Utop se, nebo plav

Film o bande lúzrov, ktorých jedinou radosťou v živote sa stane tréning synchronizovaného plávania pri ktorom si chlapi pokecajú o svojich spackaných životoch, dajú hlavy dokopy a asi o milimeter sa posunú v živote ďalej. Nie je to komédia pri ktorej by ste sa od smiechu chytali za brucho. Skôr sa to snaží o takú pohodovú atmosféru, ale napriek účasti niekoľkých mojich obľúbencov to bola celkom nuda s fakt prehnanou stopážou. 4/10. (13.08.2020)

Když začnete fandit chlapům co dělají synchronizovaný plávání,tak se snímek zkrátka podařil.Každá postava si našla svoje místo a i v počtu hned divák dokázal hrát bazén:)Tohle se doopravdy povedlo a režisér jel na skvělé vlně,kterýmu sekundovala i závěrečná show,kdy jsem si říkal jestli to fakt herci umí či to jsou jen dubléři/ky.Hrozně pohodově se na to dívalo,humor to mělo skvělý,ač ho nebylo moc,na 85% bez debat. (18.07.2019)

Sú len tri európske krajiny, na ktorých filmy sa viem obrovsky natešiť a to sú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Je to absolútne iný pohľad nielen na film ako remeslo, ale predovšetkým na život a aj umenie narácie. Je to spontánnosť a otvorenosť, ale hlavne vnímanie kontrastov, komplikované témy sú vypovedané jednoducho, vonkajšie ide cez vnútorné a podobne. Má význam, že na začiatok píšem podobné "bláboly", pretože potom sú tu tie druhé snímky. Filmy, ktoré majú posolstvo a sú jednoducho príjemné. Sú štandardom pre úsmev a jemné zamyslenie sa nad väzením, ktoré si v živote sami vytvárame. Tieto filmy vnímam ako most a zároveň kompromis medzi "masovejším" divákom a tým festivalovým. Podobné mosty sú veľmi dôležité a preto (príklad) divák, ktorý si pozrie Nymfomanku, nepohrdne Blade Runnerom. V každom prípade Do plaviek je podobným kompromisom. Takým, ktorý v prvej polovici pristupuje k látke príliš opatrne a rôzne životné peripetie jednotlivých postáv sa nemenia ani negradujú. Sme svedkami stagnácie, prebúdzajúceho sa nihilizmu. Ako keby filmárov začal samotný film baviť až postupne. Zrazu úniková cesta postáv začne dávať oveľa hlbší význam a zároveň konečne začnú aj interakcie medzi jednotlivými členmi. Pomalé tempo a dlhšie trvanie vás prinúti pozrieť na hodinky, na druhej strane však vytvorí "domácku" atmosféru, ktorá vytvorí pocit, že tie postavy poznáte už veľmi dlho. Ak by film išiel hlbšie do ich problémov, prípadne sa venoval menej postavám a o to viac, ak by obozretnejšie narábal s humorom a vedel rafinovanejšie prepojiť "nudný" život s práve objaveným, bola by snímka podľa mňa lepšia. Nechcem ju vnímať komplikovanejšou ako je. Koniec koncov, Nedotknuteľní sú stále mojím topom. :) (08.12.2018)

Francouzi tohle umí - vykřesat z netradičního prostředí zajímavý nápad a udělat z toho fungující komedii. Le grand bain je přitom po většinu času spíše depresivním příběhem lidí, kterým se v životě nepodařilo dosáhnout svých vytoužených cílů. Přes společný zájem v mužském synchronizovaném plavání však jednotlivé postavy nachází svůj malý kousek štěstí a film díky tomu dostává komediální rovinu, která místy opravdu stojí za to. (31.12.2018)

Klasická kostra loserů v netradičním sportě. Je to skvěle obsazená a zahraná francouzská 'Vybíjená'. Jen to není čístě komedie s dobrým nábojem, ale zasahuje i do sociálních problémů postav, tady je zřetelný ten francouzský sociální realismus, který podobný námět odděluje od klasických patetických komedií. Dávám 4 za emocionální klimax u nečekaně skvělého konce. (04.07.2020)