Údolí stínů

Je to celkom dobrý vojnový film s Melom Gibsonom v hlavnej úlohe. Má dosť dobrý príbeh o amerických vojakoch, ktorí nastúpili do prvých bojov počas vojny vo Vietname, no už čoskoro si uvedomia, že to bude veľmi ťažké, keďže stoja proti mnohonásobnej presile odhodlaných mužov, ktorí sa len tak nevzdajú a majú výhodu prostredia. Spracovanie nie je zlé, ale pôsobí na mňa skôr len priemerne. Spokojný som s úvodnou nebojovou tretinou, ktorí síce tiež obsahuje niekoľko menej zaujímavých scén a zoznámi len s pár dôležitými postavami, ale inak ma to bavilo, či už kvôli zaujímavému tréningu, postavám manželiek vojakov alebo aj pre pocit nevedomosti vojakov toho, čo ich čaká, keďže toto je prvý stret amerických vojakov s vietnamskými. A chválim výbornú scénu nočného stretnutia vojakov pred odjazdom, ktorú mám z celého filmu najradšej. Ale keď už začne to hlavné, teda samotný boj, tak sa síce stále na to dá bez problémov pozerať a určite som sa nenudil, lenže dej sa zastaví a prakticky nepohne z miesta a celé to pôsobí až príliš stereotypne a tak na celej tejto hlavne fázi ma skutočne zaujali iba scény z domova týkajúce sa roznášania telegramov o úmrtiach, čo je výborný nápad a postava fotografa, inak tu ani moc nie je o čo stáť. A síce v závere sa dej konečne o niečo posunie, ale aj tak to nie je ono. Akcie je tu plno, ale pôsobí na mňa len priemerne. Tvorí ju hlavne samé stereotypné strieľanie bez nápadu, pri ktorom síce sú množstá zabitých, ale už po chvíli to začne skôr nudiť, až na jednu scénu sú vietnamskí vojaci podaní príliš hlúpo, prakticky nikto z nich nerozmýšľa a keď má, tak ani nestrieľa, hlavne sa po desiatkach vrhajú často aj na nekrytých američanov a tak tí ich s ľahkosťou do jedného zneškodnia. Chválim jedine výborne podané napalmové útoky, ktoré sú skvelo natočené a aj pôsobia správne drsne. Herecké obsadenie je na tom dobre, Mel Gibson do takejto úlohy sedí, zábavný Sam Elliott, spomínaný Barry Pepper v úlohe fotografa a potom hlavne výborná Madeleine Stowe. Réžia a technická stránka sú výborné, páči sa mi vizuál aj efekty, s lepším scenárom by dokázali viac. Síce pri takomto filme je ťažko hodnotiť scenár a typ akcie, možno je to úplne verné skutočnosti, aj keď tomu moc neverím, hlavne kvôli prezentácii vietnamských vojakov ako nanajvýš neschopných, ale to nič nemení na tom, že lepšie hodnotenie dať nemôžem, film ako celok vnímam kladne, ale jeho hlavná fáza je až príliš priemerná, aby som mohol hodnotiť lepšie. 64% (30.07.2012)

Dokud Wallace útočí v módu hrdinských vojáků, kteří ve zpomalených záběrech střílí, běží či umírají, funguje na mě každý výstřel či pád natolik silně, že jsem začal až překvapivě rychle hledat kapesník. Jakmile se ale příjemný patos začne tavit do slov a nekonečných ceděných frází o hrdosti, manželkách či umírání za vlast, je kouzlo pryč. To pak najednou začne na povrch vyplouvat roztahanost scénáře nebo občasná obrazová rutina. Nebýt toho, že je Hal psaný doslova na tělo Melu Gibsonovi, který z podobných rolí dokáže vystřílet naprosté maximum, šel by výsledek o třídu níž. (06.05.2006)

Ono ten proklamovaný patetizmus a patriotizmus nie je vôbec tak strašný, najmä vtedy, ak idete do filmu s podobnými obavami. Áno, počuť vo filme z roku 2002 z úst vojaka, že rád umrie za svoju vlasť, je už dosť mimo a keď tu máme filmy, ako Apokalypsa, Čata alebo Full Metal Jacket, tak takto klasicky poňatý film z Vietnamu nemá šancu uchádzať sa o post umeleckého diela. Našťastie ale celá stopáž od cca 30 minúty až po koniec je jedna veľká a skvele nakrútená akčná scéna. Flashbacky do blízkej budúcnosti nie sú vôbec od veci, považujem ich za dobrý nápad. Ale asi by viac vynikol vo filme, ktorý by nehovoril, že hrdinovia boli na oboch stranách a ženy trpeli ako v USA, tak vo Vietname, ale že tá vojna bola skrátka jeden veľký omyl. (03.08.2020)

Randall Wallace se od svého debutu podstatně zlepšil, příběh sice obsahuje až zbytečně moc patosu, ale je dostatečně silný, aby to tolik nevadilo. Mel Gibson, Sam Elliott a spol. jsou dostatečně drsní vojáci, Madeleine Stowe dokazuje, že ani manželky to doma neměly lehké. A o čem že to vlastně je? O tom, že Američané se nikdy nepoučí. Po Koreji vpadnou stejně „připravení“ do Vietnamu, pak zas do Iráku... (12.05.2006)

50 let za Stonem a 100 za Coppolou. Agitka s modrookým gerojem a pětníkovým moralizováním. Některé akční sekvence pěkné, ale ani zdaleka se nechytají na namové perly ze 70. a 80. let. Nepoučitelná kinematografie, která se po skvostné filmařině s myšlenkou opět při zpracování válečného tématu obrátí k laciným pózám a patosu (byť nepochybně dobře míněnému). (12.02.2007)