Povídka o policajtovi

Skvělé a osvědčené duo Delon/Deray tentokrát doplněné neméně skvělým Jeanem-Louisem Trintignatem. Jeho chladně zabijácký Buisson je velice charismatický. Zabiják se slabostí pro Edith Piaf. Scéna u klavíru před jeho zatčením je téměř dojemná. Delonův Bornich je jeden z jeho nejlepších "fliců", co kdy hrál. Polda lidumil. Typicky odměřený, ale "člověkovitě" barvitý, sympaticky normální jedinec sem tam i ztrácející nervy. Konečně! A Delon je v této roli bravurně přirozený. Dokonale zpracovaná a působivě natočená skutečnost čtyřicátých let. Atmosféra téměř hmatatelná. Minimum hudby, což povídce jen prospívá, i když si svého oblíbeného Bollinga moc neužiju. Vrkám spokojeností, téměř blahem. (12.09.2011)

Veľmi nezmyselná kriminálka, kde si inšpektor aj vrah konkurujú v absurdnosti svojho konania. Vrah vraždí ako zmyslov zbavený všetko, čo sa hýbe, a inšpektor s radosťou vystaví riziku všetkých nevinných ľudí, ktorí s prípadom nemajú nič spoločné. Ťažko teraz posúdiť, či to bol zámer alebo iba slaboduchosť scenáristov, no hlavne ten nepodarený záver mi spláchol film o stupienok nižšie, kým v priebehu sa mi zdalo, že by to bol aspoň priemer. (14.11.2013)

Mě taková varianta francouzského policajta, kterou si zahrál Alain Delon vyhovuje. Delon je ke všemu ještě velmi charismatický a šarmantní. Konec filmu jsem si představovala trochu jiný. Mohl ho přece zastřelit v přestřelce. To by bylo daleko zajímavější. Takhle mi to přišlo uměle naroubované a bohužel zbytečné. Viděna verze, kdy daboval Delona Trávníček. (11.07.2012)

Alain Delon opět dostal příležitost zkusit si svou variantu francouzského poldy a tentokrát mu velmi příjemně sedí. Tedy určitě většinu filmu, až na závěr, který mě osobně do filmu tolik nezapadá a trochu se snaží změnit vyznění "zlý je zlý a hodný je hodný". Možná by to chtělo více odvahy a nebát se ukázat, co si zločinci opravdu zaslouží a že pravý inspektor tu není proto, aby se s někým kamarádil. Samotný Delon je skvělý. (04.10.2008)

Epilóg daného titulu Flic Story, mi nakoniec prišiel asi i oveľa viacej zrozumiteľnejším, než zrovna povedzme celá predchádzajúca »reklama na cigarety«, a to teda konkrétne z priameho pohľadu ústredného protagonistu Rogera Bornichea - prehrávajúceho sa inšpektora, z ktorého sa vskutku nielenže akosi neustále strašne vznášala akási dymová clona, ako z nejakého fabrického komína, ale zároveň ešte popritom všetkom dokázal i naraz fajčiť a rozprávať, až mi to normálne pripadalo práve iba tak, že mal tie cigarety doslova nalepené o ústa, pretože mu skrátka nebolo niekedy ani poriadne rozumieť, čo si to vlastne stále melie popod fúz; jednoducho povedané: rozhodne to podľa môjho názoru predstavovalo rušivý charakter, kedy sa už pomaly prestalo myslieť i na ostatné filmové zložky, akými sú strihová skladba & scenár, ktoré väčšinou bývali len odsunutými na vedľajšej koľaji: nebola im venovaná dôkladnejšia starostlivosť; najmä čudnému, «scenáristickému kreditu», ktorý si mimochodom svoju SIM kartu premrhal na toľkých nonsensových faux pasov, až tým určite začala strácať na vierohodnosti, k čomu sa tradične pripájala aj pomerne dosť chabá montáž, že francúzsky režisér Jacques Deray, zrejme iba počúval samé rozkazy od francúzskej hereckej hviezdy a producenta v jednom: ALAINA DELONA, keď si vonkoncom príliš nevšímal ani toho, „koľko prešľapov obsahoval jeho titul,” proste ani nijako extra zvlášť zase nedokázal odporovať, [resp. obhájiť si svoj osobitný názor] tomuto ústrednému predstaviteľovi, ktorý si v podstate robil, čo uznal za vhodné, a čo by podľa neho malo fungovať, no nefungovalo - maximálne ledva tak na 60%. • A možno nebyť jeho náprotivku, stojaceho na opačnej strane barikády, Émilea Buissona, alias naprosto šialeného a psychopatického zločinca, a k tomu i sériového vraha v pomere: 2v1; v charizmatickom stvárnení J-L Trintignantom, tak pevne verím tomu, že by bol celkový výsledok predsa značne rozpačitejším, než v skutočnosti už i tak je, pričom ani jemu nebola dejová osnova vždy priaznivo naklonenou. • Čakal som omnoho viac, ako sa mi naostatok dožičilo, čiže nemôžem ani poprieť, že by som nebol vôbec sklamaným, ba úplne naopak: prevládajú rozporuplné pocity s tým dôvetkom, že ak by sa dajme tomu ihneď vymenila táto »francúzska hviezda« za inakšiu, rovnako jasne žiariacu h-v-i-e-z-d-u [napríklad v podobe Lina Venturu atď], tak som si priam istým v tom zmysle, že presne vtedy by už konečne začala prevládať podstatne väčšia spokojnosť v rámci celku, pretože by sme sa sústredili aj na inakšie veci, než len prezentáciu tabakových výrobkov na samotný úkor rozprávania daného príbehu, čo bol bohužiaľ akurátne tentohľa prípad! PS: dve klasické "béčka" si išli po krku snáď podobným spôsobom, ako klasickí animovaní predstavitelia v náležitých podaniach kocúrom Tomom a myšiakom Jerrym, a teraz zostáva už len správne [z]odpovedať na 2 otázky, koho z nich predstavoval Tom, a kto následne toho Jerryho? (23.03.2024)