The Midnight Game

Fešande odídu na víkend rodičia a tak urobí doma párty, na ktorej si zahrajú tzv. Midnight Game; kde pri paganskom rituáli priznajú z čoho majú strach. Rituál má však presný postup a kto ho nedodrží, riskuje nadprirodzený trest a démonickú prítomnosť Midnight Mana... Režisér A.D. Calvo má zrejme plodný rok, keďže toto je po vydarenom "House of Dust" jeho už druhý tohtoročný horor. A mne jeho tvorba celkom sedí; páči sa mi, že aj obyčajné hororové báchorky dokáže natočiť svojim osobitým štýlom; čo predstavuje temný, do chladných farieb a melancholických tónov ladený audiovizuál, depresívny nádych, pomalé tempo a nenápadnou mysterióznosťou obklopený dej. Tradične vážny smer sa tentoraz síce stráca v úzadí a dianie prebieha v rovine teenagerskej „urban legend“, čo je podľa mňa napr. na taký hallowensky podvečer úplne v pohode. (14.09.2014)

Nie, nie a nie. A.D. Calvo je neschopný neschopák, ktorý nedokáže nič dotiahnuť do konca. Istý nábeh by tu bol aj v tomto prípade, ale čo z toho. Radšej nech natočí jeden poriadny horor raz za 5 rokov ako toto. Môžem mu vytknúť presne to isté ako nepodarenému "House of Dust", nevyťažil nič zo svojho potenciálu. Nakrútené je to pekne, postavy sú sympatické a nijaká z nich mi nevadila, hudba dobrá, dokonca sa mu v niektorých momentoch podarilo vyčarovať aj solídnu atmosféru. Ale tým to končí, nevydesí to, ani keby sa postavil na hlavu. Po spomalenom, zdĺhavom úvode (20 minút drísty a prechádza po dome, 15 minút prechádzka po lese) sa tam konečne niečo diať začne, ale akonáhle začnem čakať, že tam niečo vyskočí, napokon sklamane zívnem. Postavy raz žijú, raz nie... veď klasika, divák zisťuje, že všetko sú len preludy hlavných hrdinov (na toto som naozaj alergický). Potom sa tam ku koncu konečne objaví nejaký rohatý pekelník, takže už som si mädlil ruky, že z toho niečo predsa len bude a na zlomok sekundy som rozmýšľal o tretej hviezde aspoň za snahu, no vzápätí je to celé posrané idiotským rozuzlením, na ktoré má režisér asi najväčší talent - rovnako, ako skurviť každý dobrý námet. Žiadny z jeho doterajších hororov nebol vyložene odpadový, ale už by bolo naozaj na čase, aby svoju latku dvihol aspoň o pár milimetrov vyššie. Z toho minima bleskurýchych prestrihov na "niečo" totiž v živote dobrý horor neurobí. (15.09.2014)

Každý má rad hry, niekto dáva prednosť pexesu, iný na chytačky a sú aj takí, čo sa zaplietli s hrami, ktoré ich im môžu byť aj životu nebezpečné. A to nemám na mysli hru so zápalkami alebo mobilom staršieho súrodenca. O tom by mohol rozprávať chudák Andy.ktorý sa pred pomaly 30 rokmi dostal k bábike Chucky, ktorá sa len stále chcela hrať či naša pätica kamarátov, ktorá si našla návod na zábavu nahaňajúcu husiu kožu niekde na internete. A tak nám stará, dobre známa rovnica: starší odľahlý dom + partia mládežnikov + polnoc + rituály = veľké problémy trochu mutuje a stáva sa zaujímavejšou. Aj keď je omladina vo filme vcelku obstojná a nedostal som chuť ju niekde po 20 minútach filmu nechať všetkých do jedného vyvraždiť, nie je to žiaden filmový zázrak. Problémom je scenár využívajúci antický spôsob vyklznutia z problému - deux et machina, mávnutie prútikom a scény sú spojené a hlavne prekombinovaný koniec, ktorý mal na diváka udrieť ako kladivo. Minul sa však celkom účinku. Šťastie, že to pred pohromou okrem snažiacich sa hercov zachránila aj ponurá hudba, dom ako keby vypadol z Amytiville či zopár ľakačiek. Konečný verdikt: necelých 50% (02.04.2016)