Autogram

Príjemná sympatická výrečná Marie Rottrová zvládla dokument celkom sama, zaobišiel sa bez cudzích vstupov alebo rozprávača. Režisér a scenárista to uhrali výborne, že rozprávačkou aj k archívnym záberom je Marie sama v súvislom prúde reči, a tak vznikol veľmi pútavy dokument. Super je aj vystúpenie jej manžela z úzadia a aktívne zapojenie do rozprávania. Naviac som spoznal presklený kostol v Neratove, čo je miesto hodné návštevy.

Film sa krkolomne snaží o gangsterskú atmosféru, a čiastočne sa mu to aj darí. Horšie je to s tým, ako sa snaží o vtipnosť, a to mu vôbec nevychádza. No a slabý dej bez vtipu, iba so štýlovými kulisami a farebnosťou nestačí. Kto má rád sklepákov, dá štyri, ostatní dajú asi dve, a tri nedá skoro nikto. Slabý film a vymakaná Cibulková.

Bolo to také nejaké... čudné. Príbehom, hercami, aj celkovou myšlienkou. Alebo sa neviem vcítiť do ženského myslenia. No aspoň záver s pokračovaním štafety prisťahovalectva môj dojem trochu napravil. A nominácia hlavnej ženskej postavy na toľko cien je snáď zlý vtip. Tváriť sa stále rovnako kyslo v akejkoľvek situácii je aký výkon?

Slovenská televízia trafila dátum vysielania dokumentu o digitálnych manipulátoroch veľmi presne na deň verejného zmŕtvychvstania nášho najväčšieho manipulátora. Na jeho fejsbúkový návrat ovečky čakali dlhé tri týždne a dočkali sa presne toho, čo potrebovali. Tento dokument je starý tri roky, ale akoby hovoril presne o dnešnom prejave. Skonštruovať strach, podporiť ho falošnými správami a vyvolať chaos, to platí od Trumpa, cez talianskych a brazílskych populistov až po Orbána a naše krajiny. Čo s tým? Tvorcovia sociálnych médií už možno mnohokrát oľutovali, čo to stvorili. –––– V postfaktuálnom svete fakty ustupujú osobným názorom.

Emancipovaná žena a z toho vyplývajúce manželské problémy. Dnes už to vyznie trochu zvláštne, keď večne hladný manžel bez teplej večere reptá na jej prácu. Tých súdružských kecov nebolo až tak veľa, aby to bolo neznesiteľné, ale nič extra zaujímavé som na filme nenašiel.

Toto ma jednoducho nebavilo. Prvých klasických spidermanov som ešte toleroval, malo to nejakú myšlienku a príbeh. Ale tento digitálny chaos s neviemakými multivesmírmi, to už nie je pre normálneho človeka a tých pár vizuálne zaujímavých scén to nevytrhne.

Detský film s Katkou Zatovičovou a malou Zuzanou Frenglovou. Dievčatá sa namiesto pomáhania v reštike a predaja predraženej malinovky venujú objavovaniu strašidiel v mlyne.

Čakal som ženský film o mužoch, ale je to oveľa lepšie. Filozofický film s hviezdnym obsadením o mužoch a ženách, kde excelujú všetky štyri hlavné postavy. Nicholson síce nespĺňa kritériá ako vysoký záhadný princ, ale inak je v tom úplne dokonalý. Nedá sa ani na chvíľku nudiť. ––– Svět se točí dál a ty ho živíš. Ale živí on tebe? Vysává tě, vyčerpává, ničí. Žena je puklina, neříká se to tak? Vtéká do ní všechna bezútěšnost světa. –––– Kdo vlastně jsi? – Ten, kdo chceš, abych byl.

Film plný nepochopenia a robenia chýb. A to na všetkých stranách. Lyes je pohadzovaný úradmi po všetkých nemožných miestach, aby po dlhých rokoch skončil tam, kde sám chce. Film niektoré veci nepodáva jasne, niečo preskakuje, ale určitými momentmi ma zaujal. –––– Mal som byť liekom pre moju mamu.

Trochu veľa práce na jedného starého muža v gumákoch obhospodariť novobjavený svet riečneho ostrova. Našťastie mu pomôže mladé pehaté dievča v gumákoch, v ktorých sa jej trochu zapaľujú lýtka. Film nám neponúkne žiadne pozadie príbehu, kde majú aké zázemie a problémy na pevnine, ani jasný záver, okrem toho očakávaného ostrovného. A vôbec mi to tentokrát nevadilo, zžil som sa s riekou, jej zvukmi a obrazmi a pevnina ani dialógy mi v tomto takmer nemom filme nechýbali. –––– A čí je tahle země? – Tahle země patří svému stvořiteli.