PTuranyi

Priemerné akčné scifi, ktoré sa vezie na vlne strhujúcej akcie a zo svojho filmového predchodcu si zobrala máločo. Z mutantov zostali len prsia a myšlienka implantovania a mazania myšlienok za účelom utajenia misie tajného agenta. Douglasovi ide  manželka po krku až do konca, z firmy Rekall je napriek bombastickej reklame zastrčená, takmer pololegálna kutica, Mars je spomenutý len slovne a namiesto neho tu máme monštrózny výťah naprieč Zemou. Tu sa však nelogickosti nekončia a v štýle Dňa nezávislosti kancelár Cohaagen rieši svoje konflikty osobne aj keď má k dispozícii armádu androidov ako vystrihnutú z Hviezdnych vojen. Produkcia je veľkolepá. Preč sú papundeklové kulisy 80-tych rokov a digitálne triky sú dych berúce. Atmosféra je veľmi dobrá ale pripomína skôr akčného Blade runnera. Herci tu nemajú veľa priestoru pre dramatické herectvo, pretože len čo si vymenia zopár fráz, sú strhnutí akciou a tak sa ich prejav väčšinou redukuje na bitky a streľbu. Napriek tomu ich výkony môžeme považovať za celkom dobré. 50%

Príjemný vzťahový film, ktorý v kulisách partie ľudí živiacich sa odchytom divej africkej zveri rozohráva na nič sa nehrajúcu uvoľnenú rodinnú záležitosť, ktorá koloritom pripomína Volanie divočiny. Okrem odchytu a starostlivosti o zvieratá sa tu riešia hlavne romantické vzťahy medzi hrdinami a prípadné súperenie niekoľkých Rómeov o svoju Júliu. To všetko s humorným nadhľadom a bez veľkých vášní. Produkcia je veľmi dobrá až na pár scén so spätnou projekciou, ktoré trochu kazia dojem. Herci hrajú svoje postavy presvedčivo a s ľahkosťou. Dokonca aj John Wayne, ostrieľaný postavami pištoľníkov, zapadol do role lovca a zatrpknutého muža, hľadajúceho si cestu k nežnejšiemu pohlaviu, veľmi dobre. 75%

Milá predvojnová československá komédia s naivným romantický príbehom porovnateľný takmer s argentínskymi telenovelami. Produkcia je dobrá, ale jednoduché štúdiové prostredie a zbytočne použitá spätná projekcia na exteriéry ukrajujú z dojmu. Čo je horšie okrem naivného príbehu je naivné aj celkové pojatie a herecké prevedenie, ktoré pôsobí miestami až ochotnícky. Slovná aj výrazová komika sa nesie v podobne naivnom tóne, ktorý je buď nevýrazný alebo vyslovene čudný. Konkrétne Vendelín Pleticha, s jeho lekciami žargónu periférie, by podľa mňa vyznel komickejšie skôr s výrazom Vlasty Buriana. Postupne sa to však zlepšuje a od momentu ako doktor Přelouč začne s výchovou Míly je to už celkom príjemné pozeranie a aj afekt Věry Ferbasovej sa stráca.