SeanLSD

Natočiť film o Eiffelovi ako v prvom rade romantickú drámu o dávnej či večnej láske - ak to vôbec je aspoň sčasti pravda - nepovažujem za dobrý nápad. To akože aby to bolo aj pre ženy ? Áno, tí herci sú síce skvelí a krásni, napätie medzi nimi iskrí a vášeň je priam hmatateľná, ale od spracovania života inžiniera, ktorý bol fenoménom svojej doby a ktorý postavil najslávnejšiu stavbu sveta, chcem niečo iné. Dráma okolo stavby veže je hrozne čiastková - pritom z takých scén, ako spájanie pilierov do prvého podlažia sa dal natočiť dychberúci biják, skoro taký protipól Annaudovho POŽIARU NOTRE-DAME. Je skvelé, že hoci je to film o Eiffelovi a nie o jeho veži, vzdáva hold stovkám bezmenných robotníkov, ktorí sa podieľali na jeho sláve, ale ani na to sa film nesústredí a tvrdohlavo sa toči okolo svojej romantickej story. Čo je strašná škoda, lebo aj odhliadnuc od iných jeho stavieb, o ktorých našťastie existuje dosť skvelých dokumentov, ja vidím romantický heroizmus aj v tom železnom Eiffelovom monštre, v tej kovovej kráske nad Seinou, ktorá dodnes fascinuje a opantáva zrak. Ak už chceli filmári nájsť v živote známeho inžiniera drámu, čo tak zamerať sa na to, že po fenomenálnom úspechu veže na Svetovej výstave sa pustil do participácie na stavbe Panamského prieplavu, ktorá nedopadla a viedla až k súdnemu procesu a uväzneniu, následne na čo roztrpčený Eiffel naveky zanechal stavebnú činnosť - to nie je dobrá dráma ? Každopádne, nech už je milostná história o osudovej láske v tomto filme vybájená alebo nie a či už sa odohrala takto nejako alebo nie, Eiffelova veža nemá tvar písmena A kvôli nejakej Adrienne, čo ako kúzelnej, ale kvôli fyzike a film EIFFEL je len turistická propaganda, ktorá nás má presvedčiť, že za najslávnejším symbolom "mesta lásky" stojí príbeh skutočnej lásky, bez ktorej by veža hádam ani nevznikla alebo minimálne nepretrvala.

Meliésov veľkofilm zo samého sklonku jeho éry ho ukazuje stále vo forme, ale súčasne je aj jasným dôkazom toho, že sa za tých 10 rokov nikam neposunul. CESTA NA MESIAC, presne o toľko staršia, je výrazne lepším filmom - a prekvapivo dynamickejším. Na to, že DOBYTIE PÓLU trvá polhodinu, sa tam toho zas tak mnoho nestane ani neukáže.. akoby sa všetky sily šetrili na záverečnú scénu s obrom - ktorá musela byť vtedy ohromujúca, avšak neoslní. Čakal som omnoho viac.

V súčasnosti je k videniu viac ako 11-minútová verzia a nutno povedať, že je to teda riadny náklad! V roku 1902 sa Meliés nehorázne rozšupol a hoci by si získal nehynúcu slávu už len CESTOU NA MESIAC, realizoval ešte niekoľko "veľkofilmov" čo sa týka dĺžky aj rozpočtu, s radikálne odlišným prostredím, vrátane ROBINSONA a GULIVERA.

Začiatkom 20. storočia bol Meliés najviac pri sile a inšpirácií. Akonáhle objavil nový trik, neváhal ho vylepšovať a používať v stále odvážnejších podobách. GULIVER je toho skvelým príkladom - majstrovsky využíva optické triky so zväčšovaním a zmenšovaním ľudských postáv, predtým využité v pár kratších filmoch. Avšak, hoci zachovaná stopáž zrejme nie je kompletný film, s príbehom to mohol dotiahnuť veru ďalej.

Zrejme prvý vianočný film v dejinách. A rozhodne jeden z tých lepších!

Zrejme prvý Meliésov "historický" film zobrazujúci v tej dobe známy prípad statočných obrancov Bazeilles počas Bitky o Sedan v rámci Prusko-francúzskej vojny 1870, bojujúcich do posledného náboja.

Je veľmi otázne, či je v týchto 11 zachovaných sekundách raného filmu skutočne zachytená Loie Fuller, zakladateľka moderného tanca, so svojim legendárnym výtvorom. Zdroje sa líšia..

Meliés, hlavne na začiatku, skúšal všeličo, ale po tomto filme môžeme byť radi, že žil pre iluzionistické divadlo a nie kabaret.. - aj keď pre súčasníkov museli byť herečkine postupne odkladané vrstvy šiat asi dostatočne atraktívne...

Druhý Meliésov film. Kým prvý bol iba kópiou realistického záznamu KARTOVEJ HRY odkukaný od Lumiérovcov, tu prišiel so svojim vlastným, revolučným prístupom, kedy skombinoval novú technológiu s eskamotérskymi výstupmi zo svojho už zavedeného Divadla Roberta Houdina. Zaujímavým detailom sú noviny, ktoré rozprestiera pod stoličkou - chcel tým ukázať, že sa pod ňou nenachádzajú padacie dvere, ako bolo zvykom na iluzionistických scénach... Nech už dnes ZMIZNUTIE DÁMY vyzerá a pôsobí akokoľvek - a nutno povedať, že svojský pôvab si stále drží - táto minútka starého celuloidu je presne to, čo stojí na začiatku všetkého trikového filmu až do dnešného dňa.

Podľa dostupných informácií úplne prvý Meliésov film. Kameru mu Lumiérovci predať nechceli, tak im aspoň okopíroval ich film. Bol to asi taký test a evidentne to nesedelo ani jemu samotnému, keď sa už hneď druhý jeho kraťas (z vyše pol tisíca) vydal celkom vlastnou cestou, tou, vďaka ktorej sa preslávil, potom bol znovu objavený, a my ho kvôli nej ešte dnes uznávame a držíme v srdciach ako otca filmového spektáklu.