Za zvuků hudby

Já vám nějak nevim....asi mě za tohle přizabijete, ale to je tak strašně kýčovitej a trapnej film, že jsem se styděla sama za sebe, že na to koukám....akorát ten Christopher Plummer byl k nakousnutí. Opravdu nepobírám zdejší vysoké hodnocení, kdyby to nebylo považováno za klasiku, tak to má při nejlepším modrou barvu. (02.01.2011)

Co si budeme nalhávat,Za zvuků hudby strašlivě zestárlo.Ovšem přesto (nebo snad proto?) si film dokázal zachovat jisté naivní kouzlo.Tři hodiny koncentrovaného kýče plného krutě optimistických songů a všudypřítomných dětiček nezní jako zrovna ideální zábava pro druhou dekádu 21. století,ovšem musím ocenit,že navzdory děsivé stopáži film vůbec nenudí,Julie Andrews je jako vždy okouzlující a Christopher Plummer je správně odtažitý a autoritativní.Z dnešního pohledu bych asi měl dát tři hvězdičky,ale já tu vachrlatou čtvrtou přihodím z úcty k tvůrcům a ze schovívavosti k těm pětačtyřiceti rokům,které má film už na krku.Nedivím se,že ve své době to bylo tak populární. 75 % (01.02.2011)

Má to jasný rukopis amerických filmov 60. rokov - sladkoboľne romantickú atmosféru, keď muži boli chlapmi na svojom mieste a ženy boli láskavé a milujúce. Tento muzikál je naozaj nabitý veľkou pozitívnou energiou (prvý raz v živote sa mi páčila pieseň z muzikálu - Do, re, mi ..), ale bohužiaľ v starom obale (mníška zamilovaná do vdovca, 7 detí - nech diváčky jasajú a kapitán s jasnými protinacistickými postojmi), to už bolo priveľa, 3,5 hviezdy 71%. (06.03.2009)

„Niekomu Wiseov komerčný muzikál sadne viac, niekomu zase menej” . Rešpektujem každé jedno hodnotenie, a taktiež každý jeden komentár. 100 ľudí, sto chutí. Nevravím, že je iba opulentný, ale i vskutku značne exteriérový Za zvukov hudby patrí medzi populárne muzikáli, keď jeho dvaja hlavní hereckí predstavitelia sa môžu zrovna teraz pochváliť, kde si pred viac, ako päťdesiatimi rokmi zahrali. Postavu Márie už rok predtým Julie Andrews stelesnila v pomaly hádam aj legendárnejšom, či obľúbenejšom muzikálovom skvoste MARY POPPINS, a tak opätovne nadviazala na to, čím je povestná. Kanaďan Christopher Plummer je dobrý, ale na Júliu skrátka nikdy nedosiahne, nech sa snaží akokoľvek. Režiséra Boba považujem niečo, ako za „otca muzikálu” , aj keď sa vyznal vo viacerých žánroch, napríklad už zostrihal Občana Kanea, alebo režíroval STAR TREK film. WEST SIDE STORY síce už cenovo neprekonal, ale finančne ho s prehľadom zdoláva. Vôbec, v 60. rokoch mal tento žáner na ružiach ustlané. Scenár je vskutku obyčajne - neobyčajný. Ako sa mníška v Rakúsku dostáva k siedmym deckám, ako vychovávateľka vedľa námorného kapitána, ktorý po nej už jedným okom pokukoval. Pred Máriou tu boli mnohé neúspešné kandidátky, ktoré zakrátko rezignovali na svoju funkciu, čiže dá sa teda očakávať, že táto „kliatba” postihne i ju ? V dome panuje tvrdá disciplína, bez smiechu a hudby, a tak príchodom ďalšieho tzv. hosťa do tohto obydlia, sa tento rituál čoskoro zmení. Sú prázdniny. A koniec 30. rokov. Nie je ťažké si domyslieť, čo visí na vlásku... / Newyorský scenárista Lehman patril určite medzi uznávanú spisovateľskú špičku, snímky ako sú : Kráľ a ja, Na sever severozápadnou dráhou, Kto sa bojí Virginie Woolfovej? , hovoria jasne samy za seba, to nepotrebuje ďalšiu dôkladnejšiu analýzu, i napriek svojim nepopierateľným skúsenostiam, sa jedná o voľnejšiu verziu von Trappovcov, kde príde na „lámanie chleba” až na konci, keď dochádza k dlho vytúženej konfrontácii. Kameramanom bol Ted D. McCord, ktorý rakúsky Salzburg, ženský kláštor, či iné kamerové nájazdy, zúžitkoval naprosto ojedinelým a mimoriadne nadčasovým spôsobom, a tak aj kvôli tomu nestráca snímok nič zo svojej atraktívnosti, ktorá je neustále extra pôsobivá a lahodná. V roku 1965 mal Wise silnú konkurenciu, v podobe Doktora Živaga, nebyť toho, tak pevne verím, že by ešte pribudol minimálne jeden oscar za kameru pre Teda, lebo stretnúť sa zoči-voči Davidovi Leanovi = minimálne si podelenie úrody, ak nie celkové stratenie, t.j. prísť o ňu. THE SOUND OF MUSIC je klasický muzikál, ktorý trhal rekordy v návštevnosti, stál za ním jeden z dvojice režisérov monumentálneho West Side Story, obsadila sa veľmi dôležitá herečka Julie Andrews, bez ktorej by to nebolo to pravé orechové, ale najmä, ak by som sa narodil v tej dobe ( okolo roku 1945 ), tak by som sa chcel dostať INKOGNITO na nakrúcanie k našim juho - západným susedom, poprípade pozrieť si samotný film, ak by bola taká možnosť. (18.02.2018)

Panenko skákavá! Tak tenhle kýč budu rozdýchávat ještě dlouho! A není tu řeč o roztomilém dobovém kýči jako třeba ve Zpívání v dešti, ale o šílené samoúčelnosti, která si bláhově myslí, že jí anšlus dodává nějakou sílu či druhý rozměr. nedodává, naopak ještě podtrhává tu neuvěřitelnou debilitu. Všeuměl Wise očividně neuměl vše... (14.04.2012)