The Ward

Myslel jsem že tenhle horor bude strašidelnější ne že bych se nelekl ale takový ten pocit strachu a očekáváni co přijde prostě nebylo Amber Heard je skvěla herečka a tady se snažila to zahrát asi jak nejlíp jak umí, hodně mi to připomínalo ( Noc s nabroušenou břitvou ) Prostředí psychiatrické léčebny vždycky nějak působí děsivě a tajemně ale většinou stejně pokud není opuštěná je to přeci jen slabší. Přesto menší spokojenost. (10.06.2011)

Keď sa režisér vo svojom diele vráti do čias mladosti (film sa odohráva v roku 1966) neznamená to, že aj tvorivo omladne. Invenciu mu to nevráti. V The Ward to už prirodzene nie je Carpenter na akého sme boli zvyknutí zo 70. a 80. rokov, ale to je predsa logické. Osobne mu neupieram právo točiť do posledného dychu, kedže je horor spôsob jeho života. Týmto filmom ma vôbec neurazil, hoci to nie je zázrak a je skôr schématický. Atmosféra bola chladná a plíživá. Dievčatá z blázninca hrali ako vedeli, aj keď mohli ukázať aj viac (a tým nemyslím iba scénu v sprchách). Príbeh pozvoľna gradoval, ponúkal strašidelné momenty a zaujímavo vyústil. A to na jedno pozretie celkom stačí. (17.10.2011)

Carpenterův pokus o oldschool horor jako z 80. let, který skončil někde tak na půl cesty. Je pravda, že budování atmosféry Carpenterovi stále nedělá nejmenší problém a dokonce jsem i dvakrát leknul, což se mi u současných hororů moc nestává Ani příběh není z nejblbějších a ten konec docela potěšil. Pomalé tempo, které má ještě více navodit atmosféru, ale paradoxně filmu i dost ubližuje a zvláště v půlce jsem se dosti nudil. Mladé herečky navíc jsou, až na hlavní Amber Heard, dost protivné a nějakou tu pomalou bolestivou smrt jsem jim opravdu přál. Suma sumárum tedy nejde o nějaký hororový zázrak, ale o celkem příjemný carpenterovský návrat ke kořenům určitě ano. 60% (15.06.2011)

Dievča podpáli dom. Z jeho popola však nevzlietne ako Fénix do voľného sveta. S mysľou aspoň čiastočne oslobodenou od ťaživých spomienok. Naopak, dievča zatvoria do domu hrôzy. Do domu, z ktorého sa márne pokúša uniknúť. Do blázinca. Psychiater tomu hovorí experimentálna liečba, ona podstupuje elektrické šoky, farmakoterapiu a prežíva reálny horor. Výsledok je sporný. Prostredie nie je z hľadiska žánru novinkou, konkrétny príbeh a jeho vyústenie áno. Spracovanie je o čosi horšie. Hororový veterán sa rozhodol vsadiť na istotu svojich kolovrátkových strašidiel okorenených zopár šokujúcimi zábermi, no nejaký veľký desivý potenciál to v sebe nemá. A tak najzaujímavejšími ostávajú scénky jednania a rozprávania pacientiek - tínedžeriek, personálu a lekárov. Pretože z nich vyvstávajú aj záverečné dilemy. Je nútený pobyt na psychiatrii vôbec nejakým spôsobom terapeuticky hodnotný? Nejde len o ľahšiu formu uväznenia do času, kým sa rozrušená myseľ pacienta nevyladí elektrošokmi, pripútaním k posteli a silnými ohlupovákmi do absolútnej zblbnutosti, prípadne do mentálneho stavu vonku sa slobodne pohybujúcej "mentálne zdravej väčšiny"? (20.12.2014)

Carpenter sa po 9 rokoch (krátky zárez v seriály Masters of Horror nepočítam) od prúseru Ghosts of Mars (1*) vrátil opäť k hororu a ... opäť nepriniesol nič nové. Sto a šiesta variácia na film Identita (3,5*). Na dnešnú dobu už príliš omieľaný námet psychicky narušenej hrdinky bez štipky originality alebo akejkoľvek inovácie. Dementný scenár, ktorý bol napísaný na kolene asi počas filmu, len aby tam preboha boli nejaké diskusie. Napodiv však celkom slušne odsýpajúce a tú necelú hodinku a pol sa dá bez problémov vydržať. Kamera vytvára zaujímavé a stiesňujúce zábery a spolu s minimalistickou, ale fantastickou hudbou dokáže navodiť v pár miestach príjemnú hororovú atmosféru. Lakačky dopadli obstojne a maska ducha taktiež slušná. Ubíja to dementný strih, ktorý po pár sekundách usekne každú čo by len trocha zaujímavú scénu. Obvykle mi pri podobných hororoch nevadia herecké výkony, ale na Amber Heard aj napriek tomu, že to je kosť, sa miestami naozaj nedá pozerať (v Drive Angry aspoň behala v nebezpečne krátkej sukni, tu si ju „samec“ divák užije akurát s riflami nad pupkom). Osobne ma potešil skôr krátky výskyt Lindsy Fonseca zo seriálu Nikita, ale tá tu v podstate ani nemá čo hrať. Záverečná pointa tisíc krát videná inde ma aj napriek predošlým výčitkám potešila, pretože tieto psychické analýzy naozaj môžem ;) CELKOVO: 2,5* - Klišé strieda klišé a spolu stačí na ťažký priemer, ktorý neurazí ani nenadchne. Carpenter zaspal dobu a natočil horor síce bez štipky inovácie a so 100 krát ohraným príbehom a atmosférou, no napriek tomu slušne pozerateľný, aj keď na viac ako jednu projekciu to nebude ani omylom. (05.08.2011)