Recenze (3)
Doris Wishman sa rozumela režisérskemu remeslu ako koza petržlenu a jej filmy vyžadujú obrovskú mieru tolerancie. V tomto prípade tú moju nedostala, lebo hlúpy príbeh o "princovi", ktorý mal rád slnko je bezútešnou prehliadkou katastrofálnych opakujúcich sa záberov a všadeprítomnou nudou napriek tomu, že väčšina filmového materiálu bola použitá na nudistickej pláži. Tretie hodnotenie a prvá recenzia. ()
Akési amatérsky vyzerajúce promo na nudistické kempy. Príšerné dialógy, nudné a často sa opakujúce zábery na naháčov, prípadne prírodu. Je úsmevné až trápne, ako si nudistky skrývajú loná, buď ukazujú zadky, majú prekrížené nohy alebo keď už musí byť pohľad spredu, vždy si lono niečim zakrývajú, či už klobúkom alebo kvetinami, chlapi zasa novinami. Nájsť slečnu, ktorá by bola k svetu, vyžaduje výdatný kus pozornosti. Popritom sa akoby nevinne rozbieha romantický príbeh bez slov, zato s detsky naivným doprevádzajúcim komentárom. I takéto úsmevné blbosti, pri ktorých aj diela Russa Meyera vyzerajú ako filmové skvosty, sa niekedy točili. ()
Další nudistická nuda od Doris, kterou trošku zachraňuje snad jen ten průvodní komentář. Jinak se v podstatě v ničem neliší od ostatní ranné tvorby této specifické filmařky - nudistická kolonie a usměvaví lidé v nekonečně dlouhých záběrech hrající volejbal, šachy, střílející z luku, jezdící na lodičkách, koupající se v bazenu a sbírající ovoce. Pobavil hlavní hrdina sekající dřevo, evidentně to dělal poprvé v životě. ()