Akce Stadión

Ide o ďalší významný film z obdobia 2. svetovej vojny. Juhoslávia bola neutrálnym štátom až do marca 1941, kedy regent Pavel Karadordevič (1. námestník mladého kráľa Petra II.) vyjednal pristúpenie Juhoslávie k OSI. Proti tomu vypukli v Srbsku búrlivé protesty. Udalosti v Grécku (porážka Mussoliniho vojsk) ale aj udalosti v Juhoslávii prinútili Hitlera prechodne stiahnuť elitné vojska z plánovanej akcie Barbarossa do pobaltskej oblasti. Nemecko so svojimi spojencami 6. apríla vtrhlo do Juhoslávie, kráľovské vojska boli porazené a na území Juhoslávie vznikol 10.4.1941 jediný fašistický Nezávislý štát Chorvátsko a zostatok územia bol okupovaní talianskymi, maďarskými a bulharskými vojakmi. Vo fašistickom štáte Ustašovci začali genocídu srbského a židovského obyvateľstva, čo malo za následok vznik obrovskej vlny odporu hlavne záhrebskej mládeže, ktorá ovplývala hrdinstvom a neskrotným bojovým duchom. Už v júni sa pokúsili o zničenie záhrebskej rozhlasovej stanice, akcia sa nevydarila pre zlý výpočet nasadených výbušnín. Nasledovali neúspešné sabotáže na železnici, ale ďalšia v továrni na hodváb bola úspešná a zhorelo 50 tisíc m padákového hodvábu. Nasledovali ďalšie sabotáže, až prišiel na rad celo drevený Sokolský štadión v Záhrebe. Ustašovskí funkcionári rozhodli ho rozobrať a dosky využiť na výstavbu koncentračného tábora Jasenovac. Prvé dva pokusy o zapálenie štadióna sa nevydarili a až tretí pokus dňa 22. júla vyšiel a celý štadión zhorel. Koncentračný tábor sa aj tak postavil, velil mu Dinko Sakič a z metód vraždenia, ktoré tam Ustašovci používali, omdlievali aj oveľa „skúsenejší“ fašisti. Údajne v tomto balkánskom osvienčime zomrelo viac ako milión ľudí (cigáni, židia, deti a Srbi). A tak dávam do pozornosti výborný, ale takmer neznámy film, ktorý sa taktiež radí medzi partizánske film bývalej Juhoslávie. (22.06.2017)