*CARNIFEX*

Rhys Waterfield si ide svoju pesničku a po recesistickej jednotke, prichádza s pokračovaním, ktoré je síce po dejovej stránke tak nejak menej drbnuté a snaží sa tomu dať nejaký ten príbeh s pointou, no čo divák docení ďaleko viac, je vyšší budget, ktorý sa odrazil najmä na lepšej kvalite gore, pričom nič viac nič menej, od tohto snímku očakávať neradno. No a tohto roku sa dočkáme aj hororovej verzie s milovanou "Bambi" s podtitulom: "Bambi: The Reckoning", ktorú sa Waterfield rozhodol zacvakať z vlastného vrecka. Tak sa teda nechajme prekvapiť, či pôjde o totožnú sračku pre úzkoprofilové publikum, ako je táto, alebo tentokrát bude obohatená aj o skutočný scenár, ktorý by navyše dokázali pochopiť aj retardovaní voliči žobrajúcich "Demokratov". Jednotke som dal tri, dvojka je lepšia a tak prihodím, lebo takýchto variácií na krvavé "fairy-tale" rozhodne veľa nie je.

Nuž, čo na to povedať. Námet ako taký je ujebaný na hlavu, pričom cítiť z toho extrémnu amatérčinu. Lenže napriek tomu, že gore žiadnou, mimoriadnou kvalitou neprekypuje, mordovačky ako také spĺňajú aspoň dávku originality s celkovou snahou o prezentáciu riadnej dávky brutality. Áno, jasné, je to totálna kokotina, no videl som ďaleko väčšie, amatérske sračky, pričom obrovským plusom týchto slasherov je fakt, že sa od úvodu neberú nijak vážne, na nič sa nehrajú a ide čisto o "zábavu" pre úzke publikum. Ja som to popravde vzhľadom na množstvo "odpadov" očakával teda ďaleko horšie a i keď by bolo objektívne hodnotenie niekde na úrovni "dvojky", pre tentokrát spravím nemenovanému užívateľovi radosť a jednu prihodím. A hopsa hejsa na pokračovanie.

Neskutočná spŕška dejového primitivizmu a debility najhrubšieho zrna, ale aspoň sme sa hneď v úvode snímku dozvedeli, že žandári v Paríži majú vysielačky, ktoré fungujú aj keď ste 10 metrov od seba. Čo tam potom, že si to môžete povedať "ksichtom ksicht", treba stískať gombík. No a v tomto duchu sa to nesie prakticky až kým nespadne opona. Jedna hviezda za síce absolútne drbnutú, ale aspoň z hororového hľadiska obstojne spracovanú scénu v "kanáloch". Strašné dačo, ale mám dobrú správu! BUDE DVOJKA!

V mnohých komentároch sa spomína kombinácia hororového pozlátka a rôzneho dejového nádychu, pričom napriek tomu, že rozumiem kam tými slovami podaktorí užívatelia smerujú (a budú to chápať aj ostatní), toto je skôr prezentácia prvej, prakticky "nešťastnej" romanci, ktorou sme si zrejme prešli úplne všetci. Snímok trvá 100 minút, je extrémne nevýrazný, pomalý, obyčajný, pričom neobsahuje ani jednu jedinú mimoriadnu pasáž, ktorú by si divák z pohľadu žánru drámy čo i len za pár hodín pamätal. Samotný záver visí vo vzduchu, je doslova očakávaný a tak niet čo mimoriadne hodnotiť. Snáď len tú "obyčajnosť" v tragédii. Medzi dva-3.

Mám rád filmy s hlbokými myšlienkami, ktoré nútia pohnúť rozumom. Lenže toto má dva a 1/2 hodiny a Ja som sa miestami tak nejak precitol vo svete "nezáujmu" kam sa samotný príbeh uberá. Tá premisa okolo romanci ma bavila kým bola tak nejak v jednej domácnosti, "zakázaná". Následný vývoj mi už nijak extra zaujímavý neprišiel, pričom ako uvádzajú podaktorí, toto sme tu už mali v podobe "Donnieho Darka", ktorý je však predsa len o level vyššie. Nič to, nevadí, veď kopíriek čo sa snažia ísť svojou vlastnou cestou, je plná riť. Akurát že, od snímku z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov som predsa len očakával akosi trochu viac, ako len melanchóliu v jemnom scifi kabáte. No a týmto pádom som videl "všetko" z prvej dvestovky a teraz by to chcelo za tú obetu, poriadny krvák, alebo niečo iné, z milovaného horor žánru.

Lev Ivanovič Jašin, alias "черный паук", teda Čierny pavúk. Dôvod tejto prezývky bol absolútne prostý. Bol totiž od hlavy po päty v čiernom. Som prekvapený, že sa tu prakticky nespomenula, ale to nevadí. Podstatné je, že dostal niekoľko ocenení, no samozrejme, najväčšou bola "Zlatá lopta", teda tá cena, ktorú si Messi doposiaľ prevzal 8 krát a tak mu fanúšikovia Ronalda, môžu akurát tak (akoby Atilka povedal), oblízať vajica. Paradoxom jeho ceny je najmä nepopierateľný fakt, ktorý spomína vo svojom komentári užívateľ Arsenal. Cenu si prebral v roku 1963, v časoch, kedy medzi najväčšími diletantmi sveta, zúrila "studená vojna" (stále lepšie ako tá dnešná na území tretieho štátu). Vtedy sa však politika a šport nijak nemiešali, čo sa rozhodne nedá povedať o aktuálnej situácii, kedy politickí aktivisti či ľudia bez chrbtovej kosti, dokážu planírovať kohokoľvek, kto si ide za svojim snom, potrebuje uživiť svoju rodinu, celý svoj život podriadil profesionálnej kariére, sú od svojich najbližších niekoľko mesiacov z roka od domova, pričom kým iní chodia cez víkendy do ZOO, oni sa potia v posilňovni. Ako napríklad tí na hlavu ujebaní u susedov smerom na "západ" v neďalekom Kladne. Škoda že nevypadli. Hudáček si žije svoju rozprávku v Nemecku, a tak to mohla byť nádherná satisfakcia pre všetkých tých diletantov na tribúnach, ktorí vidia akurát tak na dno svojho poldecáku. Toto je obyčajný, ruský film, bez politického pátosu, ktorý vzdáva hold "LEGENDE". 

Od Kubricka som videl takmer "všetko", pričom "Mechanicky pomaranč" mi skrížil cestu už pred pár rokmi, akurát v danom období som zrejme ešte nebol pravidelným návštevníkom tejto "pofidérnej" stránky, pričom sa musím priznať, že Ja už som si dej, či príbeh a s tým súvisiacu formu spracovania absolútne nepamätal. No a opätovne som naň narazil po zistení, že v rámci rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov, nemá od mojej krásnej osôbky konečný "rezultát". Ja osobne neviem, čo som si myslel v časoch, keď som ho videl prvý krát, len si matne spomínam, že jeden z mojich blízkych priateľov neustále túto podivnosť omieľal s tým, že je ide o dokonalú satiru. No a čo si myslím teraz? S odstupom času možno aj 25 rokov? Pri dávkach filmov, ktoré dokážem behom voľného dňa v rámci plánu oddychu vzhliadnuť, som si sám pred sebou sľúbil, že čo ma nezaujme hneď od úvodu tým správnym smerom, nebudem strácať čas s pičovinami. Takže tak. Zostáva posledný "kúsok".

Za mňa osobne výborná vec, dostatočne seriózne podaná, vrátane odľahčených vsuviek, ktoré boli skôr milé, než vtipné. Spielberg netlačí na pílu, nijak sa nevnucuje, ani nemudruje, pričom dialóg v detskej izbe so strýčkom "strašiakom", ktorý mu prakticky otvára oči, respektíve okno do budúcnosti, je naozaj veľmi prostý, no zároveň poučný i trefný zároveň. Je to pohodový film, ktorý rieši vážne témy, či podsúva fakt, že v žiadnej, ale že doslova v žiadnej rodine nebýva len "slnečné" obdobie, tobôž v prípade vzájomných vzťahov. A nie len to. "S natáčením jsem skončil!" Ale isteže :) Pekný film, veľmi.

Tento žáner nie je zrovna mojou šálkou kávy, no keďže som chcel dobehnúť resty z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov, musel som siahnuť aj po Avengeroch dvojke. Popravde, jednotke som dal štyri “jagavé”, pričom ani srnka netuší o čom to vôbec bolo, no a toto pokračovanie je pre moju osobu len akýmsi čumením do blba. Kým podaktorí solídne pri písaní recenzií na tento snímok “onanujú”, Ja som to tak nejak pretrpel, i keď jedným dychom musím dodať, že Ja absolútne rozumiem tomu, že si takéto filmy nájdu svojich fanúšikov. Veď asi aj to treba. Nie len tie intelektuálne pičoviny s hlbokou pointou pre premúdrených dementov ako som Ja sám, že? Medzi 3-štyri, možno by sa za posledných 40 minút pýtala aj štvrtá, nakoľko sa konečne naplnili aspoň očakávania vizuálnych orgii, keďže dovtedy to bola len taká nemastná-neslaná zábava pre skromných. Zostávajú posledné 2 filmy.

Od prvej minúty pocit beznádeje počas sledovania snímku, ktorý ma nedokázal zaujať prakticky ničím. Žiadna emócia a Ja prakticky ani len netuším, aké mal vyvolať. Ja osobne mám tohto alkoholického feťáka, ktorý to v rôznych filmoch nehrá, len proste žije svoj svet, veľmi v obľube. No toto bolo za mňa ako rezanie za živa a tie % tu, to je proste doslova a do písmena frk. JA fakt v nemom úžase pozerám na tie "porozhadzované" jackpoty od podaktorých užívateľov, no za mňa je tento snímok z rebríčka 200 najlepších, najobľúbenejších filmov jedno veľké sklamanie, pričom jediným čím vyniká, je extrémnou nudou, ktorá sa nesie na podivnej, filozofickej vlne. A už zostávajú len posledné 3 "súčiastky" do ucelenej skladačky.