nascendi

Aj keď výsledným hodnotením sú "iba" tri hviezdičky, čerešničkou na torte je moja spokojnosť. Vlastne som obdobné príbehy videl mnohokrát. Rozdiel spočíval iba v tom, že táto lúpež bola skvelo naplánovaná a až na drobné detaily aj skvelo vykonaná. A spoločné s predchodcami má, že jeden z partie z malicherných dôvodov zlyhá a potom je už iba rutinou pochytať zvyšok. Na druhej strane nápad s replikami zbraní, dobrí advokáti a súdna mašinéria spoločne dosiahli, že tresty boli minimálne a nikto z páchateľov neutrpel väčšiu ujmu. Pobavilo ma, ako sa Guilermo Francella podobá na Miška Dočolomanského.

Zaujímavý príbeh o vnútornej energii, ktorá dlhodobo tryská z jednoduchého človeka, ktorý vďaka vytrvalosti až zaumienenosti vytvoril neobyčajné dielo, ktoré chodia turisti dodnes obdivovať. Čo všetko pri tvorbe musel prekonať a čo v osobnom živote obetovať, to film iba naznačuje. Spravidla sú ľudia hodnotení podľa diela, ktoré po sebe zanechajú a tomto prípade ide o dielo, ktoré prekonalo jeho tvorcu.

Po dlhej dobe som si k Bergmanovým filmom pridal ďalší, už takmer tridsiaty. Je to divadelne ladená komédia o obvyklej problematike jeho filmov, teda o vzťahoch mužov a žien. Tentokrát s pekelným podtónom. Dobre sa mi na film pozeralo, i keď určite nepatrí k jeho vrcholným dielam.

Nestáva sa často, že mám možnosť napísať k nejakému filmu prvý komentár. Mrzí ma iba to, že ten film a pochopiteľne aj ten komentár nevyznejú dobre. Nedá sa nič robiť, bol to film ako podľa nejakej šablóny. Šablóny kvôli ktorej prispôsobili príbeh, dialógy i herecké výkony. Trochu mi  pripomenulo sériu s Bronsonom -Túžba smrti. V každom prípade ochota svedkov vypovedať je nepriamo úmerná schopnosti štátu dôsledne ochrániť svedkov, a to je trvalejší problém, na ktorý budú nakrútené ďalšie filmy.

Nemám problém orientovať sa v politickej situácii šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Je mi známe aj meno a v hrubých rysoch aj príbeh Ben Barku. Boissetov  film je nabitý dobrými hercami, pozrel som si ho v čase, keď nie som ohrozovaný zaspávaním a napriek tomu nevidím najmenší dôvod na to, aby som mu dal viac ako tri hviezdičky. Vlastne ma potešil iba Morriconeho vklad do filmu, ktorý utlmil naivno-ľavicové ladenie príbehu.

Som rád, že po márnom hľadaní niečoho pozerateľného na dostupných TV kanáloch môžem vyjadriť s týmto filmom spokojnosť. Určite nepatrí medzi žánrovú špičku, ale keby každá česká kriminálka poskytovala zaujímavý príbeh, zahraný väčšinou spoľahlivých hercov, tak nebudem urputne hľadať nejaké nedostatky alebo nelogickosti, dám jej štandardné tri hviezdičky a nebudem ľutovať ani jednu z 95 minút, ktoré som filmu venoval.

Tak som sa konečne dočkal konca tejto paródie na detektívny seriál.  Vďačím za to ani nie tak svojej vytrvalosti, ale skôr otrasnej ponuky televíznych staníc. Seriál je to nepochybne mizerný, a to vo všetkých ohľadoch.  Neviem presnejšie identifikovať, v čom bola primárna chyba, ktorá potom s prispením málo schopných tvorcov a aktérov na seba nabaľovala ďalšie bez toho aby aspoň občas prebleskla svetlejšia chvíľka. Krobota nemám rád, ale keď ho vidím, tak mi aj Columbo pripadá sympatickejší.

Takto nejako vyzerajú tri hviezdičky z milosti. Už som sa nemohol pozerať na rad dvojhviezdičkových hodnotení a nad týmto pseudo-neo-noir filmom sa prižmúril obe oči. Bol s veľkou dávkou súcitu k tvorcom pozerateľný bez zapnutia rýchloposunu, ale to je maximum pozitívneho, ktoré som o ňom ochotný vyjadriť.

Predpokladal som hlúpučký dej ozdobený dobovými pesničkami. Niečo ako Džezovú revue. Hlúpučkého deja som sa samozrejme dočkal, ale počúvateľné pesničky mala iba Sylvia Vartan, Charles Aznavour a nejaká neznáma černošská skupina. A to je príliš málo aj na tri hviezdičky, o ktorých tvrdím, že sú širokospektrálne.

Naozaj to bola náhoda, že sa mi v playliste ocitli vedľa seba dva Kaurismäkiho filmy, pričom okrem režiséra majú spoločné aj to, že sú pre mňa oba nepozerateľné. Nevidím v tom nič zlé alebo škodlivé, veď to vo mne nevyvolalo averziu voči všetkým, ktorým sa takéto diela páčia, nikoho nenazývam pre to snobom, ale na druhej strane nebudem kvôli príslušnosti k väčšine tvrdiť, že som to nielen pochopil, ale  že ma to zaujalo a dokonca sa mi to páčilo.