Veľká škoda premárneného námetu; návšteva bratislavských bezdomovcov v roku 1997 dopláca na trápnu krátkosť (27 minút? Tým chcel čo kto povedať? Alebo išlo, zasa, len o vyplnenie času medzi prachatými reklamami na úkor kvality a divákov?) a nepochopiteľnú snahu veľmi smutné príbehy okoreniť debilnou „komickou“ hudbou ako z grotesky zo 70. rokov. Tvorcom by som namiesto urážania ľudí, ktorí si za to môžu sami ale aj za to riadne zaplatili, odporučil stráviť aspoň jednu noc na ľubovoľnej slovenskej stanici (ale pokojne aj v Leicestri).(13.8.2009)