Prostředník

Je to samozrejme autorsky ladené a ľahko identifikovateľné Kore'edovou predstaviteľnosťou toho, ako vníma vnútorné svety postáv, buď na okraji spoločnosti alebo odklonených od bežne "uvažujúcich" socializačných štandardov. V Zlodejoch mi to prišlo viac originálne a umeleckejšie, bolo to natočené pred týmto filmom a dokonca aj autentickejšie. Skrátka cíti, že tieto témy v ňom stále niečo evokujú a potrebuje sa o tom podeliť s divákom a cením to, ako sa s ním snaží spojiť. To, ako dospelí v jeho filmoch strácajú súdnosť ale nie emocionalitu, ako sa potiera hranica zodpovednosti a vôle a ako niektorí dospelí rozmýšľajú doslova ako deti. Ale s tým rozdielom, že ich konanie sa nedá ospravedlniť ani vyviniť. (03.03.2023)

Já nevím no, za mě docela zklamání. Většinou se mi podobné pomalu plynoucí filmy líbí, ale tady mi něco nesedlo. Skvělé obsazení, ale od všech už jsem viděla mnohem lepší výkony. Nezklamala snad jenom Bae Doona, která byla opět stejná. Pro mě je to žena jedné tváře, jednoho výrazu a docela mě nebaví.  České titulky. (23.08.2023)

Emotivní, babyboxové drama, které potěší v přístupu k citlivosti, dokáže se až nečekaně dobře vyhnout zbytečným sentimentálním prvkům a nepřekročí tak hranici, pro mne únosné melancholie. Na druhou stranu, jako by se Hirokazu Kore'eda snažil vyprávět mnoho příběhů, z mnoha různých pohledů, načež mu vznikne mišmaš problémů, které v souvislosti s opuštěnými dětmi nutně existují, takže je není možné všechny dotáhnout do nějaké větší hloubky, kterou by si zasloužili a divák se tedy musí spokojit s tím, že na ně autor spíš jen poukáže. (20.11.2023)

Najprv poďakujem Ainny za titulky a za to jej prekvapivé kverulantské hodnotenie, vďaka čomu sa mi znížili očakávania. O to viac som bol prekvapený, že ma ten film bavil. Je to typický Koreeda. Má to pomalé tempo a príbeh je skôr zaujímavý ako strhujúci. Ale čím viac času som trávil s tou partou skrachovancov (herecké obsadenie je špičkové a možno nepredviedli najlepšie výkony svojej kariéry, ale odohrali čo mali a ich postavy fungujú perfektne), ktorých spája dieťa, ktoré chcú načierno predať, tak tým viac som si ich obľúbil a prial som si, aby to tentoraz malo happyend. A tentoraz bol Koreeda k väčšine postáv celkom milosrdný, takže za mňa spokojnosť. Určite si to niekedy pustím znova. 7/10. (27.08.2023)

Koreeda a jeho koketovanie s ľudskosťou na tej odvrátenej strane. To, čo fungovalo pri Zlodejoch, funguje aj tu. Hoci Kórejské prostredie vytvára trošku iné nuansy. Koreeda rozumie svojim postavám. Je k ich osudom nežný, citlivý a starostlivý, hoci tie osudy nie sú ľahké. Netradičná road movie síce nesie prvky drámy s prímesou krimi, ktoré neustále po očku koketuje s ústredným žánrom, ale vo svojom jadre je to film o rodine, láske, zodpovednosti, strachu, bolesti, nádeji, šťastí a priateľstve. Takže jadro tvorí skrz na skrz pozitívny motív. Momentom, ako detektívka v podaní presvedčivej Du-na Bae, necháva počúvať svojho priateľa hudbu cez mobil, čo hrá z neďalekého rádia, film vstupuje do čarovnejšej roviny. V nej sa odzrkadľuje snaha o pochopenie, obeta a hlavne prijatie zodpovednosti. Dospelé postavy skutočne dospejú a tie mladšie majú možno nádej na šťastnejší život. Film je čarovný, krásne vystavaný a ľudský. Aj vďaka Kang-ho Songovi, ktorého životom utrápených hrdinov zbožňujem. Tá hudba z rádia bola Aimee Mann a jej Wise up. Takže to žmurknutie na Magnóliu potešilo tiež. Možno to nesadne každému, ale mňa to príjemne pohladilo na duši. (07.01.2023)