Little Boy

Od první do poslední minutky zcela jasně vykalkulovaný film, který je předurčen k tomu, aby se líbil a aby dojímal, pokud možno několikrát. Nic proti, takových filmů je kupa, ale tady to už trošku tvůrci přepískli. Malý chlapec a dokonce i jeho otec mi připadali snad až lehce retardovaní, aby byl výsledek o to působivější. Nejvíc mě naopak potěšila stále perfektní Emily Watson a japonský veterán Tagawa, který se hodně vzdálil svým "krutopřísným" rolím z devadesátých let a je zde rozhodně nejsympatičtější postavou. Podtrženo sečteno je to pěkný filmový zážitek, který bych doporučoval na nedělní odpoledne na vylepšení nálady, že musím jít v pondělí do práce. Přemýšlím ale o druhém zhlédnutí, tak třeba se to do mě zakousne víc. Zatím to jenom velmi lehce sjelo po povrchu. (29.09.2015)

Aj jedna veľká slza sa mi skotúľala po líci. Little Boy vás zaujme svojim spracovaním, dojme tým smutným a poteší zlatým chlapcom, ktorý na svojich pleciach nesie ťarchu hádam celého sveta. Jasné, že to bolo niekedy až moc ... ale keď privriete oči, tak z toho vychádza jeden pekný, skoro rozprávkový, príbeh pre celú rodinu. Watson a Wilkinson výborní. (05.04.2016)

Je to pekný film? Určite áno! Je to o vzťahu otca so synom? Ani omylom! Je to prezentácie jednosmernej lásky potomka k hlave rodiny, ktorý bol počas dospievania jeho vzorom, či jediným priateľom. Samotný snímok určite nezobrazuje ich vzájomnú naviazanosť, nakoľko otec ako taký, v tomto smere nehrá žiadnu rolu. Teda hlavne fyzicky nie. "Little Boy" je propagandistický počin obhajujúci zvrhnutie atómovej bomby na Hirošimu pod rúškom viery, ktorá samotný skutok obhajuje, či Boha, ktorého to bola vôla. Osobne ma veľmi mrzí, že podaktorí tvorcovia spoza mláky nemajú chrbtovú kosť, a obhajujú skutky svojich "mecenášov" z obdobia 2 svetovej vojny, obalia to do takéhoto sentimentálneho počinu, ktorý im následne zhltne 3/4 divákov. Ale aby som nefilozofoval, nekritizoval, ide o veľmi vnímavý, jemný film, s výborným scenárom, ktorého udalosti do seba krásne zapadajú a nekomplikujú ho. Na jednej strane nútia zamyslieť sa, na druhej, hlava z neho rozhodne nikoho bolieť nebude. Pravdu povediac, napriek silnej manipulovateľnosti si "bez problémov" získa "oko" diváka. Moje hodnotenie treba brať s veľkou rezervou. (12.05.2016)

Po dlhej dobe film, ktorý ma dojal k slzám, aj keď tá hra na city bola občas až veľmi prenikavo naivná. Trochu mi vadila aj tá fantasy vložka, ale inak nemám príbehu v podstate čo uprieť. Veľmi pekná reflexia nádeje malého chlapca, ktorý bol ochotný spraviť všetko pre návrat svojho milovaného parťáka = vlastného otca, zo zajatia nekonečnej vojny (teda pre mňa osobne by bolo neurčité čakanie na svojich milovaných nekonečnou nočnou morou). To celé obalené rúškou symboliky vo forme zoznamu dobrých skutkov a veľmi príjemným hereckým obsadením. Ale rozhodne celým príbehom hýbala najmä nádej, ktorá naozaj chvíľkami pôsobila skôr ako zúfalá naivita. A to sa mi na tom páčilo, pretože Nádej a Naivita majú k sebe niekedy naozaj veľmi veľmi blízko! (18.08.2015)

Láska medzi otcom a synom v tej najčistejšej forme, o takom niečom sníva každý rodič, pričom si želá aby to nikdy neskončilo... Film by sa dal v každom ohľade považovať za akýsi univerzálny kompromis. Na jednej strane je tu cítiť pomerne silný náboženský nátlak (podľa mňa sa snímok bude dlhý čas premietať v pastoračných centrách), avšak na druhú stranu tento nátlak nijako neuráža myslenie neveriaceho. Tiež si myslím, že sa tu podarilo vyvarovať sa povrchného a lacného sentimentu, namiesto toho tu emotívna stránka vplýva na diváka prirodzene a nenútene. Čiže každý si tu nájde to svoje. Navyše príbeh (očami malého chlapca) je vyrozprávaný veľmi pútavo a aj napriek smutnej téme s častými humornými spestreniami. Veľká spokojnosť. 80/100 (07.05.2016)