Pán učiteľ

Opäť prvý komentár, ide o 19. diel zo seriálu História jedného dokumentu o SNP. Zaradenie Židov do pracovných táborov na Slovensku malo byť alternatívnym, slovenským riešením židovskej otázky. Aj tento model je z dnešného pohľadu nehumánny, ale v kontexte holokaustu poskytoval Židom, zaradeným do pracovných táborov, nádej na prežitie. Pracovné tábory boli zriaďované na základe vyhlášky ministerstva vnútra z 2. apríla 1941. Najväčšie tábory boli vo Vyhniach, Seredi a Novákoch. Novácky tábor mal vlastnú vnútornú samosprávu. Bola to židovská rada, ktorú tvorili príslušníci tábora. Tvorila pomocný orgán veliteľa, ktorému aj podliehala. Tábor bol vedený na princípe sebestačnosti. V pracovnom procese boli zapojené všetky osoby staršie ako 14 rokov. V lete 1944 bol počet obyvateľov nováckeho tábora okolo 1600 osôb. Veľkou zvláštnosťou tohto židovského pracovného tábora bola existencia detských jaslí, opatrovní (princíp materských škôlok) a obecných škôl. Riaditeľom Verejnej Židovskej ľudovej školy sa stal Jozef Weiser a keď ten utiekol do Maďarska na jeho miesto nastúpil dovtedy pomocný učiteľ Alexander Bachnar. Všetky svoje sily odovzdávali v prospech vzdelávania týchto aj tak dosť trpiacim deťom. V tábore ale aktívne pôsobil aj odboj, aj tu sa miestny riaditeľ zapájal a keď vypuklo povstanie, ozbrojená Židovská jednotka nastúpila pred žandárske veliteľstvo v tábore v sile 250 Židov. V prvých dňoch povstania bola nasadená na strategicky významnom mieste v Baťovanoch. Alexander Bachmar tu pôsobil, ako veliteľ čaty. Aj ďalšia bojová činnosť tejto jednotky sa prejavovala na viacerých frontoch. Bojovala na fronte pri Turčianskom Svätom Martine, potom päť týždňov v Gaderskej doline, neskôr ich Nemci zatlačili na Krížnu, kde došlo k rozdeleniu tejto skupiny. Väčšia časť sa spojila so sovietskou jednotkou. Druhá skupina pod velením Bachmara smerovala na Vtáčnik. (17.12.2017)