Sawan baan na

Farebnú Poéziu thajskej krajiny ryžových políčok a večného kolobehu driny okolo nich. Jedným z hlavných problémov je možnosť niečo zjesť. A príležitosť ukrýva takmer každé zviera: had, červy, vtáky, potkany, žaby. Občasnú radosť poskytne jazdenie na byvoloch, svadba, či šantenie detí v premočenej pôde. Hory navôkol poskytujú prilepšenie k platu formou zberu rozličných exotických húb (rozoznal som plamienky - enoki take i májovky; len nechápem, prečo tam roľník pri hubačke do košíka vložil i muchotrávku zelenú). Protipólom obrábania pôdy sú výjavy trápneho boja politických strán, ktoré - v prípade víťazstva kohokoľvek - na postavení zadĺžených bezzemkov toho veľa nezmenia. Alternatívou je možno život v súlade s okolím, reprezentovaný bradatým biopestovateľom s copom, voči ktorému sa ale roľníci, zvyknutí na chemické postreky vymedzujú tak silne, že radšej odchádzajú do Bangkoku na múračky, akoby dodržiavali pravidlá biopestovania ryže. Skvostné zábery, vytvorené jednou kamerou s minimálnym rozpočtom plné teplých impresionistických farieb sa miešajú s rovnako farebnými, no až brutálne neúprimnými zábermi z veľkomesta. Film ponúka toho na zamyslenie oveľa viacej, než priestor tohto komentára. Mňamka! (28.11.2009)