Ponjo z útesu nad mořem

Morský svet je čarovný. Oproti nemu pôsobí ten náš pozemský ako nezaujímavé miesto - kde ale žijú veľmi zaujímavý ľudia. Miyazaki tentokrát ubral, čo sa týka fantastičnosti jeho postáv a svetov a snažil sa spraviť niečo podstatne rozprávkovejšie, deťmi obľúbenejšie. Epických scén tu nie je veľa. Nie je to temné, je to len po všetkých stránkach zaujímavo vyrozprávané. Posolstvo obsiahnuté v tomto filme nie je natoľko naliehavé aby viedlo k zamysleniu, aj keď tvorí naozaj skvelú kulisu pre príbeh. Na druhú stranu ale musím podotknúť, že som bol trochu sklamaný. To čo by si ma ako diváka dokázalo získať som tu nenašiel. Až teda na prvú pol hodinu a Ponyov návrat k Sosukemu. Tie boli obrovským vrcholom tohto filmu. Od vtedy to začalo akosi upadať a za celý čas sa to potom nevedelo postaviť späť na nohy. Isté čaro sa ale Ponyovi nedá uprieť. Film, ktorý si tentokrát užijú viac deti ako ich rodičia. (01.09.2011)

Miyazaki je veľký vizionár, to mu treba nechať. Dokáže sa v animovanom žánri realizovať s unikátnym nadhľadom a pomocou jednoduchých životných myšlienok formulačne preštrikovať až ku obsahu celovečerného príbehu, ktorého pocity siahajú za hranicu prvotných vnemov. I to vyzdvihuje jeho výnimočnosť, že po Mononoke plánoval skončiť a kam to ešte potiahol. K Ponyovi len toľko, že práve tieto spomínané faktory, ktoré zdobili autorovu slávu boli využité vari najmenej z jeho tvorby. Zas na druhej strane treba pripomenúť, že aj keď sa nejedná a významnú vec, servírovať deťom poučnejší obsah je ďaleko prínosnejšie, než prvoplánové filmy z dielne Dreamworks či Pixar. (05.04.2014)

Rovnica: slabší Miyzakiho film rovná sa stále kvalitný film sa u mňa v prípade jeho najnovšieho počinu nedočkala uplatnenia. Zaujímavú víziu podmorského sveta prepojeného so svetom ľudí narúša už prazvláštna animácia a hoci Ponyo hýri farbami a prekypuje pozitivizmom, tak silné dojmy ako pri ostatných dielach štúdia Ghibli vyvolať nedokáže takmer vôbec. Kvalitatívne vzdialená tak ostáva nielen silne inšpiratívna Cesta do fantázie ale aj rovnako ako Ponyo na detského diváka zameraná Kiki či Totoro. A to sa už dá označiť ako sklamanie a rozhodne najslabší Miyazaki. (29.04.2009)

I ked animaciu z vychodu moc nemusim, priznavam, ze som podlahol. Tolko pozitivizmu,resp. dobrej nalady a hravosti, navyse videne na obrobskom platne s kvalitnou reprosustavou a s panom Miyazakim sediacim o dve rady na do mnou .... ano, na zaver som mal i slzy :) Krasne, dojimave, vesele, troska i smutne ale hlavne...film od srdca. Technicku stranku filmu ako i hlbsie analyzy s predchadzajucou Miyazakiho tvorbou necham na povolanejsich z CSFD zvazu "animacny blok vychodu" ;-) [Venezia, 2008] (01.09.2008)

Hajao Mijazaki naštěstí není jedním z těch, kdo považují pojmy dětský a dětinský za synonyma. Díky tomu tato animovaná dobrodružná pohádka není o nic menším filmovým zážitkem než ostatní mistrova díla. Navíc tu asi vážně funguje nějaká magie, protože jsem doslova cítil příliv pozitivní energie. A něco takového jsem právě potřeboval. Takže tisíceré díky! (09.01.2014)