bola tá menej nebezpečná pre spoločnosť. (30.03.2024)

Jako film to stojí slušně a pakliže přistoupíte na hru, odhlédneme-li od existence božství, že pro hlavní postavu, tedy otce rodiny, bylo potřeba se smířit se svou rodinou po oné kruté ztrátě, pak je to dobře zpracovaný příběh ... OVŠEM!!! SPOILER: Celý film nakonec shodí scéna, jak stojí v lavici a zpívá ... kdyby řekněme stál se spokojenějším výrazem a držel děti a ženu za ruce... to bych udýchal... ale takto je to vážně jen prachsprostá agitka a to se prostě musí zobrazit v mém hodnocení. ... tady bych s věřícími zabřednul do polemiky, že toto nebylo smíření se, ale prachsprostá rezignace. Nevěřím, že by jakákoliv vyšší moc dokázala otce přesvědčit, aby se s tou brutální smrtí vlastní dcerky smířil a navždy to pustil z hlavy. (12.11.2017)

Nestáva sa mi často, že by som videl film, ak som prečítal predlohu. Väčšinou taký film dopadne neslávne niekde na úrovni podpriemeru. To nie je prípad Chatrče, dopadla skvelo. Možno aj lepšie ako kniha, keď na niektoré veci moja predstavivosť nestačila. –––– Zaviedol si ma sem a teraz nemáš guráž sa mi ukázať! Čo si to za Otca? –––– Podľa mňa Boh svoje deti nemá príliš rád. (05.04.2021)