Zběsilost

Hitchcockov veľký návrat do Veľkej Británie so sebou nesie príchuť slávy a závan nostalgie - a je to cítiť z každého záberu, či už je to úvodný kamerový nájazd na Tower Bridge, slávnostná znelka Rona Goodwina alebo samotný prípad "kravatového škrtiča" z rodu Jackov Rozparovačov. Kamera sa prispôsobuje technológii a pravidlám moderného európskeho thrilleru (napr. Šakal), ale Hitch stále používa Technicolor. Samotný film je v mnohých veciach mierne kontroverzný, provokatívny a priam poburujúci (prekvapivo explicitná scéna znásilnenia a vraždy hovorí za všetko - niečo také som ešte u Hitchcocka nevidel), ako naznačuje už úvodný prejav miestneho papaláša o vyčistení rieky, keď sa na hladine zrazu objaví telo nahej uškrtenej ženy. Zápletka je tradičná; hlavný hrdina, bývalý pilot Richard Blaney, ktorý práve prišiel o prácu v bare sa nepredvídateľnou zhodou náhod a okolností stáva čím ďalej podozrivejším, až sa nakoniec ocitá na úteku pred spravodlivosťou a hľadá spôsob, ako si očistiť meno. Potiaľ všetko úplne klasické. Nevšedný je však rozpor medzi charaktermi vraha a podozrivého, ktorí sa mimochodom veľmi dobre poznajú - zatiaľ čo Richard je hrubý opilec s miernym sklonom k násilníckemu chovaniu, náš vrah je uhladený a veľmi spoločensky usporiadaný elegán, ktorého diabolská tvár sa odhaľuje až postupne. Navyše Frenzy má mimo spomínanej scény vraždy viacero momentov, ktoré sa stali pre dejiny kinematografie pamätnými (z ďalších spomeniem scénu s mŕtvolou na nákladnom aute). I bez toho by sa však jednalo o vysoko kvalitný kriminálny thriller, ktorý sa však mimo kľučkovania pomedzi uvoľnenejšiu cenzúru drží konvencií a pravidiel žánru, čo už možno niekomu až tak pochuti nie je. Pre mňa však jednoznačne jeden z majstrových lepších filmov. 80% (08.05.2014)

Ale kdeže strata formy. Parádna atmosféra Londýna, Hitchcock ho dokáže zobraziť rovnako atmosfericky ako San Francisco. Napätie po celý čas, námet trochu pripomína Nepravého muža s Henrym Fondou, ale iba východzím námetom, nie formou rozprávania. Hitchcock je tu viac explicitný pri zobrazení násilia, ako sme zvyknutí, čo je vzhľadom na rok výroby logický krok. (05.06.2012)

Sedemdesiate roky sú asi to zlomové obdobie, kedy prestalo platiť všeobecné puritánstvo, zakazujúce vo filmoch odhaľovať ženské telo či používať nadávky. Pretože Hitchcock sa tu v jeho ignorovaní celkom vyžíval a vybláznil... Ale úprimne, keď som zistil, že zápletka bude opäť raz o nesprávnom obvinení, pretože šťastie je na strane vinníka a naopak hrá proti ostatným, ale len dokým to scenár potrebuje, sklamane som si povzdychol. Nie vždy to ešte dokáže baviť. No moje pochybnosti trvali len dovtedy, kým prišlo zase zopár originálnych scén a rýchly, alebo skôr až prudký, živelný a trefný záver, s výbornou poslednou vetou filmu, čo sú všetko veci, v ktorých divák spokojne číta režisérov rukopis. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s krimi/thrillerom sedemdesiatych rokov). (26.08.2015)

Frenzy je príbeh o psychopatickom vrahovi žien. Po viacerých menej úspešných rokoch chcel Hitchcock očividne nadviazať na úspech Psycha a vsadiť na svoj osvedčený trademark. Hoci je premisa príbehu v podstate totožná (psycho - ženské obete - problémy s mŕtvolou - dokonca sa dostane i na nejakú tú matku), výsledné dielo hrá celkom inými farbami (áno, film je farebný). Frenzy je krimithriller, ktorý zo stredného prúdu vydeľuje len Hitchcockova tradične elegantná réžia a obrovská porcia kvalitného čierneho i bieleho humoru. Pri prvom zhliadnutí som sa kráľovsky bavil, pri druhom som už mal pocit, že sa dívam na jednu z epizód veľmi slušného britského seriálu "Neuveriteľné príbehy" (1979), natiahnutú na 111 minút. Pred časom som na jednej televíznej stanici videl krátku upútavku na Frenzy, ktorá bola pekne desivá. Film nie je, takže jediný dôvod, prečo ho britská cenzúra ako vôbec prvý film v histórii takmer zakázala, myslím spočíval výlučne vo vete: "Religious and sexual mania are closely linked". Hitchcock sa zvykne považovať za tradičného "nepriateľa" žien. Nech sa páči. Ja sa každopádne divím, že Frenzy sa vďaka postave vrchnej pani inšpektorovej (v podaní na zabitie neuveriteľnej Vivien Merchantovej) nestal paradoxne kultovým filmom feministiek. Suma sumárum: jedinečný zážitok, kravatové Vertigo, starý "dobrý" Londýn. Pokiaľ máte radi divnú kombináciu krimithriller plus commedy noir, prirátajte si zvyšnú hviezdičku. (20.01.2005)

Vrátila jsem se k tomuto snímku po několika letech, mám ráda tvorbu Alfreda Hitchcocka a jeho filmy se mi líbí, nicméně tento kousek ne a ne sednout tak, jak by měl či mohl.. Divák vraha zná, takže napětí pro mě minimální, hlavní postava není sympatická, po pravdě žádná postava mi nebyla sympatická, snad jen Alec McCowen mi vyloudil úsměv na tváři ve chvíli, kdy jeho filmová manželka experimentovala v kuchyni.. Holt se budu muset smířit s tím, že kravaťák není pro mě a hodnocení nechávám tam, kde už roky je.. (09.12.2022)