Jak jsem strávil tohle léto

Opuštěný arktický ostrov je dějištěm malé psychologické války mez dvěma meteorology, na jejímž počátku je celkem banální strach z reakce na tragickou zprávu z pevniny. Poetická kamera Pavla Kostomarova rámuje roztržku záběry netečné severské přírody, které zesilují nepochopení a míjení obou aktérů. Lyrická složka kontrastuje s výbušnými zvraty v chování postav neschopných komunikace ve vyhrocené životní situaci. Popogrebského snímek svou pitoreskností, morbiditou i psychologickou propracovaností rozhodně patřil k nejlepším zážitkům letošního festivalu. [MFF KV 2010] (12.07.2010)

Dvaja dobrodruhovia (technici) v lete kdesi na vzdialenej metrologickej stanici v Arktíde robia merania a keďže na automatickú stanicu peniaze nie sú, tak to robia ako v roku 1935 t.j. zapisujú ceruzskou a posielajú do centrály. Starší skúsený a zodpovedný, vykonáva precízne svoju prácu mladší je praktikant a aj keď nie je čo iné robiť aj to čo má fláka. Dlhé zábery na nezvyčajnú krajinu, slušný príbeh, sem tam ruská „dedovčina“ a nejaké to zaucho, zahĺbiť sa do tej drsnej krajiny ...vydarené dielo. A zgustol som si na tom, čo dokážu ruské ruky zmajstrovať z kadejakého odpadu a k tomu ich tradičný neporiadok. (23.09.2019)

Rusko rozumom nepochopíš. Napísal v svojej hádam najznámejšej básni Fiodor Ivanovič Ťuťčev a platí to aj pre tento film. Každý však, kto si zamiloval odľahlé polárne kraje, ruskú dumku i mlčanlivosť pustín, rovnako tiché pobafkávanie vo hvizde vetra, užije si i toto. Absurdné správanie i zvláštny komunikačný kód dvoch mužov navzájom i k vysielačke prijímajúcej a odosielajúcej pukotavé správy o stave vetra a rádiokativity sú reakciou na prostredie extrémnych klimatických podmienok. Meteorológov netrápi alebo si neuvedomujú z krajiny vyzmizíkovanú duchovnosť a magické obrady pôvodných obyvateľov - Čukčov. Pokračujú v rokmi nadekrétovanom vyťažení priestoru pre hospodárstvo a vojenské účely. Jeden z mužov sa pritom zaštiťuje rodinou a druhý videohrami, mobilom a rockovou hudbou. To sú ich bôžikovia, to je ich viera. Niet divu, že keď sa im tieto modly odoberú, vzniká extrémny konflikt, vyznievajúci na prvý pohľad nepravdepodobne a vycucane z prsta. V skutočnosti ide o filme veľmi silné poznanie krajiny a ľudí v nej prostredníctvom pocitu, ducha a hmoty (viem, že to znie blbo, ale: viď prvú vetu komentára :). Plus veľké plus za poďakovanie počúvaniu hudby ruskej pankovej skupiny Graždánskoj abaróny (Гражданской Обороны - Občianskeho odporu) v záverečných titulkoch, bez ktorého by vraj film nevznikol. (13.08.2013)

Pustina je vždycky těžká na psychiku, ať už ve dvou nebo ve skupině, po čase přijde ponorková nemoc, lidi si začnou lést na nervy. Jak říct nepříjemnou zprávu člověku, se kterými mám napjaté vztahy a který se začíná chovat podivně? Na ostrově, ze kterého se bez pomoci z venku není možné dostat? Jak zareaguje? (10.02.2015)

Medzi najväčšie rozdiely medzi americkým a ruským filmom patrí, že od amerického viac-menej vieme čo môžeme čakať a od ruského nie. Možno odlúčenosť od civilizácie a samota, polárne dni a noci a možno len zámer scenáristu pohrať sa s divákom spôsobili aj tu v komentároch toľko nepochopiteľné skratové chovanie hlavného hrdinu. Každopádne zaujímavý a možno pre Hollywoodom odchovaného diváka nepochopiteľný film. (23.01.2012)