Reklama

Reklama

Zoku akutokui: Joi-hen

  • USA Madame O
všechny plakáty
Japonsko, 1967, 76 min (Director's Cut: 84 min)

Předloha:

Michael DeForrest (kniha)

Hrají:

Naomi Tani

Recenze (3)

Flipnic 

všechny recenze uživatele

Docela zajímavý japonský filmový počin, ve kterém jsou zpracovávána citlivá témata a zobrazovány skutky, které na rok vzniku byly na filmovém páse ještě docela tabu. Je to příběh o gynekoložce, která byla v 16ti letech znásilněna trojicí hajzlů a tato traumatická událost ji vede k pomstě na chlapech obecně. Vždycky nějakého sbalí na ulici, vyspí se s ním a nakazí ho nějakou ošklivou nemocí. Potom se to ale celé zvrtne, zamiluje se do jednoho lékaře, který s ní pracuje, vztah vypadá ideálně, ale vše se nakonec mění v naprostou tragédii ... Film obsahuje scény potratů, scénu o pokus vlastního potratu na gynekologickém stole s roztaženýma nohama před zrcadlem, zabití, rozřezání a rozpuštění chlapa v kyselině. Hodně nahoty a milostných scén atd. Ale pozor! Nejedná se o nějaký "sleazy" exploitační nářez, film je velice decentně natočen, spousta těchto ošklivých věcí se děje mimo kameru, nebo z části mimo kameru. Film má velmi kvalitní technické zpracování a spíše se jedná opravdu o umění, než nějakou zvrhlost. Na rok vzniku ale velmi odvážné a otevřené, klobouk dolů ... Doporučuji zarytým fandům japonské kinematografie ... ()

Dellamorte 

všechny recenze uživatele

Výnimočná 60´s ktorá ktorá je bez/sexutivá a svojím filmovým spracovaním , kde sa B&W snúbi s colorom, je svojím spôsobom exluzívne podaná filmová nálož. Zbytok HQ popísaný. Snímok mi dal viac,ako som čakala. ()

Arkanoid 

všechny recenze uživatele

Spoilery. Videl som 81 min. verziu. Už v prvej minúte sa začína svetlom osvetľujúcim operačný stôl. Naomi Tani je tu rozpoznateľná aj pod rúškom ako sestrička. Pri operácii hrá jazz. Máme tu pôrod, no scéna je tvorená dokumentárnym záberom vloženým do filmu. Po pôrode, pri uzatváraní ženy, čo rodila cisárskym rezom, sa obraz zmení na čiernobiely. Prečo je štylizácia do čiernobiela, nie je jasné, lebo scéna je príliš krátka, pracovná a hneď sa prepína do farby Koji Wakamatsu používal vo svojich väčšinu stopáže čiernobielych filmoch farebnú kameru na zdôraznenie násilia. Hlavná hrdinka, doktorka, je poznačená znásilnením, ktoré sa odohralo, keď mala 17 rokov, bola tehotná a chytila aj syfilis. Po tejto skúsenosti ju začala vzrušovať len pomsta. Nechať sa rezať skalpelom a nechať si v spánku pichať injekciu do ramena znie neuveriteľne. Takúto logiku majú scény, takže je to skoro na zasmiatie. Tak už tu máme čiernobielu, ako zvedie chlapa a počujeme jej úvahy o sexe. Komornosť pinku scén nesedí s násilím, ktoré hrdinka zažila. Mal som problém fandiť hlavnej hrdinke, keďže prvých 20 minút bolo podaných dosť vlažne. Doktorka vedie po nociach život sexu na jednu noc, kedy chlapov nakazí injekciou do povrchovej rany. Ráno si vždy sama dáva injekciu proti otehotneniu. Zabudne len raz, kedy jej sestrička príde ukázať doktora, ktorý by chcel pracovať v ich ordinácii. Ona ho zoberie, no po čase si musí sama vykonať potrat na operačnom stole. Odpadáva, no prichádza doktor. Dokončí ho a keďže sa mu hlavná hrdinka páči, chce zachovať tajomstvo. Ona ho pozve večer ku sebe, chce mu dať peniaze, namiesto toho ale obaja dobrovoľne skončia v posteli. Doktorku sa rozhodne vydierať pre jej život jeden z jej bývalých milencov. Podozrievavý z ňou nachystaného drinku ho vylieva rybičkám, ktoré hneď zomrú. Káže jej ísť na všetky štyri, ale jazdí na nej nie sexuálne, ale ako na koňovi, kým sa to nezvrtne, a ona ho nezabije jedným presne miereným úderom tupým predmetom do hlavy a následne dvoma do chrbta. Veľmi parodické. Z rezania a rozpúšťania mŕtvoly tiež divák nemá skoro nič. Záverečná zápletka Double Indemnity už nemohla potešiť vôbec, lebo nemala atmosféru spomínaného filmu. Čiernobiele scény sú obrazovo atmosférické, pôsobivé, netradičné uhly kamery (zospodu) tiež potešia, no na áčkový film to je veľmi málo. ()

Reklama

Reklama