Mastičkář

Ako častokrát predtým, čítala som najskôr knižku a potom prišiel film. S profesorom Wilczurom som prežívala jeho zúfalstvo, stratu pamäti,  snahu uplatniť sa v živote, bezmocnosť pri snahe spomenúť si na minulosť. Ťažký život na vidieku. Aj postupné záblesky pamäti, vďaka ktorým sa stal dedinským mastičkárom na úrovni vyštudovaného chirurga a tým pádom tŕňom v oku miestneho lekára. Už knižka bola výborná a film s Annou Dymnou a Jerzym Bińczyckim sa stal povinnou výbavou Vianočných filmov našej rodiny. (01.10.2023)

Pochopitelně, je to trošku červená knihovna, ale krásná a nechybí dramatické chvíle. Příběh chirurga, který po přepadení ztratí paměť a potom obdivuje svými dovednostmi ve svém oboru, ač mu to přináší mnohé potíže a nakonec vězení, byl spojen s láskou jeho dcery k mladému hraběti. Aniž tuší, že jde o jeho dceru, zachrání jí život - a všechno skončí jako v pohádce. Asi b to nebylo pět hvězdiček, kdyby mi nevhrkly do očí na konci slzičky štěstí. (02.01.2019)

Filmovy skvost a nadherny pribeh, plny dejovych zvratu. Nakonec vse dobre dopadne, maloktery divak by si vsak v tomto pripade pral jiny konec. Mastickar ma velke kouzlo a spousta silnych scen- postaveni mladeho muze na nohy je nezapomenutelny filmovy zazitek. Slusne vykreslene postavy, vyborna atmosfera, hudba. Film s vyssim poslanim, ktery nema slabinu. A jako tresnicka na dortu je nadherna Anna Dymna. Polska kinematografie je strasne nedocenena, minimalne u nas. (30.08.2015)

Tento príbeh je ako rozprávka a páčil sa mi, napriek tomu, že práca chirurgov mi je nepríjemná, obzvlášť som mal nepríjemné pocity pri lámaní kostí nôh, či operácii hlavy, ale našťastie to skončilo ako skončilo. Viem ospravedlniť isté dobové reči, svojim spôsobom je dobré, že sa snažia byť podobné, no toto mi prišlo v mnohých dialógoch také hrané, inokedy zas naivné a inokedy mi tam zas chýbali nejaké rady a tipy, keď už je to film o Mastičkárovi, prípadne záver som čakal s nejakým vyvrcholením obhájenia slobôd so zodpovednosťou a nie tak, ako to dopadlo a to aj prvá polovica sa mi zdala slabšia a tak nechápem ako to kedysi mohli ešte rozdeliť. Každopádne zaujímavý film a myslím, že je to to lepšie z poľskej kinematografie, navyše ten odkaz filmu je ozaj silný. (05.04.2015)

Kladivo a dláto ako provizórne chirurgické nástroje, stačí dezinfikovať alkoholom. Staršia klasika, ktorá patrí k tomu najlepšiemu z poľskej tvorby minulého obdobia. Množstvo nezabudnuteľných dojímavých a silných scén zostáva v pamäti aj po rokoch vďaka charizmatickej hlavnej postave. –––– Nite si prosím. – Na vyšívanie? – Nie, na šitie. Hrubé, biele. –––– Nepomáham chudobným ani bohatým, pane. Ja pomáham ľuďom. (03.01.2014)