Seoul, 1988

Dokumentárny pohľad na zápolenie pod olympijskými kruhmi na XXIV. letných olympijských hrách v juhokórejskom hlavnom meste Soul v roku 1988. Podobne ako mnohé dokumentárne filmy z predchádzajúcich olympiád, tak aj snímka režiséra Kwang-Soo Leeho sa pridržiava "tradičnej" šablóny predstavenia hier v chronologickom poradí - príchod olympijskej pochodne, otvárací ceremoniál, športové disciplíny a záverečný ceremoniál. Miesta na kreatívnejšie autorské realizovanie sa takto zvolený koncept neponúka, čo síce môže byť na jednu stranu škoda, na tú druhú sa však dokument bez zbytočných odbočiek venuje tomu podstatnému - olympijským hrám. A to Leeov dokumentárny film aj robí. Zo športových disciplín prináša divákovi tie najpodstatnejšie a najzaujímavejšie informácie, staviac na obstojne natočených záberoch. Možno povedať, že v mnohom je tu uplatnený takmer až spravodajský prístup, snaha o umeleckú realizáciu je skôr v pozadí, ale to vôbec nevadí. Väčším problémom je v tomto prípade skôr to, že oba ceremoniály - otvárací aj záverečný - dostávajú možno až zbytočne veľa priestoru. Obsiahnuť ich v dokumente je samozrejme nutné, ale ak by z nich bolo zahrnutého menej materiálu, určite by sa nič nestalo. Dokonca by to možno filmu prospelo, keďže by sa tým skrátila jeho celková minutáž. Seoul, 1988 dokáže v niektorých svojich pasážach diváka zaujať. Ako celok však nedokáže výraznejšie zabaviť. Po obsahovej stránke je na tom ale v poriadku a je v ňom prakticky všetko, čo by mal olympijský dokument ponúkať. Kvalitatívne ho možno zaradiť medzi priemerné počiny spod piatich kruhov. (19.12.2022)