Autogram

Film plný nepochopenia a robenia chýb. A to na všetkých stranách. Lyes je pohadzovaný úradmi po všetkých nemožných miestach, aby po dlhých rokoch skončil tam, kde sám chce. Film niektoré veci nepodáva jasne, niečo preskakuje, ale určitými momentmi ma zaujal. –––– Mal som byť liekom pre moju mamu.

Trochu veľa práce na jedného starého muža v gumákoch obhospodariť novobjavený svet riečneho ostrova. Našťastie mu pomôže mladé pehaté dievča v gumákoch, v ktorých sa jej trochu zapaľujú lýtka. Film nám neponúkne žiadne pozadie príbehu, kde majú aké zázemie a problémy na pevnine, ani jasný záver, okrem toho očakávaného ostrovného. A vôbec mi to tentokrát nevadilo, zžil som sa s riekou, jej zvukmi a obrazmi a pevnina ani dialógy mi v tomto takmer nemom filme nechýbali. –––– A čí je tahle země? – Tahle země patří svému stvořiteli.

Starý muž nevrlej povahy sa popri hraní telefonického šachu dozvie nepríjemnú skutočnosť a prekvapivo ho to nenechá chladným. Začne pátranie a vypátra. Dosť depresívny film, celý ho zahral majster Chudík, ale prinieslo mi to len priemerný zážitok. –––– Človek niekedy nevie, čo ten druhý naozaj potrebuje.

Ani paródia, ani normálny film, a najhoršie je, že sa film berie vážne.

Vzhľadom na Buriana je to pre mňa jedna z jeho lepších komédií. Žiadne gúľanie očami, ale skutočne bláznivé scény, omyly, prevleky, kaskadérske kúsky, skoro ako v skutočnom blázinci. Nečakané boli scény z telocvične, Adina Mandlová na kruhoch, a celkom jej to išlo. Škoda, že záver je trochu urýchlený, akoby sa im nečakane minul filmový materiál.

Všetko o spisovateľke a jej základných dielach v krátkom čase 43 minút. Obdivujem, ako ľudia dokážu rozpravať o kriminálkach bez toho, aby pri ktorejkoľvek prezradili pointu. –––– Když si začnete myslet, že jste na správné cestě přijít záhadě na kloub, v tu chvíli vás zavede na cestu plnou zákrut a na úplném konci přijde s rozuzlením, které by vás vůbec nenapadlo.

Životopisný film, ako má byť. Trochu detstva a potom už len zaujímavé a dramatické momenty, pár veľkých hitov a malý súdny proces. Ničoho nie je priveľa, všetko na seba nadväzuje aj keď preskočíme viacročné obdobia, takže som spokojný. Film končí práve začiatkom Tininej najväčšej slávy, a to už je obdobie, ktoré my starší poznáme.

Umieranie na rakovinu asi po stý krát a zase trochu ináč, s humorom, čiernym humorom aj bežnou komédiou. V spojení sa začiatkom nového zivota je aj to umieranie trochu znesiteľnejšie, ale človek sa nevyhne slzám, hlavne keď niečo také už zažil. Veď kto nezažil, asi sa už nenájde nikto, kto by hoci v širšej rodine rakovinu nezažil. Film je na lepšie tri hviezdy, no v kombinácii s hudbou a sympatickymi hercami zaokruhlim nahor. –––– Ať na mě děti nezapomenou. Řekni jim, co jsme spolu vyváděly.

Film asi chce povedať, že hudba môže spojiť aj dva nespojiteľné svety. To teda môže, ale len pokiaľ znie v koncertnej miestnosti. Ak doznie, súžitiu je koniec, a nezachráni to ani čistá láska mladých ľudí. Tá je jednou zo slabých stránok scenára, ich láska sa vzala z ničoho nič a tak aj nejako bezdôvodne skončila. Pesimistický záver je dnes potvrdený aj skutočnými udalosťami a prognóza je oveľa horšia, ako si vysníval tento film. –––– Hráte proti sebe. Lebo sa navzájom nepočúvate. –––– Izraelčania a Palestínčania môžu spolu žiť. Dá sa to. Možno nie dnes ani zajtra, ale možné to je. Ak s tým začnete.

Vôbec nie také slabé, ako som očakával. Dej je, samozrejme druhoradý, ide o tie dobové pesničky a asi aj o neskutočne krásne ženy. Zvlášť Sylvie Vartan, jej vystúpenie bolo akoby z iného filmu, nasnímané kamerami z veľkého detailu, to bola radosť pozerať. A tiež počúvať, spievaná francúzština je niečo celkom iné, škoda, že nedokážem rozumieť textu. Skupina francúzskych černošských liliputánov, to bolo tiež niečo nečakané a zaujímavý zjav. Až som chcel dať štyri hviezdy, ale uvedomil som si, že ako film to na štyri nie je.