mm13

Invalid bavil. S výhradami, ale bavil. Zo všetkého najmenej však chápem tie oslavné reči o originalite. Pretože originálne je akurát tak prostredie (ešte aby to nebolo!), všetko ostatné ťaží z každého jedného mozaikovitého filmu, koľko ich len za posledných 30 rokov vzniklo (a do spoločnej mozaiky nepridáva jediný pôvodný dielik). Ale fakt bavilo a ako slovenský príspevok do blížiaceho sa 30-teho výročia opusu, ktorý navždy poznačil zábavnú kinematografiu, je to dobré až-až.

S nešikovnými dialógmi (umelými a doslovnými až tak, že skoro každá replika, ktorá tu odznie, mala skončiť o vetu či aspoň pol vety skôr) a ich otrasným, krajne neprirodzeným prednesom, s tým je v prípade súčasného slovenského filmu potrebné rátať. Všetko ostatné ale napodiv funguje  veľmi slušne (vrátane Bártu v hlavnej úlohe). Odsýpa to, postavy, akokoľvek jednorozmerné, sú zaujímavé, k príbehu, ako je rozprávaný, stačia. Dramaticky by to síce mohlo byť "učesanejšie" (ďalší neduh súčasného, v tomto už žiaľ celého česko-slovenského filmu), nie je to ale ani žiaden bordel, v ktorom sa nešlo zorientovať. K dobrému dojmu určite nemálo pomohlo aj to, že som Košičan a v tie roky mi bolo nejakých 20, vnímal som to celé teda dosť intenzívne. Aj bez toho ale slušná krimi dráma. V rámci žánru lepší priemer bez najmenších prekvapení či iných pridaných hodnôt, v rámci krajiny vzniku prekvapujúco neškodné a bezbolestné.

Prvú časť točil v domácej produkcii fanúšik Troch mušketierov, ktorý na nich vyrastal. Mladícky drzo,  s vlastným pochopením a uchopením, ale v neskrývanej úcte k predlohe, zachoval to najpodstatnejšie z nej. Druhú polovicu natočil produkciou Netflix najatý niktoš, ktorý o Troch mušketieroch ešte včera ani nepočul a podľa normatívnych pokynov spáchal tento atentát na všetko, čo nám kedy pri adaptáciách klasických dobrodružných príbehov bolo sväté. "Les Trois Mousquetaires : Milady" mon cul.

Keď adaptujete knihu angloamerického autora, ktorý dokonale porozumel milovanému najďalekejšiemu východu a pritom nemáte jedinú zábranu a našťastie ani dôvod neprizvať si k tomu kolegov z onoho kultúrneho okruhu... potom, za výdatného prispenia ojedinelého dramatického talentu pred aj za kamerou, nevyhnutne stvoríte nárez, ktorý vyrazí dych aj tým najväčším skeptikom a mudrlantom. (S výnimkou tých, ktorí, hneď ako sa dozvedeli, že sa točí nový Šógun, vzali do rúk spomínanú predlohu Jamesa Clavella a vyťahujúc najčerstvejšie spomienky na dejové kľučky sa teraz predbiehajú v akože konštruktívnej kritike, pritom nepochopili ani hovno už pri samotnom rýchlo-čítaní objemovo najväčšej knihy, akú kedy držali v rukách). Šógun 2024 je obrovská udalosť, instantný popkultúrny fenomén, ktorý, ako je pri takých dobrým zvykom, rozpráva starý dobrý príbeh svojim vlastným jazykom a robí tak z neho (už len zopakujem) zase raz jedinečný zážitok! Od prvého do posledného ťahu štetcom. Ešte som nebol ani v polovici a už som sa tešil na opakovačku, ktorá príde najneskôr ešte túto jeseň. Úžasný výkon!

Muzikál jak pyča! Môže do očí smelo hľadieť aj tým najväčším počinom na tomto poli. A ani sa nezachvieť. [100%]

Pekný, nekomplikovaný príbeh, ktorý od diváka nepýta viac, než aby si ho na tie 2 hodiny pohodlne užil. A dovolím si tvrdiť, že nemusíte nevyhnutne obdivovať Belmonda s Delonom či na nich rád nostalgicky spomínať. Aj bez nich celkom fajn... i keď určite bezvýraznejšie.

Ani po neviem koľký krát (zo 3-4x za tie roky určite) sa neviem zbaviť dojmu, že si tu pán Cameron vzali tak trochu dosť oddychový čas. Napísané aj natočené je to bez vážnych zakopnutí, ale že si tu pár slabších chvíľ Pán Rozprávač vybrali, o tom žiadna. Síce iba v detailoch, v konkrétnych krátkych momentoch, ale vybrali. Veru, nie je to žiaden do dokonalosti vybrúsený diamant. Iba zaujímavý, vzácny kameň, do ktorého nekopnete, zbierku vám však ničím extra neobohatí.

Tentokrát, pár dní pred dátumom pridania tohto komentára, som sa na to skúsil dívať ako na anime film. Napadlo mi to a sadlo pri úvodnej motorkárskej scéne. A celkom to takto pasovalo a fungovalo aj po zvyšok deja, kedy som si postavy a zápletky dotváral do ešte karikovanejších odtieňov. Síce to aj tak nevydalo na prehodnotenie pôvodného (priemerného) hodnotenia, pretože ani v rámci "anime" by to zďaleka nebol žiaden zázrak, ale tie 3* tu tým pádom viem v hodnotení ponechať s čistým svedomím. Ako hraná kriminálna dráma to však z dnešného pohľadu už nie je možno ani na 2*.

Belmondo 2024! Nesrandujem. Kryštalicky čistý Belmondo vo všetkom, čo bolo pre jeho filmy v ľahších žánroch príznačné. Akurát, že vo formáte 2024. Preložte si to ako chcete. Malý zázrak a neskutočne zábavná pecka. Howgh! (nevynechať potitulkovú scénu! :D)

Keď prídem na to, ako sa toto Lowerymu podarilo... tak potom už budem vedieť asi všetko. Pretože v tejto minimalistickej filmovej básni to všetko je. Záblesk génia!