Mary Reilly

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo. (04.03.2012)

Bez mrknutí oka jsem se ocitla ve staré Anglii, uprostřed mlhy. Dobové atmosféře s přepychem i špinavou bídou se nedá vytknout vůbec nic. Julia Roberts je v roli služebné odzbrojující, něžná, křehká, oddaná a bez nánosu líčidel velice milá a působivá. John Malkovich tu předvádí bezchybnou variaci rozpolcené osobnosti, na jednu stranu starší laskavý lékař, introvertní vědec a v té druhé se převtělí do bestie, ze které jde strach. Láskyplné pouto, které tyhle dva na chvíli spojí, je překrásně ztvárněné, nevinné, jen v náznacích, v pohledech, letmých dotecích a snech... Plus nádherná hudba. (12.01.2019)

Mary Reillyová dokázala vyťažiť maximum z vynikajúcej dobovej atmosféry a charizmatického výkonu hlavných postáv. Z môjho pohľadu ide o jeden zo snímkov, kde to John Malkovich roztočil v plnej paráde. Potešila aj na oko pekná výprava a celková ponurosť, ktorá dodala filmu slušný mysteriózny náboj. No obsahová stránka ma moc neoslovila - žiadna zápletka, ktorá by aspoň trocha dokázala upútať pozornosť. Tiež som čakal viac "hororovejších" situácií. Lepší priemer. 65/100 (06.01.2019)

Tenhle kus s Julií Roberts mi dlouho unikal. Napravil jsem to až téměř dvacet let poté, nicméně s konstatováním, že až o tolik jsem nepřišel. Její oddaná služka bohatého a laskavého doktora Jekylla, měnícího se stále častěji ve zlého pana Hydea tuhle hororovou látku rozhodně nezachrání. Stephen Frears volí zoufale dlouhé záběry, ve kterých se toho příliš neděje. Atmosféru to má, zájem diváka si to však získává docela obtížně. (03.02.2015)

Pointu příběhu všichni známe, takže na ní se divácký zážitek založit nedá. Ale na démonických výstupech Johna Malkoviche už ano a jeho monolog z Maryina snu je pravou ukázkou hereckého mistrovství. Julia Roberts je zde krásná a smutná a její zastřený pohled mi nedovolil nesoucítit s ní. Navíc Frearsovi se výborně povedlo vykreslit silně depresivní ponurou atmosféru domu i města a vytvořit tak netradiční pohled na legendární předlohu. (19.06.2006)