Obsahy(1)
Klenovčania (spod gemerského Vepora) boli vynikajúci furmani a uhliari. Povesť o ich zručnosti sa dostala do uší správcu železiarní v ďalekom Fridešove na bývalej Podkarpatskej Rusi. Chcel ich nalákať sem a vytvoriť podmienky, aby si tu mohli založiť vlastnú dedinu. Vtedy skoro celá Podkarpatská Rus patrila grófovi Schönbornovi z Buchheimu. Začalo to siedmimi rodinami, ktoré sa v roku 1827 vysťahovali do bývalej Berehovskej župy a založili Nový Klenovec. Do roku 1834 sa z Klenovca do Nového Klenovca vysťahovalo takmer 400 osôb... Toľko história. Všetci dobre vieme, ako sa vyvíjala ďalej a koľko utrpenia v novodobých dejinách spôsobila. Iste nielen Slovákom na tomto vysunutom kúsku zeme. V roku 1946 sovietska moc nepriedušne uzavrela hranice. Novoklenovčania boli odrezaní od svojej vlasti, nevedeli, na čom sú... Začala sa silne prejavovať túžba vrátiť sa domov - na Slovensko. Novoklenovčania sa dozvedeli o akejsi medzištátnej dohode, ktorá by to teoreticky umožňovala... Nejako to presiaklo i k Sovietom - začali sa o tieto aktivity veľmi zaujímať. Predstava, že by niekto chcel odísť zo "sovietskeho raja" bola pre nich priam šokujúca... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (1)
Myšlienka síce dobrá, no spracovanie "starodávne". Celkovo to na mňa pôsobilo, ako "futuristický" socializmus, v ktorom sa mihli mladé baby zo súčasnosti a aj pieseň od Katky Knechtovej na kolotočoch. Nakoľko je tento dokument z roku 2004-2005, vizuálne to teda pripomínalo 70. roky. A potom sa divne, že mladiství, resp. mladí nemajú záujem o to, ako sa niekedy žilo. ()