A co teď?

Konflikt medzi kresťanmi a moslimami nemusí byť krvavý a dá sa zobraziť aj vo forme komédie. Netušil som ako, ale dá sa to, zásluhou zvláštnej filmovej úlohy žien. A to musia obidve strany zniesť rôzne náboženské provokácie, ktoré tu radšej ani nepíšem, aby som nevyvolával konflikty. S dokonalou izoláciou od okolitého sveta a médií sa to dá, len mi to občás pripadalo už príliš pritiahnuté za vlasy. –––– Sú to len chýry. Vo svete je pokoj. Nič zlé sa nedeje. Vôbec nič. (22.10.2014)

Viera hovorí: "Ty si ja a ja som Ty". Náboženské inštitúcie zase: "Len v prípade, ak vyznávaš nášho Boha.". Politickí vodcovia (=vojnoví štváči) zase: "Nie, len naše videnie sveta v náručí našej viery je správne. Ostatní sú odpad na spálenie.". Lokálni duchovní zo zastrčenej dediny na libanonskom vidieku sa snažia tieto rozpory zmierniť. Tradičné magicko - mystické rituály ale príliš nezaberajú. Ženy, napriek množstvu intríg a hádok, však veľmi dobre chápu, že za všetko môže chlapská márnomyseľnosť a neukojené ego. To vyvoláva vnútorné napätia a stačí jedno prečítanie novín, jedna neoverená klebeta, jedny správy v telke a oheň je na streche susedovho domu. Len preto, že je inoverec. Aby zabránili povraždeniu sa navzájom, nenápadne, s posvätením miestnych duchovných, mužom pripravia hody v štýle: "Zabavte sa, dajte si haš. Zatancujte si a popite magické nápoje.". Je to guľáš namiešaný z viacerých žánrov (komédia, tragédia, milostná romanca bollywoodskeho strihu, bizarná šou kusturicovského strihu). Len tak - tak drží pokope. Ale drží. Asi ako dlhoročné spolužitie dvoch ideovo nezmieriteľných komunít. Za pesničku žien, vaľkajúcich hašišové koláčiky pre svojich kohútich mužských miláčikov aby zabránili krvavému lokálnemu konfliktu, dávam jednu dronabinolovú hviezdu navyše. Skvelé tiež bolo, ako ženská časť dediny pochopila, že eskalátorom konfliktom sú štvavé články a správy z médií. Preto, akonáhle sa dalo, odstrihli dedinu od tv signálu a spálili všetky noviny. (21.10.2014)

[SFF 2012, Sydney] Vlažný rozjazd sa nesie v duchu okázalo muzikálovej romance a profilovej identifikácie "nowhere" reálií. V jednom okamžiku sa to však preklopí to urputného boja za integrálny mier, za záchranu pozostalých, za nádej. Primerane okorenené desiatkami nesílene úderných vtipov/narážok, čiastočne sprevádzané neľahko popísateľnou štvoricou ukrainských tanečníc a na koniec (i keď s menším dôrazom na pedantné vykreslenie globálneho problému) podobne "s hruškou v hrdle" úsmevné ako napr. "Bacheha-Ye aseman". Sú tam síce momenty, ktoré zaváňajú kalkulom, ale nie je ich tam toĺko, aby to kazilo výsledný dojem-imho. ten je zcela obstojný. Nielen kvôli Nadine Labaki v čiernom závoji i bez neho, hašišu alebo sympatickým zachraňovacím manévrom mám/manželiek, ale hlavne pre onu jasnú obžalobu vojnových konfliktov, ktorých nezmyselnosť je tu zas raz nástojčivo a napokon aj exaktne apelovaná. Pri troche zhovievavosti vydreté 4*. (09.06.2012)

S drobnými úpravami, veľmi dobre aplikovateľné na našu súčastnú povolebnú politickú situáciu. Musím povedať, že to síce na jednej strane bolo na môj vkus až príliš doslovné ale na druhej strane, ak nehovoríte "po lopate" tak význam toho čo ste chcel povedať môže zostať adresátovi nejasný. V prípade tohto filmu vám nejasnosti určite nehrozia a ešte sa pri ňom miestami zabavíte a miestami si aj poplačete. 75%. Videné v rámci projektu 52 films by women a Challange tour marec 2016- 30 dní so svetovou kinematografiou.<> (14.03.2016)

Je to hezké a sympatické ale trochu naivní. Nemůžu si pomoct, tyhle filmy o náboženské tolerantnci mě vždycky zklamou. Film má prima ponaučení ale stejně nevěřím, ať je to vesnice nebo město, že by se muslimové takhle s křesťany kámošily a že by k tomu jen stačilo, aby si jejich ženský duply. Ale ty baby byli fajn, škoda, že to takhle nefunguje, svět by byl, kdybychom měly hlavní slovo my, lepší. :-) Konec se mi moc nelíbil. (12.10.2015)